Bratislava 14. novembra 2017 (TASR/HSP/Foto:Pixabay)
Nadmerné užívanie antibiotík je pre ľudí škodlivé. Ich užívanie, keď to nie je potrebné, spôsobuje, že baktérie sa stanú odolnými a liečba antibiotikami nebude účinná. Vznik odolnosti voči antibiotikám je jedna z najväčších hrozieb globálneho zdravia. Na pondelkovej tlačovej konferencii v Bratislave to uviedol odborný garant pre tvorbu štandardných klinických postupov na Ministerstve zdravotníctva SR Jozef Šuvada.
“Nie všetky infekcie sa môžu liečiť antibiotikami. Vírusové ochorenia ako chrípky alebo s príznakmi ochorenia sa nimi neliečia. Nežiadajte od lekára antibiotiká, ak vám ich neodporúča. Treba ich užívať iba predpísané a počas odporúčanej doby lekárom. Riziko infekcie možno znížiť správnym umývaním rúk, hygienickou prípravou a skladovaním potravín, obmedzeným kontaktom s chorou osobou, skorou diagnostikou infekčného ochorenia – ideálne s potvrdením vyvolávajúcej baktérie, očkovaním či používaním overenej pitnej vody,” radí Šuvada.
Zároveň varuje, že antibiotická odolnosť – rezistencia ohrozuje každého človeka v akomkoľvek veku a krajine. Na Slovensku je nadmerné zneužívanie a chybné užívanie antibiotík, rezistencia stúpa. Podľa výskumov je predpoklad, že v roku 2050 bude viac úmrtí spôsobených rezistenciou ako rakovinou. Preto je potrebné venovať tomu zvýšenú pozornosť a ministerstvo zdravotníctva prijalo zásady, opatrenia aj Národný akčný plán antibiotickej rezistencie v SR.
Podľa predsedu Ústrednej komisie pre antiinfekčnú liečbu a antibiotickú politiku Pavla Jarčušku na Slovensku máme veľmi málo zdravotníckych pracovníkov, ktorí sa venujú kvalite nemocničnej hygienickej služby. “Je to síce nákladné, ale celkove lacnejšie ako liečenie nákazy a tie vznikajú aj v nemocniciach. Treba vzdelávať lekárov, zdravotný personál, manažment aj verejnosť. Treba prepojiť aktivity ministerstva zdravotníctva s ministerstvom pôdohospodárstva kvôli zvieratám, ktorým sa dáva veľa antibiotík,” zdôvodnil Jarčuška.
Prodekanka Fakulty zdravotníctva a sociálnej práce Trnavskej univerzity Jaroslava Brňová potvrdila, že nemocnica je rizikový priestor na získanie rôznej nákazy. A nielen preto, že pacient je tam oslabený.
“Bohužiaľ v nemocniciach máme málo epidemiológov, ktorí sa venujú len nemocničnej hygiene a v porovnaní s Európou sme na tom veľmi zle. Nahlasovanie nemocničných infekcií je problematické, lebo nie sú na to vytvorené podmienky. Treba vytvoriť jednoizbové kapacity na izoláciu nakazených pacientov. Problémom sú aj upratovacie firmy, ktoré sú odborne na nízkej úrovni. Hygiena rúk znižuje riziko infekcií a zachraňuje životy ľudí, to bolo zistené už pred 200 rokmi,” konštatovala Brňová. Zároveň pripomenula, že teraz sa odporúča umývanie rúk päťkrokovou alkoholovou dezinfekciou. A v tomto tiež zaostávame podľa výkazov spotreby tekutiny.
Na dôležitosť hygieny rúk upozornil aj predseda občianskeho združenia Slovenský pacient Radoslav Herda. “V porovnaní s Európou sme určite pozadu najmä v spotrebe dezinfekčného alkoholu na 1000 lôžok. Slovensko je v červených negatívnych číslach. Znamená to, že zdravotnícki pracovníci si málo dezinfikujú ruky a v oblasti prenosu infekcií zlyhávame. Pomerne dobre sme na tom vo vzdelávaní. Za posledné tri-štyri roky významne vzrástli vedomosti Slovákov o rezistencii voči antibiotikám. Vo všetkých aspektoch, ktoré boli kontrolované, sa zlepšujeme,” zhodnotil Herda.
3.4°C
Piatok 
Sobota 
Nedeľa 
2.7°C
Piatok 
Sobota 
0.2°C
4.7°C
6.2°C
.jpg)
.jpg)
