Môj profil 
Predplatné
„Podľa mojej mienky – a ja viem, že rovnakej mienky je aj premiérka (Theresa Mayová), bude pre nás ťažké odmietnuť, ak oni poprosia,“ povedal Johnson. Britský minister zahraničia si pritom poťažkal, že nie je jasné, či si uplatnenie sily v Sýrii bude vyžadovať súhlas britského parlamentu: „Myslím si, že odpoveď na túto otázku si treba preštudovať,“ dodal šéf diplomacie. O potrebe získať na útok súhlas Bezpečnostnej rady OSN Johnson zjavne ani neuvažuje.
V noci na 7. apríla USA bombardovali raketami tomahawk vládnu leteckú základňu Šajrat v sýrskej provincii Homs. V prvej reakcii na ruské veto rezolúcie o chemickom útoku v Sýrii britský minister zahraničia Boris Johnson povedal, že Británia je “šokovaná”.
Johnson je známy svojou nenávisťou voči Rusku. Podľa neho Rusko plánuje použiť „všetky možné špinavé triky“ s cieľom pliesť sa do politického života európskych krajín“, hoci zároveň priznal, že neexistuje žiaden dôkaz o tom, že Moskva niečo také robí. „Nemáme žiadne dôkazy o tom, že Rusi sa snažia podkopávať naše demokratické procesy,“ povedal Johnson, „ale to, čo máme, je kopec dôkazov o tom, že sú toho Rusi schopní…“
Diplomat Boris Johnson označuje Rusko za „banditskú kleptokraciu“, ruského prezidenta Putina prirovnáva k škriatkovi z Harryho Pottera a označuje ho za krutého a manipulatívneho tyrana.
Šéf britskej diplomacie Johnson je rodák z New Yorku, ktorý sa len nedávno vzdal amerického občianstva. Vo svojich vystúpeniach už medzičasom stihol dourážať nielen Rusko a Putina, ale aj polovicu zemegule.
Číny sa podľa Johnsona netreba obávať, pretože „Čína nebude svetu dominovať. Nemusíme naše deti učiť mandarínčinu. V porovnaní so starým Britským impériom a novým americkým impériom je kultúrny vplyv Číny prakticky nulový a je nepravdepodobné, že by sa zvýšil“.
O Clintonovej Johnson povedal, že vyzerá ako „sadistická sestrička z ústavu pre mentálne postihnutých“, o Trumpovi, že „je to ohromujúci nevedko, zjavne nie pri zdravom rozume“. O Obamovi zasa, že je to „čiastočný Keňan, ktorý nezabudol na dedičnú nepriazeň voči Britskému impériu“.
Kúsok svojej “zdvorilej pozornosti” venoval Boris Johnson aj svojej panovníčke Alžbete II., o ktorej povedal, že si spoločenstvo štátov Commonwealth sčasti obľúbila preto, že „ono jej pravidelne dodáva jasajúce davy černoškov mávajúcich zástavami.“ Johnson má veľmi rád aj Afriku: „Afrika je škvrnou na mape, nie na našom svedomí. Jeho problém nespočíva v tom, že sme tam kedysi vládli. Problém je v tom, že tam už viac nevládneme.“
Minister Johnson bol predtým starostom Londýna, ktorému najnovšie, po prvýkrát v histórii, šéfuje moslim. Johnsonovi to možno ani veľmi neprekáža. Dobrý postoj k moslimom, no nielen k nim, má totiž doslova v krvi. Johnsonov pradedo z otcovej strany bol turecký novinár Ali Kemal, ktorý sedel v kresle ministra vnútra vo vláde Achmeda Teflika-pašu, posledného Veľkého vezíra Osmanskej ríše. Johnsonov dedo, Osman Ali, bol utečenec, ktorý z Turecka ušiel do Veľkej Británie a až tam prijal meno Wilfred Johnson. Ináč by sa dnešný britský minister zahraničia možno volal Boris Ali. Prababička z otcovej strany, Chanifa Feredová, bola utečenka – Čerkeska, ktorá ušla z Ruska počas Kaukazskej vojny.
Boris Johnson však nemá len moslimských predkov. Pradedo Borisa Johnsona z matkinej strany, americký paleograf židovského pôvodu Elias Avery Levi (1879—1969), sa narodil v Kalvarii, ktorá bola vtedy súčasťou Ruského impéria. Ako sme už spomínali, táto skutočnosť multikultúrnemu Johnsonovi na láske k Rusku nepridala. Mimochodom, má Boris Ali-Levi „Johnson“ rád aj niekoho iného, než vlastné zrkadlo a „prosby“, či „usmernenia“ od vplyvných zákulisných kruhov?
Vladimír Mohorita
