Môj profil 
Predplatné
Pri tejto príležitosti celebroval bohoslužbu páter Pius Majerovič OP, ktorý slúži chorým pacientom v spomínanej nemocnici. Spolu s ním koncelebroval rektor kostola a prior bratislavského konventu brat Richard Jombík OH.
Páter Pius OP v homílii okrem iného pripomenul, že keby aj nik z príbuzných za zosnulých pacientov nedal odslúžiť svätú omšu, vždy v pondelok je takáto svätá omša slúžená za tých, ktorí zomreli v dome milosrdných bratov. Ďalej povedal: „My – kresťania si pri spomienke na zosnulých uvedomujeme dôležitosť modlitby, potrebu modliť sa za tých, ktorí nás predišli do večnosti, pretože modlitba s vierou veľmi pomáha – tým, ktorí očakávajú naše modlitby….Stále zostávajú v našich srdciach, spomienkach, veď sám Ježiš zaplakal nad dušou svojho priateľa Lazara…. Modlíme sa za našich zosnulých, ale modlitbou sa pripravujeme aj na vlastnú smrť.“
Ďalej páter Pius Majerovič OP spomenul, ako sa z nášho sveta vytráca potreba myslieť na vlastnú smrť, ako sa pod vplyvom konzumnej kultúry mnohým zdá otázka smrti morbídna a to aj vďaka niektorým mediálnym obsahom. Pripomenul, že každý človek má od Boha určenú hodinu smrti, ktorou sa začne pre človeka nová etapa. „My, ktorí máme vieru, veríme, že smrťou sa život neodníma.“ Apeloval, že choroba je neraz príprava na smrť a že keď sme chorí, viac pamätáme na svoju pominuteľnosť. „Náš život tu na zemi má byť prípravou, aby sme dobre vstúpili do večného života. Keď ideme spať, aspoň si prejdime svoj deň, aby sme sa vedeli napraviť, zmeniť svoje vzťahy , aby sme sa vedeli ospravedlniť, prosiť o odpustenie Boha a ľudí.“
Riaditeľ nemocnice Michal Tinák na otázku, čo preňho znamená tradícia osobitnej svätej omše za zosnulých pacientov, odpovedal: „Dnes som počul zaujímavú vetu: „Radosť zomrieť v nemocnici milosrdných bratov.“ Takéto spojenie som si nikdy nevedel ľudsky predstaviť – radosť zomrieť, pretože je to prechod do sveta, ktorý nepoznáme. Naša viera nás učí, čomu aj veríme, že ideme do krajšej večnosti, nebeskej vlasti, ale málokomu sa to spája s krásou. Sú tým obdarení svätí ľudia. Ale stretol som v živote viacerých vzácnych ľudí , ako napríklad dôstojného pána Františka Žáka a pri jeho pohrebnej svätej omši arcibiskup trikrát namiesto slov „pri tejto svätej omši“ povedal: „ pri tejto sviatosti a slávnosti“ – takže aj toto je možné. Ide tu však o pridanú hodnotu: raz týždenne je u milosrdných bratov svätá omša za zosnulých pacientov a spomienka na všetkých ,ktorí nám boli zverení. Je to aj pre nás povzbudenie, aby sme dar života opatrovali. Preto rehoľné spoločenstvo – kňazi, ktorí prichádzajú k pacientom, hovoria im o Bohu a o tom, že sa treba pozrieť za svoju životnú brázdu, aby keď raz prídeme pred bránu večnosti, sme mali vyrovnaný účet“ .
Na tejto svätej omši nechýbali ani príbuzní zosnulých pacientov a pri svätej omši sa čítali aj mená všetkých zosnulých. Táto spomienka sa stala v reholi milosrdných bratov už tradíciou.
.JPG)
