Môj profil 
Predplatné
Bratislava 12. mája (TASR) – V deviatom storočí boli nad dnešnou Devínskou Novou Vsou v Bratislave vybudované dve strážne slovanské hradiská, dnes chcú dolné z nich obnoviť. Na mieste bývalej mohutnej pevnosti, kde sa dá v teréne rozpoznať už len násyp a zvyšky opevnenia, by mal vzniknúť postupne areál so vzdelávacími, kultúrnymi či športovými aktivitami. Hradisko chcú tiež napojiť na medzinárodnú cyklotrasu.
Pevnosť slúžila v deviatom storočí na ochranu centrálneho devínskeho hradiska. "Ľudia dnes vnímajú len hrad Devín, no nechápu kontext predsunutých opevnení. Celé územie bolo nimi pospájané a to im treba ukázať," hovorí architekt Pavol Kopačka, autor projektu na obnovu hradiska. História sa podľa neho stráca v teréne, do priestoru ju chce preto opäť vrátiť a bývalé hradisko vizuálne naznačiť. "Vieme zhruba ako vyzeralo, presnejšie to možno ukáže archeologický prieskum," podotkol.
Pred 11 storočiami dolnú pevnosť, v odbornej literatúre označovanú ako "Na skale" alebo "Nad lomom", chránil dvojmetrový ochranný val s drevenou palisádou a do hradiska sa vstupovalo cez dve mohutné brány. Práve vstupná brána zo severozápadu so strážnymi vežami a náznakom palisád by sa mala vybudovať na mieste ako prvá. "Chceme, aby ju mohli vidieť turisti z Cyklomostu Slobody, ku hradisku by totiž mala viesť medzinárodná cyklotrasa," povedal pre TASR architekt. K severozápadnej bráne viedla kedysi strmá cesta v hlbokom záreze od rieky Moravy, tú by chceli tiež obnoviť.
Územie bývalého hradiska by mali postupne dobudovávať. Pribudli by mapy, infopanelmi by zakryli plot vodárne a tmavošedým náterom by vizuálne potlačili technické objekty a antény. V areáli hradiska by vznikol priestor na rôzne vzdelávacie aktivity zamerané na históriu, kultúru či prírodu. Využiť chcú aj jestvujúce ihrisko. "Deti by si v areáli mohli z piesku stavať hrady, hrabať sa v zemi, stať sa archeológmi, prevádzať aktivity, ktoré sú v chránenej oblasti bežne zakázané," priblížil Kopačka. V susedstve bývalého hradiska je totiž národná prírodná rezervácia Devínska Kobyla aj chránená krajinná oblasť Malé Karpaty. Hradisko by tak tvorilo akúsi nárazníkovú zónu.
Postupne by sa dobudovali aj vnútorné objekty – príbytky či pece s dôrazom na remeslá. "Od 20. rokov minulého storočia tam boli robené prieskumy, takéto objekty tam zamerali," podotkol architekt, zároveň však dodáva, že v areáli nemusí byť len historická architektúra, ale aj moderné technológie. Ukazuje podobné projekty, kde takýto priestor už funguje. Archeoskanzen majú v Modrej, Pobedime či v českom Chotěbuze.
Hradisko by sa malo napojiť na ostatné architektonické a historické skvosty v okolí. "V Devínskej máme najväčšie slovansko-avarské pohrebisko, ktoré bolo odkryté. Rímskych, avarských, keltských a slovanských vecí je tu množstvo. Treba ich len zviditeľniť," vraví Kopačka. Hrad Devín spolu s ostatnými pamiatkami v okolí plánujú s hradiskom a pohrebiskom spojiť náučným chodníkom.
Kedy začnú plány naberať reálnu podobu sa ešte nevie. Radnica Devínskej Novej Vsi projekt podporuje a práve rokuje s elektrárňami. V lokalite treba totiž urobiť prekládku vysokého napätia elektrického vedenia, súhlas vlastníka pozemku už má. Na projekt potom čaká mnoho prieskumov. Starosta mestskej časti Milan Jambor by chcel, aby ho zaplatili eurofondy. "Ak nebudeme úspešní tam, skúsime ho financovať z nášho rozpočtu," uviedol pre TASR.
.jpeg)
.jpg)
.JPG)
