Môj profil 
Predplatné
„Samuel Zoch bol jedným z významných autorov Deklarácie slovenského národa, ktorou sa slovenský národ pred sto rokmi prihlásil k spoločnému štátu Slovákov a Čechov, a vznikla tak prvá Československá republika. Je to významná slovenská osobnosť, a mnoho ľudí toho o nej veľa nevie, čiže takýmto spôsobom ho chceme propagovať,” priblížil správca Matice slovenskej Maroš Smolec. Ako dodal, na osobnosti a udalosti nášho národa sa ustanovizeň snaží pozerať objektívne. „Aj otázky o Deklarácii slovenského národa nie sú úplne jasné, teda aký bol ten prvý text, ktorý pripravoval práve Samuel Zoch. Verím, že odborný seminár dal odpoveď na niektoré z nich.”
Pamätnú bustu odhalil predseda Matice slovenskej Marián Gešper, bývalý prezident SR Ivan Gašparovič a generálny biskup Evanjelickej cirkvi a. v. Miloš Klátik. Autorka knihy Modranská stopa Samuela Zocha Agáta Petrakovičová Šikulová si myslí, že je to málo docenená osobnosť. „Už len preto, že bol autorom prvého návrhu deklarácie, mal by viac rezonovať po boku osobností, akými boli napríklad Vavro Šrobár, Andrej Hlinka a ďalší, ktorí sa spomínajú oveľa viac.” Na odbornom seminári predstavila jeho rôznorodú činnosť v Modre, kde pôsobil ako evanjelický farár. „Mnohým ľuďom sa zdá, že Samuel Zoch bol úspešným človekom, ale jeho osobný život bol takou malou tragédiou. Stratil svojho jediného syna Stanka, od čoho sa odvíjala celá jeho dobročinná a altruistická práca. Venoval sa osirelým deťom a podporoval študentov či farárov,” doplnila.
Samuel Zoch bol v Bratislave podľa riaditeľa Slovenského historického ústavu MS Ivana Mrvu populárnym županom. „Uvedomoval si, že mestu po obsadení československým vojskom bez boja stále hrozia nepokoje. Vo februári 1919 tu došlo k vzbure a streľbe, ale Zoch upokojil situáciu, lebo rokoval aj s Maďarmi, aj Nemcami a dohodol podmienky spolužitia, aby sa také veci už neopakovali.” Pracoval na poslovenčení Bratislavy a normalizácii pomerov. Napokon sa však dostal do konfliktu s pražským centrom aj s ministrom Šrobárom. „Administratívnym rozhodnutím boli v Bratislave a župe pozbavení miest okrem maďarských aj mnohí slovenskí učitelia, proti čomu ostro protestoval a nakoniec aj preto rezignoval. Českej verejnosti adresoval list, v ktorom upozorňoval, že na Slovensko prišli mnohí nehodní úradníci a učitelia, a že práve tento fakt môže byť príčinou rozkolu medzi Čechmi a Slovákmi, čo sa aj neskôr stalo,” ozrejmil historické súvislosti Ivan Mrva.
Redakciu informovala Veronika Matušková, hovorkyňa Matice slovenskej
.jpg)
