„Som členom, aktuálne aj dočasným prezidentom Európskeho kresťanského politického hnutia. Za mnou prišli ľudia – možno tu bude znieť zvláštne – ale je celá skupina ľudí, ktorí sa modlia za politikov a žiadajú Boha o rozum alebo múdrosť pre politikov,“ poznamenal Škripek. „Prišli za mnou s víziou, aby sme urobili stretnutie, kde vyjadríme odchádzajúcim britským poslancom, že odísť sa dá s dobrorečením a dobrým postojom. Chceme to odovzdať ako posolstvo nášho zamatového rozdelenia medzi Českom a Slovenskom,“ dodal.

Jedným z britských europoslancov je aj radikál Nigel Farage, ktorý sa za brexit vyjadroval asi najjednoznačnejšie a tvrdo kritizoval prílev pracovníkov z iných krajín EÚ do Veľkej Británie. Napriek referendovému rozhodnutiu o odchode z Únie ostal členom Európskeho parlamentu a naďalej poberá všetky benefity europoslanca. „Pán Farage je známy tým, že je to muž radikálnych výrokov. Na druhej strane, Veľká Británia stále platí a bude splácať svoje záväzky,“ reagoval Škripek.

„Brexitovým ľuďom boli tŕňom v oku všetci imigranti, ročne ich tam prichádza okolo 300.000. Je to jeden z najpodstatnejších dôvodov, prečo Británia odišla. Najprv sa pokúsili vyjednať iné podmienky, usilovali sa ostať. Ale trochu nerozumnosti, trochu hnevu, aj vypočítavosti… Došlo k referendu, odchádzajú, a krajina je názorovo rozdelená,“ dodal. Na druhej strane, neschvaľuje ani postup predsedu Európskej komisie Jeana-Clauda Junckera, ktorý naznačil, že by odchádzajúca Veľká Británia mala Únii zaplatiť viac ako 60 miliárd eur. „Keď začne predseda Juncker hovoriť, že musia zaplatiť šesťdesiatmiliardovú pokutu, je to naozaj tvrdá facka, až vydieranie. Nemyslím si, že je to dobrý postoj,“ tvrdí Škripek.

Otázkou je, ako sa zachová Škótsko, ktoré v referende jasne podporilo zotrvanie v EÚ a v súčasnosti sa politicky diskutuje o možnosti nového referenda o osamostatnení tejto časti Spojeného kráľovstva. Podľa Škripeka okrem dvoch krajných možností, teda osamostatnenia Škótska a spoločným brexitom, existuje aj tretia, teda, že sa Škótsko pokúsi dojednať iné podmienky odchodu ako zvyšok Británie. „Škótsko chce byť právoplatným členom Európskej únie. Čo teraz majú robiť, keď sú súčasťou Veľkej Británie? Bude veľmi zaujímavé, ako sa zachová Škótsko. Či sa nepokúsia vyrokovať si s Európskou úniou iné dohody, ako Veľká Británia,“ upozornil Škripek.

Pred EÚ teraz stojí otázka ďalšieho vývoja, Junckerova Biela kniha hovorí o piatich možných scenároch, Rímska deklarácia o viacrýchlostnej Európe. „Nevidím, aké poučenie sme si z brexitu zobrali. Nový predseda európskeho parlamentu, pán Tajani, nastúpil s tým, že sa tajne dohol s frakciou ALDE a dohoda, ktorá sa napokon dostala do rúk aj ostatným frakciám, úplne jasne hovorila o ešte tvrdšej federalizácii. Ja som prišiel do EP s eurorealistickým postojom. Môj názor je, vráťme sa k európskemu spoločenstvu národov,“ tvrdí Škripek.

O svojich postojoch k dianiu v EÚ, aj agende v europarlamente referoval v piatok 31. marca v Národnej rade (NR) SR. Na základe novely rokovacieho poriadku totiž dostali europoslanci možnosť vystúpiť aj v pléne národného parlamentu. „Som veľmi rád, že sa to podarilo. Europoslanci už viac rokov dozadu o to žiadali. Doteraz sa v pléne nedalo vystupovať, dokonca ani vstup do sály nemáme povolený, len na balkón ako návštevníci,“ povedal.

„Prišla novela rokovacieho poriadku, dostali sme túto možnosť. Dostali sme 15 minút na vyjadrenie, mohli sme hovoriť o našej práci, aj o pohľade na Európsku úniu,“ povedal. Na otázku, či je to porovnateľný priestor s vystúpeniami v pléne EP odpovedal, že tam sú časové limity prísnejšie. „V europarlamente je 751 poslancov a limit štyroch minút majú iba niektorí. Ja ako radový poslanec mám dokonca len jednu minútu na vyjadrenie, niekedy minútu a pol alebo dve,“ poznamenal Škripek.

„Každý poslanec sa snažil povedať, aká je jeho agenda, ale hovorili sme aj o tom, aký máme pohľad na odchod Veľkej Británie a o tom, akú Európsku úniu vlastne chceme,“ komentuje vystúpenia v NR SR. Sám využil svoj priestor aj na tému situácie v Sýrii.

„Hovoril som o svojej práci, angažoval som sa napríklad ohľadom konfliktu v Sýrii. Myslím si, že už teraz sa môžu vrátiť naspäť státisíce sýrskych utečencov, mali by sme na to pripravovať podmienky,“ upozornil europoslanec, podľa ktorého je najlepším opatrením proti migrácii stabilizácia situácie na vojnových územiach.

„Na severovýchode Sýrie vznikla demokratická samospráva, sem by sa napríklad mohli vrátiť veľké tisíce ľudí. Mnohí sa vrátiť chcú, je to ich domov, sú to ich polia, domy, hroby. Ja som konkrétne bol v dome, ktorý opustila kresťanská rodina na úteku pred islamistami a strážila ho kresťanská vojenská jednotka,“ poznamenal.

„Ale krajinu treba predovšetkým vybudovať. Stále sa ju usiluje získať prezident Asad, stále tam na určitom území operujú povstalecké jednotky a vznikla tam aj nová federatívna časť, ktorá navrhuje ostatným, aby nebojovali proti sebe a uznali si federáciu,“ povedal.