Branislav Gröhling: Nastáva reformný skok, cieľom je posunúť školstvo do 21. storočia

Bratislava 21. októbra 2021 AKTUALIZOVANÉ (TASR/HSP/Foto:SITA-Jana Birošová, TASR-Radovan Stoklasa, Henrich Mišovič)

Od štvrtka nastáva reformný školský skok, cieľom je posunúť školstvo do 21. storočia. Počas štvrtkovej tlačovej konferencie to uviedol minister školstva, vedy, výskumu a športu SR Branislav Gröhling (SaS) s tým, že základom zmien v školstve sú tri hlavné zákony, ktoré schválila Národná rada SR

Ide o novely školského zákona, zákona o pedagogických a odborných zamestnancoch a zákona o odbornom vzdelávaní a príprave. Vďaka novelám zákonov bude možné zmeniť obsah vzdelávania, výrazne digitalizovať školstvo, podporiť inkluzívne vzdelávanie či skvalitniť vzdelávanie učiteľov.

Novely trojice zákonov predstavujú kostru pre reformy v školstve. Minister školstva uviedol, že dokopy ide o približne stovku zmien.

“Čakajú nás najväčšie reformné mesiace v školstve. Budeme ich zavádzať do praxe cez zmeny v učive, na ktorých už teraz robí vyše 300 pedagógov a odborníkov, cez kvalitnejšie vzdelávanie učiteľov alebo cez investície a reformné plány z plánu obnovy. Mnohé viditeľné úpravy už aj zavádzame, ďalšie postupne budeme,” uviedol šéf rezortu školstva.

Reklama

Hlavným cieľom reformy obsahu vzdelávania je, aby všetko, čo sa deti v školách naučia, vedeli využívať v praxi. Učivo sa prispôsobí podľa šéfa rezortu školstva dnešnej dobe a odstráni sa prílišné memorovanie poučiek. Pozornosť sa presunie na rozvoj schopností, kritického myslenia, digitálnej, environmentálnej či finančnej gramotnosti u žiakov.

Ďalšou zmenou je aj kvalitné vzdelávanie učiteľov.

“Kvalitné vzdelávanie učiteľov veľmi často robili mimovládne organizácie spolu s učiteľmi z praxe, preto v zákone umožňujeme vzdelávanie aj pre neštátnych poskytovateľov,” dodáva minister.

Vzdelávať učiteľov už nebudú podľa Gröhlinga úradníci, ale učitelia z praxe. Vzniknúť v tejto súvislosti má aj 40 regionálnych centier, dve z nich sú už vytvorené.

Ďalšie zmeny nastanú v oblasti podpory inovácií a modernizácie výučby. Na jednom mieste budú zhromaždené nové spôsoby vzdelávania, osvedčené metódy a prístupy k modernej výučbe v podobe “katalógu inovácií”. Školy budú môcť tieto prístupy automaticky zaviesť do svojej výučby bez ďalšieho schvaľovania.

Vznikla aj nová pozícia školského digitálneho koordinátora, ktorý má na starosti vzdelávanie učiteľov aj žiakov vo využívaní digitálnych technológií a v ich zavádzaní do výučby. Už teraz sa v školách táto pozícia pilotne zavádza a záujem o ňu prejavilo 414 škôl.

Zmeny sa dotknú aj systémovej podpory žiakov so znevýhodnením. Zákony definujú pojem inkluzívne vzdelávanie. Vďaka reforme poradenského systému budú mať žiaci podľa ministra školstva dostupnejšiu starostlivosť a odborné poradenstvo.

Maturitná skúška tento rok bude, nezrušíme ju, tvrdí minister školstva

Maturitná skúška sa v tomto školskom roku bude konať a nebude zrušená. Počas štvrtkovej tlačovej konferencie to povedal minister školstva, vedy, výskumu a športu SR Branislav Gröhling (SaS)

“Budeme sa pozerať na obsah jednotlivých skúšok, budeme sa pozerať na to, ako budú zostavené komisie,” povedal šéf rezortu školstva.

Reklama

V súčasnej situácii, keď je už určité percento žiakov aj učiteľov zaočkované, maturitná skúška podľa slov ministra školstva bude.

V súvislosti so zrušením maturitnej skúšky 2022 už vznikla aj petícia, pod ktorou je aktuálne podpísaných viac ako 16.200 ľudí. Signatári petície tvrdia, že prichádza do úvahy možnosť maturít formou priemeru známok za uplynulé štyri roky štúdia. Poukazujú tiež na to, že im chýba množstvo vedomostí. Na akúkoľvek redukciu učiva alebo jeho dobiehanie je už teraz podľa signatárov petície priveľmi neskoro.

Financovanie súkromných a cirkevných škôl by sa mohlo upraviť

Financovanie súkromných i cirkevných škôl a školských zariadení by sa mohlo upraviť. Odstrániť by sa malo “nerovné postavenie zriaďovateľov týchto škôl v porovnaní so zriaďovateľmi škôl a školských zariadení v zriaďovateľskej pôsobnosti obcí a samosprávnych krajov, ak ide o prerozdeľovanie podielových daní”. Vyplýva to z novely zákona o štátnej správe v školstve a školskej samospráve, ktorou sa má upraviť aj zákon o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení. Poslanci Národnej rady (NR) SR zmeny vo štvrtok posunuli do druhého čítania

Novela nadväzuje na potrebu upraviť financovanie školstva, aby bola rešpektovaná autonómia zriaďovateľov cirkevných škôl a školských zariadení v súlade s platnými zmluvami medzi štátom a cirkvami a tiež zriaďovateľov súkromných škôl a školských zariadení. Má byť opatrením vo vzťahu k princípu rovného financovania každého žiaka bez ohľadu na zriaďovateľa školy.

Návrh by mal zaviesť dvojaký právny režim financovania škôl v závislosti od zriaďovateľa. Vo vzťahu k financovaniu škôl a školských zariadení v zriaďovateľskej pôsobnosti obce sa navrhuje ponechať doterajšiu úpravu. Ak však ide o školy v zriaďovateľskej pôsobnosti fyzických a právnických osôb či štátom uznaných cirkví, navrhujú poslanci nový spôsob financovania, a to na základe zmluvy. Novela upravuje aj jej minimálny obsah. Zmena má reflektovať to, že vzťah samosprávy k súkromným a cirkevným zriaďovateľom nie je založený na nadriadenosti a podriadenosti.

Okrem toho by sa mal pojem “dotácia” nahradiť slovami “finančné prostriedky”. Má ísť o spresnenie, pretože podľa predkladateľov nemajú finančné prostriedky na mzdy a prevádzku škôl povahu dotácie.

Vo vzťahu k financovaniu detí, žiakov a poslucháčov niektorých súkromných a cirkevných škôl obcou by sa mal vek 15 rokov zvýšiť na 25. Má ísť o odstránenie nerovného prístupu ich financovania s ohľadom na zriaďovateľa. Súčasný zákon je podľa predkladateľov nastavený rozdielne v porovnaní s príslušnými školami v zriaďovateľskej pôsobnosti obce.

Účinnosť by mala novelizácia v prípade schválenia nadobudnúť od 1. januára 2022.

Branislav Gröhling verí, že so zvyšovaním platov učiteľov dospeje k pozitívnemu výsledku

Minister školstva, vedy, výskumu a športu SR Branislav Gröhling (SaS) verí, že v nasledujúcich týždňoch dospeje v súvislosti so zvyšovaním platov učiteľov k pozitívnemu výsledku. Uviedol to vo štvrtok počas tlačovej konferencie

Šéf rezortu chce, aby k zvyšovaniu platov učiteľov došlo.

“Je mi ťažko povedať, či to bude alebo nie,” uviedol šéf rezortu školstva.

Ako doplnil, nezávisí to len od neho. V tejto súvislosti rokuje nielen s ministrom financií Igorom Matovičom, ale aj s predsedom vlády Eduardom Hegerom (obaja OĽANO).

Nespokojnosť s tým, že sa v návrhu rozpočtu na rok 2022 nemyslelo na zvyšovanie platov učiteľov, vyjadril napríklad Odborový zväz pracovníkov školstva a vedy na Slovensku, ale aj Slovenská komora učiteľov.