Branislav Fábry: Kauza Skripal a úpadok „civilizovaného Západu“

Branislav Fábry: Kauza Skripal a úpadok „civilizovaného Západu“

Bratislava 27. apríla 2018 (HSP/Foto:TASR:ITN via AP)

 

V mesiacoch marec a apríl dominovalo v medzinárodných vzťahoch neustále zvyšovanie napätia medzi Ruskom a Západom. Hlavnou príčinou tohto napätia sa stali kauzy údajného použitia chemických zbraní, jednak v Sýrii, ale najmä vo Veľkej Británii, kde sa mal uskutočniť ruský chemický útok na bývalého agenta Sergeja Skripala a jeho dcéru.

Na snímke bývalý ruský špión Sergej Skripaľ

Táto kauza sa však postupne zmenila na nedôstojnú frašku, ktorá bola výsmechom tradičným právnym hodnotám západného sveta. Po kauze Skripalovcov je vyhlasované hodnotové zakotvenie Západu naozaj veľmi pochybné.

Reklama

 

Čo sa vlastne stalo?

Reklama

Kľúčovou otázkou v kauze údajného útoku na Skripalovcov by malo byť, čo sa vlastne stalo. Z údajov, ktoré poskytli britské štátne orgány, sa však nedokážeme dozvedieť takmer nič. Vieme, že S. Skripal je ruský občan, ktorý bol v roku 2006 v Rusku odsúdený za špionáž pre Londýn a od roku 2010, po udelení milosti, žije vo Veľkej Británii, kde ho jeho dcéra Júlia, ruská občianka, pravidelne navštevovala. Otázka ale znie: prečo by Rusi s prípadnou vraždou čakali tak dlho? A prečo by S. Skripala vraždili takým podivným spôsobom chemickými zbraňami, keď existuje množstvo jednoduchších spôsobov? A ako vrchol všetkého, údajný útok strašnou zbraňou zlyhal na celej čiare! Skripalovci sa po údajnom útoku bojovou neuroparalytickou látkou „novičok“ cítili normálne niekoľko hodín. A ako to bolo s okamžitým podaním protilátky obetiam útoku? Bola okamžite po ruke? A čo identifikácia látky, keď aj G. Aitkenhead, šéf laboratória v Porton Down, neskôr priznal, že nevedia určiť jej pôvod?

Otázok je naozaj veľa, dôveryhodné odpovede a dôkazy však dodnes chýbajú. Miesto dôkladného a transparentného vykonávania dôkazov sa preto prostredníctvom mediálnej mašinérie rozbehla propagandistická kampaň, plná obvinení voči Moskve. Najnebezpečnejší bol ale jazyk, ktorý zvolila britská diplomacia. Ruskej strane predložila „ultimátum“, v ktorom pripustila iba dva možné verzie udalosti v Salisbury: pokus Ruska o útok na britskej pôde alebo stratu kontrolu Ruska nad zásobou chemických látok (látka pritom nemusela vôbec pochádzať z Ruska). Pojem „ultimátum“ je však veľmi nebezpečný, pretože sa používa v spojení s hrozbou vypovedania vojny. Nemožno sa diviť, že na čosi také Rusko vôbec nezareagovalo.

 

Vyhosťovanie diplomatov

Vážnym problémom sa stalo i následné vyhosťovanie ruských diplomatov zo strany spojencov Londýna. Išlo totiž o historicky najväčšie vyhosťovanie ruských diplomatov. K tomuto kroku pristúpilo 18 štátov EÚ, USA, Kanada, Austrália a ďalších sedem krajín mimo EÚ, ako aj organizácia NATO. Najväčší počet diplomatov vyhostili USA (60), V. Británia (23) a Ukrajina (13). Pod veľkým tlakom sa ocitla aj nová slovenská vláda P. Pellegriniho. Tá sa zachovala dosť rozumne a ruských diplomatov nevyhostila. Neopakovala chybu z roku 2003, keď Dzurindova vláda kvôli solidarite so spojencami „uverila“ veľmi pochybným informáciám o chemických zbraniach v Iraku.

Reklama

Veľmi smutnou kapitolou celej kauzy bol aj tlak, ktorý proti vláde SR začali vyvíjať tak rusofóbni politici ako A. Kiska alebo M. Klus, ako aj niektoré médiá a mimovládne organizácie. Útoky začali dokonca proti ministrovi M. Lajčákovi, ktorému Denník N vyčítal i to, že študoval univerzitu MGIMO vo vtedajšom ZSSR. M. Lajčák pritom rozhodne nie je proruský diplomat, čo dokázal aj svojim pôsobením na Balkáne – naopak, práve tam sa vyprofiloval ako silno proamerický politik. Mimochodom, je tiež zaujímavé, že hoci dané médium hanobilo M. Lajčáka ako absolventa MGIMO, nič podobné nevyčíta iným ľuďom so sovietskym diplomom, ktorým poskytuje široký priestor (G. Mesežnikov, A. Duleba).

 

Bojkot MS 2018 vo futbale?

Pri kauze Skripalovcov sa pravidelne objavovala aj otázka o ďalších možných dôvodoch vytvorenia tejto problematickej kauzy. Niektorí sa domnievali, že to súvisí s ruskou prezidentskou kampaňou, tú však kauza príliš neovplyvnila. Prezident V. Putin si počas celej kampane udržiaval jednoznačnú dominanciu a kauza Skripal na tom nič nezmenila. Dôvodom tejto kampane však mohli byť i blížiace sa Majstrovstvá sveta vo futbale, ktoré majú začať 14. júna 2018 v Rusku. Je už skoro pravidlom, že západné štáty používajú športové podujatia na demonštráciu svojich politických preferencií: stačí si len spomenúť, ako sa v roku 2012 niektorí európski politici rozhodli bojkotovať Majstrovstvá Európy vo futbale na Janukovyčovej Ukrajine.

Nemožno vylúčiť, že keby bola v kauze Skripalovcov informačná kampaň proti Rusku úspešnejšia, mohlo to mať významný dopad i na formu bojkotu MS 2018 zo strany Západu. Tézu o kauze Skripalovcov a možnom bojkote MS podporujú i postoje niektorých spojencov Londýna. O bojkote zo strany futbalových reprezentácií boli spolu s Anglickom ochotné uvažovať Austrália, Japonsko, Island, Dánsko a Švédsko. Išlo však len o menej významné futbalové federácie a väčšina účastníkov MS úvahy o tomto druhu bojkotu nepripustila. Dôležitú úlohu zohrala Latinská Amerika, ktorá na MS vysiela celú štvrtinu účastníkov – tam úvahy o bojkote nenašli podporu. Miesto bojkotu futbalových reprezentácií tak zrejme príde len k neúčasti západných politikov na podujatí. Samozrejme, aj v priebehu mesiaca máj môžu nastať nové udalosti, ktoré by bojkot futbalových reprezentácií zo Západu zaktualizovali.

Reklama

 

Ohrozené princípy právneho štátu

Medzi základné hodnoty, o ktorých štáty Západu pravidelne kážu ostatným krajinám sveta, patria hodnoty právneho štátu. Tie sa tradične považujú za výkladnú skriňu západnej právnej kultúry a oficiálny dôraz sa na ne kládol najmä v anglosaskom prostredí. Tam sa pre popis právneho štátu ujal pojem „rule of law“ (vláda práva). Princípy vlády práva vo Veľkej Británii však v súčasnosti utrpeli, ako ukázali aj okolnosti kauzy údajného ruského útoku na Skripalovcov v Salisbury.

Erózia princípov právneho štátu však nenastala zo dňa na deň, ale rozvíjala sa postupne. Hoci sme si fungovanie princípov právneho štátu na Západe dlho idealizovali, už od zriadenia väznice v Guantanáme či tajných väzníc CIA v štátoch EÚ bolo možné zaznamenať úpadok týchto princípov. Či už ide o  princíp obmedzenej vlády, zákonnosť, právnu istotu, prezumpciu neviny alebo iné, pokles významu princípov právneho štátu bol očividný. V kauze Skripalovcov však „vláda práva“ utrpela aj verejný debakel. Spôsob, ako narábali britskí predstavitelia s dôkazmi a obvineniami, pôsobil až absurdne. V čase irackej intervencie v roku 2003 sa USA a V. Británia pokúšali prezentovať aspoň nejaké dôkazy v OSN, v súčasnosti však dôkazy ani nepredstierajú…

V poslednom období sme tiež svedkami celkovo nebezpečného trendu, keď sa miesto vlády práva posilňuje vláda médií aj pri problematike právnych následkov a sankcií. Už nie je natoľko rozhodujúce, ako sa v určitej kauze vyjadria súdy, ale to, čo povedia tí „správni“ politici a ich médiá. Sankcie sa neudeľujú na základe súdneho konania, v ktorom dostane priestor i obhajoba, ale na základe selektívnej mediálnej kampane, v ktorej sú zámerne zamlčané protiargumenty. Horšie je však to, že trend nahradzovania súdnych rozhodnutí mediálnym ohováraním sa stále silnejšie dostáva i k nám. Netreba spomínať, na základe akých absurdných obvinení prišlo nedávno k politickým zmenám v SR, ale mediálne kampane za účelom privodenia sankcií, sa začínajú objavovať aj voči konkrétnym osobám, napr. cielenými telefonátmi zamestnávateľom, ktorých novinári „informujú“ o publikácii zamestnancov v „konšpiračných médiách“. To je trend, ktorý smeruje k nastoľovaniu totalitných praktík.

Vyšlo v Literárnom týždenníku 15-16/2018

Branislav Fábry

 

Pošlite nám tip
Reklama

Odporúčame

Reklama

Varovanie

Vážení čitatelia - diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne. Viac o povinnostiach diskutéra sa dozviete v pravidlách portálu, ktoré si je každý diskutér povinný naštudovať a ktoré nájdete tu. Publikovaním príspevku do diskusie potvrdzujete, že ste si pravidlá preštudovali a porozumeli im.

NAŽIVO

11:03

Jednu obeť si vyžiadal požiar v domove dôchodcov, ktorý vypukol vo štvrtok nadránom vo východomaďarskej obci Ököritófülpös.

Riaditeľstvo úradu civilnej ochrany (OKF) uviedlo, že do hasenia požiaru v jednoposchodovej budove nasadili 19 hasičov s piatimi vozidlami.

10:53

Ukrajinská armáda v noci na štvrtok zneškodnila 26 dronov, ktorými útočili ruské sily. Uviedol to veliteľ ukrajinských vzdušných síl Mykola Oleščuk.

10:40

Nemecký maloobchod dosiahol vo februári slabšie výsledky. Tržby sa znížili v porovnaní s januárom aj s rovnakým mesiacom minulého roka, oznámil vo štvrtok spolkový štatistický úrad Destatis.

10:13

Štyria ľudia zahynuli a najmenej päť ďalších utrpelo zranenia pri útoku nožom na severe amerického štátu Illinois.

Incident sa odohral v stredu popoludní miestneho času v meste Rockford, ktoré leží asi 145 kilometrov od Chicaga. Útočník v rôznych lokalitách smrteľne pobodal 15-ročné dievča, 63-ročnú ženu a dvoch mužov vo veku 49 a 22 rokov.

09:59

Vyše 70 percent Poliakov si neželá vyslanie vojakov svojej krajiny ani Severoatlantickej aliancie na Ukrajinu. Vyplýva to z najnovšieho prieskumu verejnej mienky, ktorý vypracoval inštitút IBRIS pre poľský denník Rzeczpospolita.

09:38

Francúzsky prezident Emmanuel Macron odmietol plánovanú dohodu o voľnom obchode medzi Európskou úniou (EÚ) a juhoamerickým zoskupením Mercosur v jej súčasnej podobe.

Potrebné sú podľa neho rokovania o novej a zodpovednejšej dohode, ktorá bude prihliadať na rozvoj, ochranu klímy a biodiverzitu.

09:24

Tisíce vodičov autobusov vstúpili vo štvrtok v juhokórejskej metropole Soul do generálneho štrajku pre spor týkajúci sa platov. Podľa odborov postihol štrajk 97 percent tamojších autobusových liniek a spôsobil chaos počas rannej dopravnej špičky. Po zhruba 11 hodinách sa však vodičom podarilo so zamestnávateľmi dohodnúť a vrátili sa do práce.

09:13

Slovenský hokejista Martin Chromiak pomohol asistenciou k triumfu Ontaria nad San Jose 3:2 v nočnom zápase AHL. Dvadsaťjedenročný útočník má po 61 dueloch sezóny na konte 29 bodov (13+16).

08:49

Výbor Parlamentného zhromaždenia Rady Európy (PZ RE) pre politické záležitosti a demokraciu vyjadril podporu prípadnému prijatiu Kosova do RE. Srbsko toto rozhodnutie odsúdilo ako škandalózne.

08:36

Francúzski politici z celého spektra v stredu vyjadrili zdesenie nad odstúpením riaditeľa parížskej školy, ktorý dostal vyhrážky smrťou za to, že požiadal študentku, aby si v priestoroch školy zložila moslimský závoj.

Premiér Gabriel Attal, bývalý minister školstva, chcel ukázať riaditeľovi podporu a pozval ho v stredu do svojho úradu.

08:24

Šéf ruskej rozviedky Sergej Naryškin navštívil tento týždeň Severnú Kóreu, kde viedol diskusie o bezpečnostnej spolupráci.

Naryškin sa stretol so severokórejským ministrom pre štátnu bezpečnosť Ri Čang-daem.

08:15

Ceny ropy sa vo štvrtok ráno zvýšili a vyrovnali tak časť strát z predchádzajúcich dvoch dní. Od začiatku marca oba hlavné kontrakty posilnili o približne 4,5 % a k zisku za celý mesiac smerujú už tretíkrát po sebe.

08:07

Zástupcovia štátov EÚ sa v stredu večer dohodli na novom kompromise o clách na niektoré ukrajinské poľnohospodárske výrobky, oznámilo belgické predsedníctvo Rady EÚ.

Podľa diplomatov sa do EÚ bude môcť bez cla predávať menej tovaru, ako sa pôvodne plánovalo. Medzi dotknuté výrobky patria vajcia, hydina, cukor a kukurica. Sprísnenie požiadaviek si ešte vyžaduje súhlas Európskeho parlamentu.

07:58

Bývalý americký senátor a demokratický kandidát na viceprezidenta USA Joe Lieberman zomrel v stredu vo veku 82 rokov.

Lieberman zomrel v stredu v New Yorku v kruhu rodiny v dôsledku komplikácií po páde, uvádza sa vo vyhlásení.

Joe Lieberman
Na archívnej snímke Joe Lieberman
Zobraziť všetky

NAJČÍTANEJŠIE










Reklama

NAJNOVŠIE










Reklama
Reklama

NAJNOVŠIA KARIKATÚRA

POČASIE NA DNES

NAJNOVŠIE ROZHOVORY

NAJNOVŠIE Z DOMOVA

NAJNOVŠIE ZO ZAHRANIČIA

NAJNOVŠIE ZO ŠPORTU

NAJNOVŠIE ZO SVETONÁZORU

FOTO DŇA

Veľké vlny na pláži Nazare v Portugalsku

Autor: TASR/AP-Michael Probst

Facebook icon

Vážení čitatelia, prosíme vás, aby ste sa prihlásili na našu novú facebookovú stránku. Facebook nám totiž zmazal niektoré účty, ktoré starú stránku spravovali

Reklama
Reklama
Reklama
Facebook icon

Vážení čitatelia, prosíme vás, aby ste sa prihlásili na našu novú facebookovú stránku. Facebook nám totiž zmazal niektoré účty, ktoré starú stránku spravovali