Mandát misie JIM OPCW-OSN, ktorá bola zriadená s cieľom určiť zodpovednosť za chemické útoky v Sýrii, vyprší vo štvrtok o 24.00 hod.

USA ako prvé požiadali Bezpečnostnú radu (BR) OSN o hlasovanie o svojom návrhu rezolúcie. Bezprostredne po nich požiadalo o hlasovanie Rusko. Na schválenie rezolúcie je potrebných deväť hlasov 15-člennej BR OSN a žiadne veto zo strany jej stálych členov, teda USA, Ruska, Francúzska, Spojeného kráľovstva a Číny.

Agentúra AP poznamenala, že zrejme nebude prijatý ani jeden z návrhov a JIM OPCW-OSN tak prestane fungovať, keď mu vyprší mandát.

Obsah rezolúcii priblížila ešte 3. novembra agentúra TASS. Oba dokumenty majú podľa nej odlišný časový rámec – ruské uznesenie predlžuje misii mandát do 16. mája 2018, zatiaľ čo americká verzia dáva misii zelenú na 24 mesiacov od prijatia rezolúcie.

Rusko 24. októbra vetovalo Američanmi predloženú rezolúciu BR OSN o predĺžení mandátu JIM OPCW-OSN do novembra 2018. Rusko totiž žiadalo, aby sa počkalo na správu misie o vyšetrovaní chemického útoku v sýrskom meste Chán Šajchún v provincii Idlib zo 4. apríla, ktorý si vyžiadal vyše 90 mŕtvych.

O dva dni neskôr bola správa predložená Bezpečnostnej rade OSN. Vyšetrovatelia v nej konštatujú, že “za vypustenie sarinu na Chán Šajchúnu je zodpovedná Sýrska arabská republika”. Správa podporuje počiatočné zistenia expertov z USA, Francúzska a Británie, podľa ktorých bombu so sarinom zhodilo na mesto sýrske vládne lietadlo.

V utorok 31. októbra Rusko postúpilo Bezpečnostnej rade OSN a Valnému zhromaždeniu OSN svoje predbežné hodnotenie zistení vyšetrovateľov JIM OPCW-OSN a uviedlo, že sú “amatérske” a založené na “laickej metodike”.

Ruský návrh rezolúcie tak požaduje revíziu predchádzajúcich záverov misie, pretože podľa názoru Moskvy vyšetrovanie nezodpovedalo medzinárodným normám. Zároveň ukladá JIM OPCW-OSN úlohu, aby čo najskôr vyslal svojich vyšetrovateľov na leteckú základňu Šajrát a na miesto “podozrivého” chemického útoku v Chán Šajchúne.

Rusko vo svojej rezolúcii vyjadruje poľutovanie nad neschopnosťou misie navštíviť miesto “údajného” útoku v Chán Šajchúne a nad tým, že vyšetrovatelia neodobrali vzorky počas návštevy leteckej základne Šajrát, ktorú západní predstavitelia a médiá opísali ako východiskový bod útoku.

Moskva tiež vyzýva na plnohodnotné vyšetrovanie s využitím všetkých možných techník, aby sa dokázalo, že sarin použitý v Chán Šajchúne bol skutočne uskladnený na základni Šajrát ešte pred útokom.

Text predložený americkou delegáciou pripravuje pôdu pre opatrenia podľa kapitoly 7 Charty OSN, ktorá umožňuje uvalenie sankcií a použitie sily v prípade, ak dôjde pri útokoch k použitiu chemických zbraní.

Americký návrh rezolúcie vyjadruje plnú podporu misii a hlboké znepokojenie nad jej nedávnymi zisteniami. Závery JIM OPCW-OSN sú podľa rezolúcie založené na vážnych a dôveryhodných dôkazoch. Dokument tiež zdôrazňuje, že vláda a iné strany v sýrskom konflikte sa musia zdržať používania, vývoja, získavania alebo skladovania chemických zbraní.

Sýria a Rusko, ktoré je spojencom Damasku, tvrdili, že jedovaté látky v Chán Šajchúne sa uvoľnili do ovzdušia, keď lietadlo zasiahlo povstalecký sklad chemických zbraní.

V reakcii na udalosť v Chán Šajchúne americké sily vypálili 7. apríla 59 striel Tomahawk na sýrsku leteckú základňu Šajrát v provincii Homs.

BR OSN: Mierovú misiu v Stredoafrickej republike posilnia stovky vojakov

Bezpečnostná rada OSN v stredu jednomyseľne rozhodla o posilnení mierovej misie v Stredoafrickej republike (SAR) o ďalších 900 vojakov. Počet príslušníkov misie sa tak zvýši na 11.650.

Pätnásťčlenná BR OSN zároveň predĺžila trvanie misie, známej pod skratkou MINUSCA, o ďalší rok, informovala agentúra AP.

Na posilnenie mierových síl v SAR vyzval Bezpečnostnú radu generálny tajomník OSN António Guterres. O takýto krok požiadal svetovú organizáciu aj prezident tejto africkej krajiny Faustin-Archange Touadéra v septembrovom prejave vo Valnom zhromaždení OSN. Podľa prezidenta je súčasná misia príliš malá na to, aby mohla účinne chrániť civilné obyvateľstvo.

Mierové jednotky OSN pôsobia v Stredoafrickej republike od roku 2014. Misia patrí v rámci OSN k najnebezpečnejším: od začiatku tohto roka prišlo o život už 12 jej príslušníkov. Jej povesťou vlani otriasli obvinenia zo sexuálneho zneužívania, ktorého sa mali v krajine dopúšťať členovia misie.

SAR ako prevažne kresťanskú krajinu zachvátil chaos po tom, ako tam v roku 2013 prevzalo moc islamské hnutie Séléka, čo vyvolalo odvety najmä zo strany kresťanských milícií. V dôsledku nábožensky motivovaného násilia zahynuli tisíce ľudí a svoje domovy musela opustiť približne štvrtina zo 4,7 milióna tamojších obyvateľov. V poslednej dobe začalo opäť dochádzať k eskalácii násilia a k zhoršovaniu humanitárnej situácie tamojšieho obyvateľstva.