Božie slovo nás vedie na hlbinu – homília pápeža Františka v Nedeľu Božieho slova

Vatikán 26. januára 2020 (HSP/TK KBS/RV/Foto:SITA/AP-Andrew Medichini)

V plnom znení prinášame homíliu Svätého Otca Františka pri eucharistickom slávení Nedele Božieho slova 26. januára v Bazilike sv. Petra. V liturgii zazneli čítania Tretej nedele cezročného obdobia (Iz 8,23-9,3; Ž 27; 1 Kor 1,10-13.17; Mt 4,12-23)

„Od tej chvíle začal Ježiš hlásať“ (Mt 4,17). Takto evanjelista Matúš uviedol Ježišovo účinkovanie. On, ktorý sám je Božím Slovom, prišiel, aby sa nám prihováral svojimi slovami a svojím životom. V túto prvú Nedeľu Božieho slova sa vraciame k začiatkom jeho ohlasovania, k prameňom Slova života. Pomáha nám v tom dnešné Evanjelium (Mt 4,12-23), ktoré nám hovorí ako, kde a komu začal Ježiš ohlasovať.

1. Ako [Ježiš] začal? Veľmi jednoduchou vetou: „Robte pokánie, lebo sa priblížilo nebeské kráľovstvo“ (v. 17). Toto je základom všetkých jeho rečí: povedať nám, že nebeské kráľovstvo sa priblížilo. Čo to znamená? Nebeským kráľovstvom sa myslí Božie kráľovstvo, alebo jeho spôsob vládnutia, jeho prístupu k nám. Dnes nám Ježiš hovorí, že nebeské kráľovstvo je blízko, že Boh je blízko. Toto je tá novosť, toto je prvé posolstvo: Boh nie je ďaleko, ten, ktorý obýva nebesia zostúpil na zem, stal sa človekom. Odstránil prekážky, zrušil vzdialenosti. My sme si to sami nezaslúžili: to on zostúpil, prišiel nám v ústrety.

A táto Božia blízkosť svojmu ľudu je jeho zvykom, od začiatku, aj v Starom zákone. Takto hovoril ľudu: „Uvažuj, ktorý národ má svojich bohov tak blízko, ako som ti blízko ja?“ (porov. Dt 4,7). A táto blízkosť sa stala telom v Ježišovi.

Je to posolstvo radosti: Boh nás prišiel osobne navštíviť tým, že sa stal človekom. Nevzal si našu ľudskú prirodzenosť zo zmyslu pre zodpovednosť, nie, ale z lásky. Z lásky vzal na seba naše človečenstvo, lebo to sa berie, čo je milované. A Boh si zobral naše človečenstvo, lebo nás miluje a zadarmo nám chce darovať tú spásu, ktorú si sami darovať nemôžeme. On túži byť s nami, darovať nám krásu života, pokoj srdca, radosť z toho, že nám je odpustené, a to, že sa cítime milovaní.

Chápeme už teda Ježišovu priamu výzvu: „Robte pokánie“, čiže „obráťte sa, zmeňte svoj život“. Zmeňte svoj život, lebo už začal nový spôsob žitia: skončili sa časy, kedy sa žije pre seba, začala sa doba, keď sa žije s Bohom a pre Boha, s druhými a pre druhých, s láskou a pre lásku. Ježiš dnes opakuje i tebe: „Odvahu, som ti blízko, urob mi miesto a tvoj život sa zmení!“ Ježiš klope na dvere. Kvôli tomuto ťa Pán obdarúva svojím Slovom, aby si ho prijal ako milostný dopis, ktorý napísal tebe, aby si cítil, že je pri tebe. Jeho Slovo nás potešuje a povzbudzuje. Zároveň vyvoláva obrátenie, otriasa nami, oslobodzuje nás z ochromenia egoizmu. Lebo jeho Slovo má túto moc: zmeniť život, umožniť prejsť z temnoty do svetla. Toto je sila jeho Slova.

2. Ak sa pozrieme na to, kde Ježiš začal ohlasovanie, zistíme, že začal práve v oblastiach, ktoré sa vtedy považovali za „temné“. Prvé čítanie a evanjelium nám totiž hovoria o tých, čo sa nachádzali „v temnom kraji smrti“: sú to obyvatelia „krajiny Zabulon a krajiny Neftali, na ceste k moru, za Jordánom, Galilea pohanov“ (Mt 4,15-16; porov. Iz 8,23–9,1). Galilea pohanov: kraj, kde Ježiš začal ohlasovanie, sa tak nazýval preto, lebo v ňom žili rozličné národy, až sa javil ako ozajstná zmes národov, jazykov a kultúr. Viedla tade totiž Cesta k moru, ktorá bola akousi križovatkou. Žili tu teda rybári, obchodníci i cudzinci: zaiste to nebolo miesto vyznačujúce sa náboženskou čistotou vyvoleného národa. I napriek tomu Ježiš začína práve tu: nie na chrámovom nádvorí v Jeruzaleme, ale na úplne opačnej strane krajiny, v Galilei pohanov, na mieste pohraničia. Začal na periférii.

Môžeme v tom vnímať toto posolstvo: Slovo, ktoré zachraňuje, nevyhľadáva chránené, sterilizované a bezpečné miesta. Prichádza do našej komplexnosti, do našich temnôt. Dnes rovnako ako vtedy Boh túži navštíviť tie miesta, o ktorých si myslíme, že tam nepríde. Koľkokrát sme to však my sami, čo zatvárame dvere, keď radšej chceme ukrývať naše zmätky, naše temné stránky a dvojtvárnosť. Uzamykáme si ich v našom vnútri, zatiaľ čo prichádzame k Pánovi s nejakou formálnou modlitbou, dávajúc si pozor, aby nami jeho pravda vnútorne neotriasla. A toto je skryté pokrytectvo.

Ale Ježiš, hovorí dnes evanjelium, „chodil po celej Galilei, […] hlásal evanjelium o kráľovstve a uzdravoval každý neduh a každú chorobu“ (v. 23): chodil po celom tom mnohotvárnom a zložitom kraji. Rovnakým spôsobom sa nebojí preskúmať ani naše srdcia, nevľúdne a ťažké miesta v nás. On vie, že iba jeho odpustenie nás uzdravuje, iba jeho prítomnosť nás premieňa, iba jeho Slovo nás obnovuje. Jemu, ktorý prešiel Cestou k moru, otvorme tie naše najpokrútenejšie cesty – tie, ktoré máme vnútri a nechceme ich vidieť alebo ich skrývame –, nechajme do seba vstúpiť jeho Slovo, ktoré je „živé, účinné, […] rozsudzuje myšlienky a úmysly srdca“ (Hebr 4,12).

3. No a nakoniec, ku komu začal Ježiš hovoriť? Evanjelium hovorí, že „keď raz ráčal popri Galilejskom mori, videl dvoch bratov […], ako spúšťajú sieť do mora; boli totiž rybármi. I povedal im: ‘Poďte za mnou a urobím z vás rybárov ľudí.’“ (Mt 4,18-19). Prvými adresátmi povolania boli rybári: nie osoby presne vyselektované na základe ich schopností či zbožní muži modliaci sa v chráme, ale bežní ľudia, ktorí pracovali.

Všimnime si, čo im Ježiš povedal: urobím z vás rybárov ľudí. Prihovára sa rybárom a používa jazyk, ktorý im je zrozumiteľný. Priťahuje si vychádzajúc z ich života: povoláva ich tam, kde sú a takých, akí sú, aby ich zapojil do svojho vlastného poslania. „Oni hneď zanechali siete a išli za ním“ (v. 20). Prečo hneď? Lebo jednoducho cítili, že ich priťahuje. Takí rýchli a pohotoví neboli preto, že dostali príkaz, ale preto, že boli pritiahnutí láskou. K nasledovaniu Ježiša nestačia dobré snaženia, potrebné je každodenne počúvať jeho volanie. Len on, ktorý nás pozná a neskonale miluje, nám dá zájsť na hlbinu v mori života. Tak ako to urobil s tými učeníkmi, ktorí ho počúvli.

Preto potrebujeme jeho Slovo: počúvať uprostred tých tisícov každodenných slov to jediné Slovo, ktoré nám nehovorí o veciach, ale hovorí nám o živote.

Drahí bratia a sestry, dajme v našom vnútri miesto Božiemu Slovu! Čítajme si každý deň pár riadkov z Biblie. Začnime Evanjeliom: majme ho otvorené doma na nočnom stolíku, nosme si ho so sebou vo vrecku alebo v taške, otvorme si ho v mobile, nechajme, aby nás každý deň inšpirovalo. Objavíme, že Boh je blízko, že osvetľuje naše temnoty a že s láskou privádza náš život na hlbinu.

Viac článkov s náboženskou tématikou nájdete v kategórii Svetonázor.

Pošlite nám svoj príbeh s Bohom.