Môj profil 
Predplatné
“Už pred rokmi som na všetkých vrcholných schôdzkach EÚ požadoval uzavretie hraníc a zožal som za to kritiku,” pripomenul Borisov. Súčasne spomenul, že Bulharsko ako prvá krajina navrhovala aj zriadenie bezpečnostných zón mimo územia Únie a v geografickom okolí ložísk jestvujúcich konfliktov.
Borisov chce podľa vlastných slov popri uzavretí vonkajších hraníc Únie žiadať v Bruseli, aby cez hraničné priechody mohli prechádzať iba osoby reálne na úteku pred občianskou vojnou.
“Ide o občianske vojny, ktoré sme ako západný svet chtiac alebo nechtiac sami spôsobili,” poznamenal.
EÚ by podľa Borisova mala prispieť na utečenecké centrá mimo starého kontinentu, napríklad v Líbyi, Jordánsku alebo Turecku. Jestvujúcu dohodu s Tureckom označil podľa tlačovej agentúry APA za dôležitú podobne ako jej zachovanie, pretože v opačnom prípade by vlna migrantov hrozila Bulharsku.
Bulharská vláda podporuje aj myšlienku, v zmysle ktorej by nedošlo iba k výraznému posilneniu Frontexu, ale k jeho zmene v európsku hraničnú políciu.
“Po celý čas hovoríme o vlne utečencov, ale na zastavenie vlny treba najskôr upchať jej zdroj,” formuloval Borisov pripomínajúc význam zintenzívnenia rozvojovej pomoci pre severnú Afriku.
Za úplne neúspešnú označil bulharský premiér politiku EÚ a NATO usilujúcu sa o “export” demokracie do arabského sveta.
Sobotka o riešení migračnej krízy: Čierno-bielym prístupom sa ďalej nedostaneme
Krajiny Vyšehradskej štvorky (V4), ktoré odmietajú záväzné kvóty pre prerozdeľovanie utečencov, pomáhali pri riešení migračnej krízy finančne, respektíve vojensky.
Stúpencami kvót boli opakovane kritizovaní ako nesolidárne. “Čierno-bielym prístupom sa však ďalej nedostaneme,” zdôraznil v piatok v stanovisku pre tlačovú agentúru APA predseda rakúskeho parlamentu Wolfgang Sobotka, ktorý sa zúčastnil v maďarskom Balatonfürede na schôdzke najvyšších predstaviteľov zákonodarných zborov krajín V4.
Podľa Sobotkových slov “si musíme položiť otázku, čo znamená solidarita”, k solidárnemu riešeniu sa musíme dopracovať. Otázkou je iba, aká bude jeho podoba. Finančné príspevky ako forma solidarity sú jednou z možností, naznačil jeden z najvyšších rakúskych ústavných činiteľov.
Na margo nedeľňajšieho minisummitu Únie v Bruseli Sobotka povedal, že pôjde o to nájsť spoločnú líniu, ktorú však hľadali spoločne s budúcou predsedníckou krajinou EÚ, Rakúskom, aj jej predchodcovia v tejto pozícii – Estónsko či Bulharsko, avšak neúspešne.
“Teraz sa treba vydať po novej ceste, konštatoval predseda rakúskeho parlamentu a dodal, že kľúčom je ochrana vonkajších hraníc Únie. Pôjde však aj o iné aspekty, napríklad o právnu bázu pôsobenia Frontexu v Grécku, dodal.
.jpg)
.jpg)
