Bratislava/Viedeň 2. júla 2016 (HSP/Foto:TASR/AP-Ronald Zak

Na prekvapivú správu o neplatných prezidentských voľbách v Rakúsku väčšina ľudí reagovala s nádejou. Kollár si myslí, že ústavný sudca, ktorý vyniesol o tom rozsudok je hrdinom dnešných dní. Našli sa však aj pesimistické komentáre, ktoré kuvikajú, že Rakúsko možno bude mať za prezidenta neonacistu a z Rakúšanov sa vysmievajú, že sú iracionálni

Predseda ústavného súdu Gerhart Holzinger, ktorý rozhodol ,že sa prezidentské voľby v Rakúsku budú opakovať, v zdôvodnení rozsudku uviedol, že neexistujú žiadne indície o tom, že by členovia volebných komisií s odovzdanými hlasmi manipulovali. Podľa neho je však pre spochybnenie výsledkov volieb postačujúca už skutočnosť, že k takýmto manipuláciám kvôli chybám pri otváraní obálok vôbec mohlo dôjsť. Chybný postup sa podľa neho týkal takmer 78 000 hlasov, čo by vzhľadom na tesný rozdiel medzi kandidátmi stačilo k zmene celkového výsledku. Holzinger zdôraznil, že cieľom ústavného súdu nie je rozhodovať o víťazovi a porazenom. „Voľby sú základom našej demokracie a ústavný súd ich musí udržiavať funkčné. Naše rozhodnutie má posilniť dôveru občanov v náš právny štát a v demokraciu,“ povedal.

Podľa Borisa Kollára je Gerhard Holzinger hrdinom týchto dní. “Človek ktorý nepodľahol tlakom, ktorý skutočne chce dodržiavať demokraciu, ústavu a právo, rozhodol, že sa v Rakúsku budú opakovať voľby. Je to veľké víťazstvo, lebo ja som presvedčený, že tie voľby dnes dopadnú úplne inak. A toto je facka všetkým štandartným politikom, ktorí sú ochotní podvádzať, klamať, kradnúť a urobiť hocičo, len aby sa udržali pri moci, aby mohli ďalej rozkrádať systém a je jedno či u nás, alebo v Rakúsku, či priamo v Bruseli. Pozrite na nich čo robia! Zväzujú nám ruky, kradnú nám peniaze a budúcnosť. Nestarajú sa o ľudí, o deti, o dôchodcov, je im to úplne jedno. Ja tlieskam Rakúšanom a ich Ústavnému súdu. Som strašne rád, že tento ústavný sudca mal v sebe toľko hrdinstva a odvahy, že urobil toto veľké rozhodnutie.

Pre liberálne médiá bola správa o opakovaní volieb katastrofou

Iný názor však majú mainstreamove médiá. Denník Sme rozhodnutie Ústavného súdu v Rakúsku komentoval takto:

“Toto jednoducho nevymyslíš. Rakúsky ústavný súd rozhodol, že májové prezidentské voľby, v ktorých liberálny kandidát zdolal krajne pravicového tesným rozdielom 30-tisíc hlasov, treba opakovať. Nie preto, že by zistili nejaký skutočný volebný podvod, ale preto, že nedočkaví overovatelia začali počítať hlasy skôr, ako bolo dovolené. Na posratého aj hajzel spadne, veru. Zástancovia liberálneho usporiadania sveta sa len ťažko spamätúvajú z brexitu a hneď dostali ďalšiu facku – teraz z rúk rakúskych babrákov.

Problém je o to väčší, že sme dnes len na začiatku demokratickej vzbury v Európe, v ktorej čoraz sebavedomejší voliči získavajú šancu odmietať bližšiu integráciu, ale aj príchod migrantov. Rakúšania budú voliť v politickom prostredí v ktorom sa už Angličania otočili Únii chrbtom a prelomili tabu. Tak ako u nás sa stalo “legitímnim” zvoliť “kotlezberbovcov”, tak aj Rakúšania budú môcť zvoliť “nienacistu” Hofera, bez štipky hanby pred Európou a jej mierumilovnými generáciami. Začína byt jasné že sme v menšine a že nás nie je dosť, aby sme zachránili tú pomalú, komplikovanú a iritujúcu úniu. Iracionálny človek má v Európe momentálne prevahu”, povzdychol si komentátor denníka Sme.

Jeho kolega k situácii poznamenal toto:

“Politicky sa dá len prízvukovať, že Európu život fackuje zľava i sprava. Tentoraz teda sprava, keďže jediná pozitívna správa v pohnutých migračno-brexitových časoch, že slniečkar porazil v Rakúsku národného populistu, je už neplatná. Nikto nevie, čo prinesie opakované hlasovanie, ak sa ale echo brexitu donieslo až pod Alpy, tak o to, či rakúska demokracia obstála alebo nie, sa ešte povedie boj.”

Predseda rakúskeho ústavného súdu Gerhart Holzinger, bol štandardnými politikmi a mimovládnymi aktivistami kritizovaný aj za to, že v marci vyhlásil, že plánované zavedenie kvót na počet žiadateľov o azyl “je nezákonné a protiústavné”.

Zároveň na Slovensku vznikla tzv. výzva osobností s názvom “Za republiku”, ktorá paradoxne varuje pred snahami odtrhnúť Slovenskú republiku spod diktátu EÚ a je svojím spôsobom ideologicky totožná s rovnakými výzvami z minulého režimu za zachovanie nerozborného priateľstva s krajinami socialistického tábora. Vo výzve sa píše:

Za republiku!

Slovenská republika čelí v rastu protidemokratických síl – takéto šírenie mutácií fašizmu tu nebolo od čias druhej svetovej vojny. Súčasne sa dvíha úsilie za odtrhnutie Slovenskej republiky od EÚ. Obraciame sa preto na vládnucich, a tiež na slovenskú verejnosť s výzvou, aby neostávali pasívni.

Po BREXITE sa môžeme oprávnene obávať, že sa nepriatelia EÚ zamerajú na deštrukciu východu EÚ. U nás sú ich terčom piliere, na ktorých stojí Slovenská republika: 1. antifašistický odkaz SNP, 2. demokratický odkaz roku 1989, 3. sloboda a územná zvrchovanosť, dosiahnutá vyhnaním okupantov, 4. účasť na integračnom projekte EÚ a euroatlantická spolupráca.

Nevzdajme sa ich. Aj dnes platí, že bez protifašistického odboja (1944), a vyše 40 ročného zápasu o slobodu, ktorý vyvrcholil v Novembri 1989, by sme nedosiahli štátnu samostatnosť (1993). Nezabúdajme, ako sme v podmienkach samostatného štátu zastavili Mečiarov pokus o oddelenie Slovenskej republiky od Západu (1998). Vďaka tomu sme členmi EÚ (2004), kde užívame neobmedzený pohyb (2007), aj spoločnú menu (2009).

Slovenská štátnosť sa budovala súčasne s integráciou Slovenskej republiky do EÚ. Preto sme po studenej vojne žili v mieri a mladé generácie mali viac príležitostí na vzdelanie, aj na uplatnenie svojich schopností, než mali občania Slovenska kedykoľvek v minulosti. Príbeh Slovenska a EÚ sú dva neoddeliteľné príbehy. Nestali sme sa dokonalou republikou, no podstatné je, že náprava chýb, aké vidíme v správe štátu, je iba v našich rukách.

Proti úspechom republiky sa dvíhajú odporcovia slobody. Obnovuje sa tlak proti demokratickému poriadku a za oddelenie Slovenska od našich západných spojencov. Postavme sa preto za republiku!

Ján Budaj

Výzvu podporujú:

Iveta Radičová

Daniel Pastirčák

Zuzana Čaputová

Juraj Rizman

František Mikloško

Milan Kňažko

Viera Dubačová

Otto Žarnay

Ladislav Kováč

Eugen Korda

Anna Remiášová

Oleg Pastier

Ľubo Feldek

Bohuslav Kraus

Viktor Hulík

Alex Mlynárčik

Mária Smreková

Marta Šimečková

Márius Kopcsay

Juraj Marušiak

Juraj Mesík

Elena Pätoprstá

Juraj Smatana

Vladimír Ondruš

Mária Filková

Juraj Čarný