Bratislava 14. júna 2018 (TASR/HSP/Foto:TASR-Jakub Kotian)
Sme rodina nesúhlasí s vyjadrením prezidenta Kisku, že Slovensko nemá s Nórskom žiadny problém
Prezident Andrej Kiska na svojej stránke (https://www.prezident.sk/article/prezident-v-norsku-je-to-krajina-s- ktorou-nemame-ziadny-problem/) skonštatoval, že Nórsko je krajina, s ktorou nemáme žiaden problém. My nesúhlasíme.
Hnutie SME RODINA prostredníctvom svojho predsedu Borisa Kollára ako aj poslanca Petra Štarchoňa iniciovalo niekoľko tlačových konferencií a osobných stretnutí, či už s bývalou ministerkou spravodlivosti, či ministrom práce ako aj s komisárkou za maličkú Maxine – dievčatko, ktoré v Nórsku ukradol úrad pre „starostlivosť“ slovenskému otcovi.
Bolo niekoľko krát spomenuté, že v tomto prípade sa angažovali aj obe komisárky – komisárka pre deti a komisárka pre ťažko zdravotne postihnutých, či bývalá vedúca stálej delegácie pri parlamentnom zhromaždení Rady Európy Oľga Nachtmannová.
Nakoniec aj samotný prezident Andrej Kiska prijal starú matku a poskytol jej finančnú pomoc – pravda je taká, že ako jediný odmietol napísať vlastné vyjadrenie a zaslať ho do Nórska. „Preto napísať, že Nórsko je krajina, s ktorou nemáme žiaden problém je viac ako schizofrenické. Navrhovali by sme pánovi prezidentovi, aby viac sledoval angažovanie sa slovenských štátnych orgánov, hlavne ministerstvo spravodlivosti a ich tlačové správy.
Pretože ignoruje fakt zverejnený práve týmto ministerstvom, že v nórskych prípadoch slovenská republika intervenuje pred Európskym súdom pre ľudské práva ako tretia strana poukazujúc na vážne systémové problémy v oblasti ochrany detí“, uvádza predseda hnutia Boris Kollár.
Citujeme z https://www.justice.gov.sk/Stranky/aktualitadetail.aspx?announcement ID=2325: „Slovenská republika už intervenuje v podobnom prípade K. O. a V. M. v. Nórsko (64808/16). Tento prípad je v súčasnosti v štádiu pred rozhodnutím.
V prípade Strand Lobben a ďalší v. Nórsko vyvoláva rozsudok komory Súdu viacero vážnych otázok a pochybností, týkajúcich sa predovšetkým toho, (i) či a ak áno, do akej miery orgány sociálnej starostlivosti zvažovali pred odobratím dieťaťa zo starostlivosti matky menej invazívne postupy v podobe pomoci a asistencie, (ii) na základe akých dôvodov pokladali za rozhodujúci faktor údajnú neschopnosť sťažovateľky starať sa o dotknuté dieťa, hoci sťažovateľka sa bez problémov stará o svoje druhé dieťa a (iii) či pri povolení adopcie dieťaťa bez súhlasu sťažovateľky, dodržali spravodlivú rovnováhu medzi záujmami zainteresovaných strán.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti Slovenská republika využila možnosť podľa článku 36 ods. 2 Dohovoru a požiadala o povolenie intervenovať v uvedenom prípade ako tretia strana.”
„Od najvyššieho predstaviteľa štátu by sme očakávali, že dá prednosť morálnym hodnotám a zásadám, akými sú rodina a dodržiavanie práv detí a rodín, pred kupovaním si Slovenska Nórskom,“ uzatvára Kollár.