Blaha postoj ruskej ambasády chápe, Klus ho vníma ako prejav hrozby

Bratislava 10. marca 2019 (TASR/HSP/Foto: TASR- Martin Baumann, Jakub Kotian)

Reakcia veľvyslanectva Ruskej federácie (RF) na článok štátneho tajomníka Ministerstva obrany SR Róberta Ondrejcsáka (Most-Híd) bola v poriadku, lebo vyvracala to, že by bolo Slovensko pre Rusov nepriateľom. V nedeľnej diskusnej relácii TA3 V politike to uviedol predseda Výboru Národnej rady (NR) SR pre európske záležitosti Ľuboš Blaha zo Smeru-SD. Jeho oponent v diskusii a podpredseda parlamentného európskeho výboru Martin Klus (SaS) naopak zdôraznil, že ide o absolútne neprijateľný krok

Blaha považuje Ondrejcsákov článok k výročiu ruskej anexie Krymu za „hejt“ voči Rusku. „Rusi sa voči tomu museli ohradiť, lebo keby to neurobili, naozaj by vznikal dojem, akoby nás vnímali ako nepriateľov,“ uviedol Blaha.

Priznal, že za problematickú považuje aj on časť textu, ktorou ruská ambasáda vyjadruje pochybnosť nad kompetenciou Ondrejcsáka a možné ohrozenie bezpečnosti Slovenska v prípade jeho zotrvania vo vedení vojenského rezortu.

„Nemyslím si však, že ide o zasahovanie do vnútorných záležitostí Slovenska,“ vyhlásil. Podľa neho oveľa väčším zásahom bolo konanie holandskej poslankyne Európskeho parlamentu (EP) Sophie in ‘t Veldovej, predsedníčky Výboru EP pre občianske slobody.

„Tá požadovala odvolanie slovenského ministra vnútra,“ upozornil na to v súvislosti s postojom europoslankyne hodnotiacej situáciu po vražde novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej. Ruské vyhlásenie určite podľa Blahu nie je hrozbou.

Klus reagoval otázkou, čo už má byť hrozba, ak nie toto. Otvorený list veľvyslanectva RF považuje na rozdiel od Blahu za jasnú a neprípustnú intervenciu do vnútorných záležitostí SR. „Je to pre mňa absolútne neakceptovateľné,“ vyhlásil. Ocenil postoj Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí (MZVaEZ) SR, ktoré sa voči vyhláseniu ruskej ambasády ohradilo protestnou nótou.

Blaha je však presvedčený, že článok Ondrejcsáka bol zbytočnou provokáciou. „My potrebujeme vnímať Rusko ako partnera a nášho priateľa,“ zdôraznil.

„Aj vzhľadom na to, že SR je predsedajúcim štátom OBSE a jednou z hlavných úloh je zmierňovať napätie medzi Ruskom a Ukrajinou, je absolútne neprijateľné, aby sme voči Rusku a situácii na Kryme používali výrazy ako okupácia, agresia,“ povedal.

Klus upozornil na to, že nikto nechce robiť z Ruska nepriateľa, aj on si praje, aby bolo Rusko partnerom SR, musí sa ale aj tak správať. „Do roku 2014 tým partnerom aj bolo, kým nezačalo porušovať medzinárodné právo a nezačalo okupovať územie cudzieho štátu, susednej krajiny Slovenska,“ zdôraznil Klus. „Nemôže to byť náš priateľ, ak nám teraz kádrujú štátneho tajomníka a správajú sa ako v roku 1968,“ dodal.

Podľa Blahu je Klusov postoj len prezentáciou pomätenej rusofóbie v radoch politickej opozície, ktorý vôbec neodzrkadľuje názor verejnosti. Klus, naopak, poukázal na to, že piliermi ruskej zahraničnej politiky RF je dezintegrácia EÚ, rozpad NATO a stiahnutie sa USA z Európy.

„Na tom Rusi od roku 2014 pracujú prostredníctvom dezinformačných kampaní, hybridnej vojny i podpory politických hnutí, ktoré rozbíjajú európsku jednotu,“ povedal Klus, presvedčený o tom, že aj v slovenskom parlamente majú Rusi svojich „pudlíkov“.