Môj profil 
Predplatné
Blaha ako príklad ku komisii zriadenej šéfkou rezortu spravodlivosti Máriou Kolíkovou (Za ľudí) uviedol, aby sme si predstavili, že by Heinrich Himmler zriadil komisiu, ktorá by kontrolovala podmienky v nemeckých koncentračných táboroch.
“Tri miesta by dali opozícii, ktorá by finálnu Himmlerovu správu odmietla. Ale esesák Himmler by sa veselo postavil pred kamery a vyhlasoval by, že v koncentračných táboroch je všetko v najlepšom poriadku a nič humánnejšie vlastne ani neexistuje… A že niekto zomrel? Haha-hihi, čo už, neriešme… Len si to predstavte.”
Vysvetľuje, že ministerka Kolíková samozrejme nie je Himmler. “Jedine, že by niekto veril v reinkarnáciu. Ale inak to sedí ako facka. Celé toto jej divadlo je neuveriteľne cynické. A neľudské. Neverím Kolíkovej ani slovo. A myslím, že nikto na Slovensku.”
Podľa Blahu to člen komisie – Maroš Saloň zo Smeru – vystihol presne, keď skonštatoval, že “vláda len zahladzuje stopy”. “Kolíkovej ľudia poslušne zahlasovali za správu, aj keď kontrolnej komisii neukázali absolútne nič, čo by vyvrátilo naše pochybnosti.”
“Nevyvrátili jediné z 50 podozrení o smrti Milana Lučanského, ktoré som spísal pred pár mesiacmi – nevyvrátili nič. Čo je šialené, oni si dovolili pred ukončením skutočného vyšetrovania vyhlásiť, že Milan Lučanský spáchal samovraždu, čo je nielenže obyčajná lož, ale navyše ide o politické marenie reálneho vyšetrovania, čo považujem za škandál.”
Poslanec NR SR Blaha si myslí, že v skutočnosti kontrolná komisia nič o smrti Milana Lučanského nepotvrdila. “Ani potvrdiť nemohla. Naopak, pribudli nové podozrenia. Napríklad sa zistilo, že vozík, na ktorom sa mal prevrátiť Milan Lučanský v nemocnici a spôsobiť si zranenie hlavy, nebol zabrzdený.”
“Je fyzicky prakticky nemožné odbrzdený vozík prevrhnúť, čiže k zraneniu zjavne došlo inak. Ale takýchto fyzikálnych „zázrakov“ je v správe plno. Neverte Kolíkovej lžiam. Nevysvetlili brutálne a neprimerané zaobchádzanie s väzňom. Nemajú odpoveď na ich nebetyčnú surovosť. Ich výhovorky, prečo chýbali časti záznamu spred cely Milana Lučanského, sú na úrovni Dobšinského ľudových rozprávok.”
Dodal, že Komisia sa okrem toho “chcela vykašľať” na právneho zástupcu rodiny zosnulého, ktorého k rokovaniu o záverečnej správe nepozvali. “Hoci to sami sľúbili. Prizvaný bol až na tlak Smeru. A pri tom pošliapali celý štatút komisie. Oni nemajú absolútne žiadnu pokoru, žiadnu ľudskosť, žiadnu ohľaduplnosť. Keby arogancia kvitla, tak je ministerka Kolíková obrastená ako botanická záhrada,” myslí si poslanec Smeru-SD.
Blaha poznamenal, že podľa neho je najdôležitejšie, že nikto z opozície za správu nehlasoval. “To len potvrdzuje, že vláda len zametá pod koberec vlastné zlyhania. Zástupca Hlasu a ĽS-NS hlasovali proti, náš zástupca Marián Saloň zašiel ešte ďalej a za túto frašku vôbec odmietol hlasovať. Kolíková dostala výprask.”
To, že za správu hlasovali Kolíkovej ľudia, bolo z podľa názoru Blahu dopredu jasné. “Ale je hanbou, že nedokázala presvedčiť jediných nezávislých členov komisie – opozičných poslancov. Celá správa je teda vlastne len zdrap papiera, ktorý si vycucali z prsta vládni úradníci. Nemá cenu ani toho papiera, na ktorom je napísaná.”
“Ľudia vedia, kto môže za smrť Milana Lučanského. Vedia, že bol tŕňom v oku mafii, ktorú poslal do basy. Vedia, ako veľmi ho nenávideli Matovič či Remišová. A vedia, že žiadne “samovylupovanie oka“, „potkýnanie o papuče“ či „samoprevrhovanie vozíka“ nebolo – vie to každý, aj madam Kolíková.”
Na záver Blaha doplnil, že sa domnieva, že jedného dňa vyjde najavo pravda o generálovi Lučanskom. “Keď z pozícií odídu tí, ktorí sú zodpovední za jeho smrť. Príde deň pravdy, príde deň trestu. A toho sa Kolíková bojí najviac.”
