Môj profil 
Predplatné
Presne pod týmto názvom „Krim er russisk“ (Krym je ruský) zverejnil článok v nórskom denníku NY TID. Poukazuje na to, že mnohé fakty sú v tejto záležitosti prekrútené a udalosti spred 3 rokov na Kryme sa dá komentovať aj inak, ako to robia západné médiá a politici, pretože celá história Krymu potvrdzuje fakt, že je ruský…
Bjørn Nistad podčiarkuje, že napriek tomu, že mnohí západní experti a politici nesúhlasia s „anexiou“ Krymu, ti, ktorí v ostatných mesiacoch navštívili Krym, môžu potvrdiť, že drvivá väčšina obyvateľov – prakticky všetci – podporuje znovu zjednotenie polostrova s Ruskom v r. 2014. „Je viac ako pravdepodobné, že Rusko prevzalo kontrolu nad polostrovom a zabránilo obrovskému krvavému konfliktu,“ prízvukuje nórsky novinár.
Bjørn Nistad, aj keď je to nielen novinár, ale navyše je ešte aj vedec, predsa nie je nijaký obyčajný „teoretik“. Na rozdiel od drvivej väčšiny „expertov“, ktorí kričia o „anexii“ Krymu, osobne bol na mieste činu, všetko videl na vlastné oči, porozprával sa so mnohými ľuďmi a mohol si urobiť objektívny úsudok – zasa na rozdiel od mnohých „expertov“, ktorí poriadne ani nevedia, kde sa Krym nachádza, vôbec nepoznajú jeho históriu, ale dovoľujú si posudzovať, čo a ako by mali robiť jeho obyvatelia…
„Na jeseň 2015 som za vedeckými účelmi navštívil Krym. Porozprával som sa tam s mnohými ľuďmi, ktorí boli veľmi odlišní, mali rozdielne názory a postoje, odlišne sa pozerali na mnohé veci, ale všetci boli úplne jednotní v jednom: bolo dobre, že Krym sa zasa stal súčasťou Ruska – o tom na Kryme nik nepochybuje,“ zdôrazňuje Bjørn Nistad.
„Na Kryme som mal rozhovor s vynikajúcim odborníkom, historikom a riaditeľom Štátneho Tavrického múzea Andrejom Maľginom. Rozprával som sa s lídrom Komunistickej strany Krymu, domácimi novinármi, s lídrami tatárskej národnostnej menšiny na Kryme, členami Literárnej akadémie Krymu, obyčajnými ľuďmi… Všetci mali odlišné názory na tie alebo iné veci, ale všetci svorne podporovali to, že sa Krym zasa stal ruským,“ podčiarkol.
„Najviac sa mi vryl do pamäti rozhovor s vynikajúcim odborníkom Andrejom Maľginom. Je to veľmi skúsený odborník a perfektný analytik. Prízvukoval, že keby ruské vedenie nevzalo Krym pod kontrolu, ukrajinskí nacionalisti a nacisti by tam rozpútali strašný krvavý konflikt – mnohonásobne horší, ako je to na Donbase. Podčiarkol, že potom by Rusko aj tak nemalo inú šancu a muselo by sa zamiešať do celého priebehu, ale v tom prípade by do týchto smutných udalostí vstupovalo už za oveľa horších podmienok,“ píše Bjørn Nistad.
„Andrej Maľgin neskrýval, že podľa neho je dobré, že Krym sa zasa vrátil do Ruska. Prízvukoval, že je to oveľa lepšie pre celé obyvateľstvo polostrova. Domnieva sa, že Krymčania by aj tak bojovali o nezávislosť od Ukrajiny a potom by dopadli tak ako Abcházsko – polostrov by sa premenil na región s dosť hmlistým štatútom a perspektívami, kde všetkých trápila neistota a problémy,“ cituje nórsky novinár ruského experta.
„Maľgin mi povedal, že ukrajinskí extrémisti prekročili hranicu, keď zorganizovali protiústavný, protizákonný, krvavý, ozbrojený štátny prevrat a odstavili zákonne zvoleného prezidenta Janukoviča. Vyhlásili, že budú likvidovať Rusov a všetko ruské. Je jasné, že potom všetkom Krym nemohol zostať v zostave Ukrajiny,“ prízvukuje nórsky novinár.
Poukázal na to, že prakticky všetci na Kryme podporujú zjednotenie polostrova s Ruskom, čo potvrdzujú aj všetky prieskumy verejnej mienky, zorganizované svetovými analytickými agentúrami. Napríklad, americká spoločnosť Pew Research Center v máji 2014 zistila, že viac ako 91 % obyvateľov Krymu považuje odchod Krymu zo zostavy Ukrajiny za spravodlivý a demokratický proces a 88 percent obyvateľov tvrdí, že Kyjev by mal akceptovať výsledky celonárodného hlasovania na Kryme a jeho odchod zo zostavy Ukrajiny a návrat do Ruska.
Pripomenul, že krymské referendum v r. 2014 potvrdilo, že prakticky celé obyvateľstvo chcelo návrat do Ruska, keď 96,7% všetkých Krymčanov (v Sevastopole to bolo 95,6%) podporilo návrat polostrovu do zostavy Ruska. Bjørn Nistad poukázal aj na neuveriteľne vysokú účasť na referende – 83,1%.
V druhej časti svojho článku sa venoval histórii Krymu – ako sa stal ruským, potom „ukrajinským“ a potom zasa ruským. O tom sa dočítate v pokračovaní tohto článku zajtra.
Tu si môžete prečítať druhú časť článku.
Eugen Rusnák
