Linec 9. marca 2016 (/HSP/Foto:TASR/AP-Rafiq Maqbool)
Človek má sklon uvádzať do platnosti aj tie naviac odporujúce si chápania
Rakúsky diecézny biskup Lineckej diecézy Manfred Scheuer varoval pred následkami „svetonázorovej promiskuity“, ktorú pozoruje v dnešnej spoločnosti v ére kultúrneho pluralizmu. Človek má sklon, „uvádzať do platnosti aj tie najviac si odporujúce chápania v práve alebo v náboženstve,“ povedal Scheuer v rámci odovzdávania cien Pamiatky Kurta Schuberta vo štvrtok v Linci. Kto však otázku pravdy zásadne ideologicky spochybňuje, „ten neotvára jednoducho veľkú hru slobody, ale prenecháva pole konkurenčnému boju,“ povedal biskup.
„To, že miery dobra a zla nie sú ľubovoľné, ale nemeniteľné“, ozrejmil biskup Scheuer na príklade nacizmu. „Protesty vo svedomí“, napríklad ako sv. Tomáš Morus alebo Franz Jägerstätter, ukazujú v spätnom pohľade na históriu, „že miery dobra a zla zostávajú nemeniteľné aj vtedy, keď vo vtedajšej perverznej morálke sotva našli ozvenu a etické hodnoty sa stavali na hlavu“. Takto chápané svedomie nie je prisluhovačom vlastných záujmov: „Nedáva povolenie pre všetko a každého, nie je to inštancia ľubovôle, či zrušenia noriem. Svedomie je miestom poznávania toho bezpodmienečného, ktoré si na nás robí nároky.“
„Globálne podkopávanie záväzného práva sa pritom pri bližšom pohľade odhaľuje ako komplic násilia a ľubovôle. Takáto liberálnosť, ktorá bez rozdielov dáva ľuďom rovnaké práva, nerozlišujúca dobrota voči všetkému sa v konečnom dôsledku zmení na chlad a surovosť voči každému: ÁNO a NIE spustnú na otázku vkusu a nálady, život alebo smrť sa stávajú otázkou lepšej schopnosti presadiť sa, pravda alebo lož otázkou lepšej taktiky, láska alebo nenávisť otázkou hormónov, pokoj alebo vojna otázkou konjunktúry.“
Ale aj naopak každú reč o svedomí a mučeníctve treba postaviť pred súd pravdy, ako zdôraznil biskup ďalej: „Nie intenzita presvedčenia, ktorá odolá aj smrti, nie smrť sama osebe, nie hrdinstvo odovzdanosti, ani radikálnosť umierania samé osebe ešte nesvedčia o pravde,“ ale oveľa viac „vnútorný dôvod, príčina príp. zmýšľanie je to, čo tvorí Kristovho mučeníka“.
Právom je dnes z ideológie podozrivá reč o obeti, prenasledovaní a mučeníctve, keď ide o násilie, nepriateľstvo voči svetu, nenávisť voči sebe samému, pud k smrti, mánia prenasledovania, sprisahanecké myslenie, potreba vytvárať si obraz nepriateľa či mechanizmy obetného baránka. „Každé vynútené, fanatické, alebo hysterické zabezpečovanie si identity – to sú znetvorené formy viery,“ zdôraznil Scheuer.
Cena Kurta Schuberta pripomína v r. 2007 zosnulého zakladateľa akademickej judaistiky v strednej Európe a priekopníka židovsko-kresťanského dialógu v Rakúsku. Cenu odovzdáva každé dva roky Fórum pre svetové náboženstvá s Ekumenickou radou cirkví v Rakúsku, Katolíckym zväzom akademikov, kláštorom Klosterneuburg a Koordinačným výborom pre kresťansko-židovskú spoluprácu.