„Všetci tvoríme jedno spoločenstvo, všetkých sa nás dotýka lockdown, preto oslovujem všetkých. Je potrebné hľadať spôsob, ako môže každý – ako dobrovoľník pomôcť. Urobiť chorým a vyčerpaným nákup, upratať im, prejaviť im blízkosť (zatelefonovať), modliť sa s nimi i za nich, zvlášť za zomierajúcich, a žehnať im. Alebo sa prihlásiť na pomocné práce do nemocnice, do sociálnych zariadení… To všetko pomôže oveľa viac, ako špekulovanie, šomranie, kritizovanie… – to vôbec nepomáha! Vidieť v núdznom, chorom, vyčerpanom brata – to môže byť spôsob spoločného kráčania synodálnou cestou, na ktorú nás pozval Svätý Otec František,“ píše biskup Stolárik v slove pastiera, ktoré prinášame v plnom znení.

Slovo pastiera

Pandémia koronavírusu nás znova uviedla do izolácie lockdownu a treba nám znova byť v stave neistoty. Aj keď je to určité zastavenie života okolo nás, predsa sa podľa niektorých znakov môžeme cítiť ako utekajúci Židia na púšti. Aj sa chceme dostať od toho, čo je ťažké, zlé, aj by sme radi sami rozhodovali ako sa správať na ceste k zlepšeniu situácie a ťažšie sa nám podriaďuje.

Na púšti pri úteku z Egypta mali Izraeliti na svojom čele Mojžiša, ktorý musel vybojovať nejeden nerovný zápas s faraónom. Inak by neprekročili Červené more a nevzďaľovali sa z otroctva.

Na púšti sa už na Mojžišovu obetu a zásluhy veľmi nepamätá. Smerovanie k slobode do Zasľúbenej zeme podľa Bohom stanovených pravidiel pokladajú mnohí za Mojžišovu svojvôľu, repcú proti nemu, neposlúchajú ho, robia mu napriek, ba mocnie iniciatíva na jeho odstavenie až likvidáciu. To, že ho Boh postavil na čelo záchranného procesu, sa neberie do úvahy. Autoritu, ktorú dostal Mojžiš priamo od Boha, už spochybňujú  a neuznávajú ani dovtedy najbližší.

Na našej ceste záchrany z otroctva Covidu 19 tiež máme na čele autority, ktoré na to ustanovil Boh a v rámci občianskej spoločnosti máme aj nami zvolené kompetentné osoby. Do prvej skupiny patria: Svätý Otec, biskupi, kňazi, predstavení zasvätených, rodičia – avšak spochybnením ich autority, ktorú im dal Boh, sa porušujú sľuby úcty a poslušnosti aj vo vlastných radoch. Aj autorita rodiča, ak nie je chápaná, že má svoj pôvod v Bohu, bude odmietnutá.

S prijatím druhej skupiny nami zvolených kompetentných osôb je úzko späté pochopenie a vysvetľovanie demokracie, na ktorú sa každý odvoláva. Veľmi zjednodušený výklad demokracie hovorí, že „každý si môže robiť, čo chce.“

To potrebné doplnenie, že takto môžem konať len pokiaľ niekomu  neubližujem alebo neničím jeho dobré meno, to nejako zaniká a neberie sa do úvahy. Ako príklad nepochopenia demokracie uvediem príklad. Predstavme si ropné škvrny, ktoré stále viac ničia krásnu morskú vodu. Mohli vzniknúť napr. nešťastím ropného tankera alebo vrtnej veže. Ale predstavte si, že niekto by tieto ropné škvrny robil úmyselne a ešte by sa obhajoval, že v demokracii má na to právo a ekologická škoda ho nezaujíma.

Koľko takých „škvŕn“ bolo úmyselne vpustených do ekológie ľudských vzťahov? Koľko nečestných verejných obvinení a zosmiešnení sa takto udialo pod kepienkom demokratickej slobody slova? Taký počin neotrávil a neotravuje ľudské prostredie? Alebo nechceme krajinu, v ktorej by sme sa neurážali? Je sa potom čo diviť, že takýmto konaním začal aj proces spochybňovania autorít? Alebo je to zámer?

Vo svojom zamyslení nechcem pokračovať v politologickom duchu. Preto aj východisko, na ktoré poukážem, aby sme obstáli na púšti lockdownu ako ľudia, a ako ľudia z nej aj vyšli, smeruje k Svätému Otcovi Františkovi a jeho „Fratelli tutti“ – všetci sme bratia. Ak sme sa nezjednotili v spoločnom pohľade na riešenie problému, hoci príklad Svätého Otca i nás biskupov je tu jednoznačný – hľadajme teraz možnosti vzájomnej pomoci chorým a všetkým vyčerpaným lekárom a zdravotníkom, ktorí im slúžia v prvej línii. V týchto situáciách musí každý zareagovať sám. Všetci zodpovedným prístupom voči sebe i iným, a možno nezaočkovaní, ktorým to zdravie dovoľuje, aby sa dali zaočkovať.

Všetci tvoríme jedno spoločenstvo, všetkých sa nás dotýka lockdown, preto oslovujem všetkých. Je potrebné hľadať spôsob, ako môže každý – ako dobrovoľník pomôcť. Urobiť chorým a vyčerpaným nákup, upratať im, prejaviť im blízkosť (zatelefonovať), modliť sa s nimi i za nich, zvlášť za zomierajúcich, a žehnať im. Alebo sa prihlásiť na pomocné práce do nemocnice, do sociálnych zariadení… To všetko pomôže oveľa viac, ako špekulovanie, šomranie, kritizovanie… – to vôbec nepomáha! Vidieť v núdznom, chorom, vyčerpanom brata – to môže byť spôsob spoločného kráčania synodálnou cestou, na ktorú nás pozval Svätý Otec František.

Buďme si istí, že izolácia lockdownu skončí – a ísť spomenutou cestou nás ochráni, aby sme znova neupadli do osobnej izolácie, v ktorej nebudeme citliví na potreby a bolesti človeka, ktorý možno žije vedľa nás. „Fratelli tutti“ – všetci sme bratia aj na našej adventnej ceste nádeje k radosti z Ježišovho narodenia, ktoré je silným znamením nového života. Máme teda na výber: žiť v zadívaní sa na seba a na vlastné potreby, nedívajúc sa na ľudí okolo seba; alebo aj v týchto náročných chvíľach lockdownu hľadať možnosť ako pomôcť inému človekovi a prejaviť mu blízkosť. Aj toto všetko môže byť naše adventné predsavzatie.

Veď k betlehemským jasliam sme pozvaní všetci bez rozdielu doterajších postojov, a tak – stretnime  sa tam všetci. Ale ešte predtým, na záver Roka sv. Jozefa 8. decembra (2021) pri večernej sv. omši o 18,00 h. (Lumen), sa znova všetci v diecéze, i vy, čo ste prežívali tento Rok spolu s nami, zveríme sv. Jozefovi.  Aké to bude milé, keď pri jasličkách nás predstaví narodenému Ježišovi nielen Panna Mária, ale aj sv. Jozef. Nebude nám tam tesno? Nebojte sa, pri Ježišovi, Márii i Jozefovi je miesto pre každého. A tak v srdci i na perách (môžeme si aj pospevovať) nech nám už teraz znejú slová koledy: „Poďme bratia do Betlema…“ Amen.

Mons. Stanislav Stolárik
rožňavský biskup

Viac článkov s náboženskou tematikou nájdete v kategórii Svetonázor.

Pošlite nám svoj príbeh s Bohom.