Washington 7. decembra 2022 (HSP/wsj/Foto:TASR/AP-Alex Brandon)

Dotácie v rámci zákona o znížení inflácie rozčuľujú spojencov USA, píše The Wall Street Journal

Nechystal sa prezident Biden ukončiť ničivé obchodné vojny Donalda Trumpa proti spojencom? Zrejme nie, myslí si WSJ. Jeho „superagresívny“ klimatický protekcionizmus – aby sme citovali francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona – rozčuľuje priateľov USA a môže spustiť dotačnú a colnú vojnu.

Spojencov USA rozčuľujú štedré dotácie na ekologické technológie vyrábané v USA v rámci zákona o znižovaní inflácie. Počas svojej minulotýždňovej cesty do Washingtonu pán Macron povedal, že americké dotácie môžu „možno vyriešiť váš problém, ale vy zväčšíte môj problém“. V skutočnosti sú problémom pre všetkých.

Podľa WSJ, sa spor týka daňových úľav na výrobu elektrických vozidiel a batérií. Spotrebiteľský daňový úver vo výške 7 500 USD je obmedzený na elektrické vozidlá montované v Severnej Amerike. Väčšina zahraničných výrobcov automobilov vyrába elektrické vozidlá v zahraničí a vyváža ich, pretože svetový a americký trh sú stále malé. Spotrebiteľský daňový úver nemôžu využiť, ak neinvestujú do americkej výroby. Výroba elektrických vozidiel v USA – alebo v Kanade či Mexiku – však môže byť nákladnejšia a mohla by znížiť konkurencieschopnosť ich vozidiel na iných vývozných trhoch.

Polovica americkej daňovej úľavy vo výške 7 500 USD je tiež podmienená zvyšujúcim sa podielom nerastných surovín na výrobu batérií vo vozidlách, ktoré sa ťažia alebo spracúvajú v USA alebo v krajine, s ktorou majú USA dohodu o voľnom obchode – od 40 % v roku 2023 a od 80 % v roku 2027. Druhá polovica bude k dispozícii len pre elektrické vozidlá, ktorých komponenty batérie sa vyrábajú prevažne v Severnej Amerike, pričom sa začne na 50 % v roku 2023 a do roku 2029 dosiahne 100 %.

Podľa WSJ, sa očakáva, že žiadny výrobca automobilov nebude mať v budúcom roku nárok na celú daňovú úľavu vo výške 7500 USD, ale Tesla a GM môžu mať nárok na polovicu. Zahraniční výrobcovia automobilov sa stanú v USA menej konkurencieschopnými a budú mať problém splniť prísne požiadavky na spotrebu paliva. Výsledok? Budú si musieť kúpiť regulačné kredity od spoločností Tesla a GM.

Podľa WSJ, zákon tiež ponúka štedré daňové úľavy na domácu výrobu batérií pre elektrické vozidlá vrátane úľavy 35 USD na kilowatthodinu pre batériové články vyrobené v USA a 10 USD na kilowatthodinu pre moduly vyrobené v USA. Očakáva sa, že tieto úľavy znížia náklady na výrobu batérie pre elektromobily o 30 % až 40 % a údajne prinútili spoločnosť Tesla prehodnotiť plány na výrobu batériových článkov v Nemecku.

Podľa WSJ, najväčším víťazom klimatického protekcionizmu pána Bidena môže byť spoločnosť GM, ktorej spoločný podnik s LG Energy Solution získal v lete federálnu záruku na pôžičku vo výške 2,5 miliardy dolárov na výstavbu troch amerických tovární na výrobu batérií. Spoločnosť RBC Capital Markets odhadla, že GM by mohla v roku 2025 získať 3 miliardy USD z daňového úveru na batérie. GM nedávno predpokladala, že daňové úľavy IRA zvýšia zisk z každého elektrického vozidla o 3 500 až 5 500 USD.

Zákon zahŕňa aj pôžičky vo výške až 40 miliárd USD na výstavbu nových tovární na výrobu elektrických vozidiel a batérií, pokračuje WSJ. A nezabudnite na daňové úľavy na výrobu veterných turbín, solárnych panelov a ďalších technológií znižujúcich emisie CO2. „USA zapli vysávač na vysávanie stimulov a my tu stojíme s prachovkou,“ povedal minulý mesiac predstaviteľ kanadských výrobcov a vývozcov.

Hovorca Toyoty v Kanade hovoril pravdu: „Hoci sa IRA v mnohých kruhoch prezentuje ako kľúčový právny predpis na boj proti zmene klímy, v skutočnosti ide o akt obchodného protekcionizmu.“ Kanadské združenie výrobcov ocele varovalo, že z klimatických dotácií by nepriamo profitovali aj americkí výrobcovia ocele bez toho, aby im vznikli náklady na emisie oxidu uhličitého.

Ach, áno – náklady na uhlík, pokračuje WSJ. Sťažnosti európskych a kanadských lídrov by si zaslúžili viac pochopenia, keby svojich vlastných výrobcov neohrozili dotáciami na obnoviteľné zdroje, ktoré zvyšujú ceny energie. Mnohí európski výrobcovia presúvajú investície z kontinentu kvôli prudkému nárastu cien energie. Systémy „cap-and-trade“ v Európe a niektorých kanadských provinciách tiež zvýšili náklady na energiu a výrobu.

Pokiaľ ide o „klimatický protekcionizmus“, Európania tiež hrajú túto hru. Európa plánuje zaviesť colnú sadzbu na úpravu hraníc na dovoz uhlíka vyrobeného v krajinách s vyššími emisiami CO2, možno aj v USA.

Európski lídri hrozia, že podajú sťažnosť Svetovej obchodnej organizácii, ak Bidenova administratíva neprepíše IRA tak, aby rozšírila dotácie na zahraničné elektrické vozidlá a ekologické technológie. Tá by však ešte viac skomplikovala zločinnú politiku, pretože by nútila amerických daňových poplatníkov dotovať autá vyrobené v zahraničí. Európa by tiež mohla zaviesť dotácie pre domácich výrobcov alebo clá na elektrické vozidlá vyrobené v USA.

Klimatické politiky Západu už poškodzujú spotrebiteľov a spomaľujú hospodársky rast tým, že zvyšujú ceny energie a narúšajú investície. Teraz hrozia obchodnou vojnou, ktorá spôsobí ešte väčšie škody. Nový klimatický protekcionizmus sa neskončí dobre, uzatvára The Wall Street Journal.