V tejto časti č. 3 sa budem venovať téme – Majetková sféra kajúcnikov ako nátlakový prostriedok na spoluprácu a spôsob poskytovania nezákonných benefitov kajúcnikom zo strany OČTK –vyšetrovateľov NAKA (so súhlasom prokurátorov ÚŠP), prokurátorov Úradu špeciálnej prokuratúry a sudcov Špecializovaného trestného súdu,ale aj niektorým aspektom vo vzťahu k posudzovaniu hodnovernosti/vierohodnosti niektorých spolupracujúcich osôb, napr. v súvislosti s ich užívaním omamných/psychotropných látok a z toho prameniacim „zlým“ psychickým stavom s otáznou relevanciou výpovedí takýchto osôb.

Veľmi zaujímavou témou v závere tejto časti bude aj – Neukladanie obligatórneho trestu prepadnutia majetku niektorým spolupracujúcim osobám, vybraným kajúcnikom – možné porušenie zákonných povinností prokurátormi ÚŠP GP SR a sudcami ŠTS.

Ešte predtým sa však stručne vrátim k obsahu predchádzajúcich dvoch častí z nasledovných dôvodov:

krátko po publikovaní predchádzajúcich častí článku, zverejnil na svojom FB profile advokát Čurillovcov Peter Kubina status reagujúci na tieto článkyspolu s Trestným oznámením, ktoré v súvislosti s týmito článkami (údajne) podal sám na seba vyšetrovateľ Ján Čurilla (údajne – pretože na podanom TO absentovala podacia pečiatka, resp. údaj o odoslaní adresátovi), v ktorých reagovali na tvrdenia o nevyšetrovaní/nestíhaní páchateľov závažnej trestnej činnosti,pričom„veľmi svojsky“ spochybňovali moje tvrdenia o objednávke 2 vrážd, závažnej drogovej trestnej činnosti, vydieraní, ale aj inej závažnej trestnej činnosti, ktoré neboli vyšetrované/stíhané, hoci obaja dosť nepresne a nekorektne parafrázovali/interpretovali niektoré konkrétne pasáže mojich článkov.

K spochybňovaniu mojich tvrdení – mnou uvádzané skutočnosti o vyššie uvedenom vychádzajú:

– z obsahu 13 výpovedí a podaného Trestného oznámenia „korunného svedka“ kajúcnika XX, pri ktorých boli prítomní viacerí Čurillovci – tak vyšetrovatelia ako aj operatívni pracovníci

– z obsahu viacerých výpovedí „korunného svedka“ kajúcnika XX, ale aj výpovedí iných svedkov na HP v súdnom konaní pred Špecializovaným trestným súdom za prítomnosti prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry

– z obsahu zvukových záznamov z kancelárií Čurillovcov vyhotovených na základe povolení OS BA III.

>> na tomto mieste zdôrazňujem, že ak poukazujem na zvukové záznamy z kancelárií Čurillovcov na Račianskej ul., nikdy som nevychádzal, nevychádzam a nebudem vychádzať z tých zvukových záznamov, ktoré boli prezentované verejne na tlačových besedách politických strán, zo strany obhajcu Čurillovcov Petra Kubinu alebo zo strany niektorých médií.

Moje predchádzajúce tvrdenia o nevyšetrovaní/nestíhaní závažnej trestnej činnosti zo strany Čurillovcov vo vzťahu k viacerým kajúcnikom ešte dopĺňam – z viacerých zdrojovvyplývali dôvodné podozrenia voči kajúcnikovi XX z viacerých skutkov znásilnenia, avšak aj toto zostalo „bez povšimnutia“ Čurillovcov, ako aj prokurátorov ÚŠP.

K osobe „korunného svedka“ kajúcnika XX zostali „bez povšimnutia“ Čurillovcov ako aj prokurátora/prokurátorov ÚŠP relevantné informácie o drogovej závislosti a užívaní drog a z toho prameniaceho „zlého“ psychického stavu tohto „korunného svedka“ kajúcnika XX aj v období, kedy opakovane a opakovane vypovedal pred OČTK a súdmi.

Žiadosti obhajoby o vyšetrenie duševného stavu tohto „korunného svedka“ kajúcnika XX vo vzťahu k užívaniu drog a jeho závislosti na omamných a psychotropných látkach boli vyhodnocované zo strany Čurillovcov a prokurátora/prokurátorov ÚŠP ako „účelová snaha o spochybnenie korunného svedka zo strany obhajoby“ – hoci OČTK disponovali okrem iného informáciami o hospitalizáciách tohto „korunného svedka“ kajúcnika XX na psychiatrii z dôvodov užívania drog a dokonca „akútnej intoxikácie“, čo asi nepotrebuje bližší komentár.

Ešte absurdnejšie sa v tejto súvislosti javí „údajná“ komunikácia Čurillovcov v skupine APAČI, kedy z tejto „údajnej“ komunikácie v skupine vyšetrovateľov a ich operatívnych pracovníkov má vyplývať, že vedeli o (i) užívaní drog kajúcnikom XX, (ii) o jeho „zlom“ psychickom stave, na ktorom sa „zabávali“ (takto sa „zabávali“ na „zlom psychickom stave“ viacerých vypočúvaných osôb), (iii) kajúcnik XX si dokonca mal pýtať „dovolenie“ na užívanie marihuany.

Dokonca ani senát Špecializovaného trestného súdu nereflektoval na tieto závažné informácie o „korunnom svedkovi“ kajúcnikovi XX, ktorý opakovane vypovedal na HP na súde (a aj laikovi muselo byť zrejmé, že kajúcnik XX „nie je v poriadku“) – hoci senát ŠTS disponoval taktiež týmito informáciami a listinnými dôkazmi o opakovaných hospitalizáciách kajúcnika XX na psychiatrii z dôvodov užívania drog a jeho akútnej intoxikácie drogami, informáciami o jeho „zlom“ psychickom stave, avšak ani napriek opakovaným žiadostiam obhajoby o vykonanie znaleckého dokazovania k duševnému stavu kajúcnika XX z vyššie uvedených dôvodov, o týchto žiadostiach dlhodobo nerozhodol, s tým, že o týchto návrhoch rozhodne „niekedy v budúcnosti“.

Tieto vyššie uvedené skutočnosti preukazujú podľa môjho názoru naozaj zvláštny, neštandardný a selektívny prístup k niektorým spolupracujúcim osobám, kedy vyšetrovatelia NAKA, prokurátori ÚŠP ale aj sudcovia ŠTS nepochopiteľne „prehliadali“/ignorovali závažné skutočnosti a informácie dôležité k posúdeniu hodnovernosti/vierohodnosti kajúcnikov a skutočností nimi prezentovanými, ktoré mali a stále majú zásadný význam pre rozhodovanie vo viacerých trestných konaniach.

VSUVKA – opäť sa chcem vrátiť k tvrdeniu/naratívu, že neexistujú uznesenia o vznesení obvinenia a obžaloby založené výlučne na tvrdení jedného kajúcnika bez iných relevantných dôkazov – toto opäť prezentuje vo svojich „tour de médiá“ Daniel Lipšic. K popieraniu existencie takých uznesení o vznesení obvinenia a obžalôb uvádzam, že existujú, a aj ja osobne disponujem takýmito listinami.

Za zamyslenie pri osobe Daniela Lipšica a jeho „tour de médiá“ stojí aj skutočnosť, že Daniel Lipšic sa opätovne opakovane verejne vyjadruje k neskončeným „živým“ trestným konaniam vo verejnom mediálnom priestore, ktoré nedozoroval, ani nepatrili do dozoru ÚŠP, a v ktorých nemal prístup k spisovým materiálom, a takýmto spôsobom vytvára neobjektívny/skreslený „mediálny obraz“ o týchto konaniacha osobách obvinených/obžalovaných, ako aj osobách svedkov, ktorý však nekorešponduje s vykonaným či prebiehajúcim dokazovaním a skutočným obsahom vyšetrovacích a súdnych spisov.

Vo vzťahu k vyššie uvedenému opakovane uvádzam už ako také moje „otrepané“ klišé, že

– ku všetkým mnou prezentovaným skutočnostiam, nech znejú až absurdne či neuveriteľne, disponujem listinnými a inými dôkazmi – ktorými disponujem legálne, jednak ako advokát/obhajca a jednak z titulu môjho procesného postavenia obvineného/obžalovaného

Majetková sféra kajúcnikov ako nátlakový prostriedok na spoluprácu a spôsob poskytovania nezákonných benefitov kajúcnikom zo strany OČTK – vyšetrovateľov NAKA (so súhlasom prokurátorov ÚŠP), prokurátorov Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) a sudcov Špecializovaného trestného súdu (ŠTS)

V predchádzajúcich 2-och častiach článku o „Beztrestnosti a nezákonných benefitoch kajúcnikov“ som identifikoval a zosumarizoval poskytovanie NEZÁKONNÝCH benefitov, ktoré dostali kajúcnici, a to najmä:

– prepustenie kajúcnikov z väzby za „odmenu“ po začatí spolupráce s OČTK

– získanie BEZTRESTNOSTI – v podobe zastavenia TS (§ 215 ods. 3 Tr.por.), resp. v podobe zastavenia TS spolupracujúceho obvineného (§ 218 Tr. por.) a to dokonca v rozpore so zákonnými ustanoveniami

– nepodanie podnetu/návrhu na vzatie do väzby – stíhanie na slobode a prísľub uloženia podmienečného trestu odňatia slobody kajúcnikom výmenou za „okamžité“ priznanie a spoluprácu – usvedčovaní iných osôb

– výhoda pre kajúcnikov spočívajúca v procesnom postupe, inom konaní alebo opomenutí orgánov alebo osôb konať podľa zákona – a to najmä

a) NESTÍHANIE kajúcnikov za trestnú činnosť, ktorej sa dopustili, jednoducho PREHLIADANIE dôkazov o trestnej činnosti kajúcnikov a ignorovanie zákonných povinností stíhať túto trestnú činnosť vyšetrovateľmi NAKA a prokurátormi ÚŠP

Vo vzťahu k ťažiskovej téme tohto článku:

b) neuloženie trestu PREPADNUTIA MAJETKU v čase a v prípadoch, kedy uloženie tohto trestu bolo zo zákona OBLIGATÓRNE, a to jednak:

1. zo strany prokurátorov ÚŠP pri uzatváraní dohôd o vine a treste – jednoducho ignorovali obligatórne uloženie trestu PREPADNUTIA MAJETKU

2. zo strany ŠTS, ktorý takéto dohody o vine a treste schválil napriek ABSENCII obligatórneho uloženia trestu PREPADNUTIA MAJETKU

3. zo strany ŠTS, ktorý aj v riadnom súdnom konaní kajúcnikom neuložil trest PREPADNUTIA MAJETKU, hoci zákon v danom čase obsahoval povinnosť obligatórne uložiť trest PREPADNUTIA MAJETKU

4. zo strany prokurátorov ÚŠP, ktorý akceptovali rozsudky ŠTS bez obligatórneho uloženia trestu PREPADNUTIA MAJETKU, pričom takto došlo k porušeniu zákona v prospech kajúcnikov a prokurátori ÚŠP mali podať odvolanie voči takým rozsudkom

c) zrušenie zaistenia majetku kajúcnikov a to v prípade „správnej spolupráce“ s OČTK nižšie popisovanými inštitútmi

Z vykonaného dokazovania vo viacerých konaniach vyplýva, že majetková sféra kajúcnikov bola využívaná, podľa môjho názoru aj zneužívaná ako nátlakový prostriedok na kajúcnikov, ako aj na priznanie, spoluprácu a tvorbu kajúcnikov, najmä za využitia nasledovných inštitútov trestného práva:

– zaistenie majetku/zrušenia zaistenia majetku – zaistenie vo väčšine prípadov celého majetku, a následne zrušenie zaistenia majetku v prípade „správnej spolupráce“

– hrozby uloženia trestu prepadnutia (celého) majetku kajúcnikov v čase, kedy za vybrané trestné činy Trestný zákon v ust. § 58 ods. 2 a ods. 3 prikazoval obligatórne uloženie trestu prepadnutia majetku (v tomto kontexte len okrajovo poukazujem na nadužívanie ust. § 296 Tr. zák. o zločineckej skupine, kedy de facto „prestalo existovať“ pri posudzovaní trestnej zodpovednosti páchanej viacerými osobami spolupáchateľstvo a organizovaná skupina – uvedené by bolo na rozsiahlu diskusiu len k téme právnej nadkvalifikácie s využitím/zneužitím § 296 Tr. zák. o zločineckej skupine)

– zastavenie trestného stíhania obvinenému podľa ust. § 215 ods. 3 Tr. por., teda za spoluprácu v čase, kedy rozhodnutie o uvedenom spadalo výlučne do kompetencie prokurátora

– podmienečné zastavenie trestného stíhania spolupracujúcemu obvinenému podľa ust. § 218 Tr. por., teda za spoluprácuv čase, kedy rozhodnutie o uvedenom spadalo výlučne do kompetencie prokurátora

– prerušenie trestného stíhania obvinenému podľa ust. § 228 ods. 3 Tr. por., teda za spoluprácu, v čase, kedy rozhodnutie o uvedenom spadalo do kompetencie vyšetrovateľa s predchádzajúcim súhlasom prokurátora

– dočasné odloženie vznesenie obvinenia podľa ust. § 205 Tr. por., kedy „dočasné“ znamenalo v praxi „trvalé“, a teda u osôb, ktorým bolo de iure „dočasne“ odložené vznesenie obvinenia, de facto však „trvalé“ nevznikol „dôvod na zaistenie majetku“

ako aj „zvláštne“ neukladanie obligatórneho trestu prepadnutia majetku niektorým kajúcnikom:

– konanie o dohode o vine a treste medzi obvineným a prokurátorom a schvaľovanie dohôd o vine a treste ROZSUDKOM súdu,kedy NEDOŠLO k uloženiu obligatórneho trestu prepadnutia majetku pri „vybraných“ kajúcnikov, hoci trest prepadnutia majetku mal byť podľa môjho názoru obligatórne uložený

– rozhodnutie súdu ROZSUDKOM pri uznaní viny kajúcnika BEZ uloženia obligatórneho trestu prepadnutia majetku v prípadoch BEZ podania opravného prostriedku prokurátorom – v „klasickom súdnom konaní“, a to v čase,kedy zákon prikazoval obligatórne uloženie trestu prepadnutia majetku, teda laicky mohlo ísť o akési „prižmúrenie očí“, a to zo strany jednak súdu, ale aj prokurátora, ktorý voči takémuto rozhodnutiu súdu nepodal opravný prostriedok

Na tomto mieste je nutné zdôrazniť podstatnú skutočnosť, že v prípade

– podmienečného zastavenia TS spolupracujúcemu obvinenému podľa ust. § 218 Tr. por.

– prerušenia trestného stíhania obvinenému pre spoluprácu podľa ust. § 228 ods. 3 Tr. por.,

– odsudzujúceho rozsudku BEZ uloženia OBLIGATÓRNEHO trestu prepadnutia majetku

mali tieto rozhodnutia (okrem iných v zmysle ust. § 425 až 427 Tr. por.) za následok AJ ZRUŠENIE ZAISTENIA MAJETKU kajúcnikov, ak predtým došlo k zaisteniu majetku kajúcnikov,

– v prípade postupu podľa ust. § 218 Tr. por., teda de facto BEZTRESTNOSTI kajúcnikov „neexistoval dôvod“ na „prepadnutie majetku“, podmienečné zastavenie TS nie je „trestom“ a podľa § 427 Tr. por. vydanie takého rozhodnutia je „dôvodom pominutia zaistenia majetku“

– v prípade postupu podľa ust. § 228 ods. 3 Tr. por, teda prerušenia TS pre spoluprácu, podľa § 427 Tr. por. vydanie takého rozhodnutia je „dôvodom pominutia zaistenia majetku“, a došlo k vytvoreniu časového priestoru, aby si kajúcnici mohli „upratať“ svoj majetok, pre prípad, že by došlo k pokračovaniu v TS, resp. zaisteniu majetku z iných dôvodov, čo využívali kajúcnici na už spomínané „upratanie majetku“, aj toho pochádzajúceho z trestnej činnosti

– v prípade právoplatného odsudzujúceho rozsudku BEZ uloženia trestu prepadnutia majetku, hoci súd bol povinný obligatórne taký trest uložiť, zanikol dôvod zaistenia majetku právoplatnosťou takého rozsudku

>> a takýto kajúcnici si mohli a môžu „užívať“ svoj majetok do dnešných dní, aj ten nadobudnutý trestnou činnosťou

> je možné jednoznačne skonštatovať, že „majetok“ a „majetková sféra“ kajúcnikov predstavovali veľmi „výkonný a účinný“ nátlakový a „motivačný“ prostriedok na „správnu spoluprácu“ kajúcnikov

KONKRÉTNE PRÍKLADY Z PRAXE:

– nižšie uvedené príklady sa týkajú postupov príslušníkov NAKA Čurillovcov a niektorých prokurátorov ÚŠP ako aj rozhodovacej praxe niektorých sudcov Špecializovaného trestného súdu.

Kajúcnik A:

zadržaný, obvinený, vzatý do väzby, ako inak kolúznej, na základe výpovede „korunného svedka“ kajúcnika XX, kolúzna väzba – absolútne obmedzenie kontaktov s rodinou, „návštevy“ operatívnych pracovníkov NAKA vo väzbe „s ponukami, ktoré sa neodmietajú“, s prísľubom prepustenia z väzby aj s prísľubom BEZTRESTNOSTI (§ 218 Tr. por.), kajúcnik A súhlasí „so spoluprácou“

>> PREPUSTENIE z väzby kajúcnika A po cca. 4 mesiacoch kolúznej väzby PRÍKAZOM prokurátora ÚŠP na základe PODNETU NA PREPUSTENIE z väzby, ktorý osobne podpísal vyšetrovateľ NAKA pplk. Mgr. Ján Čurilla

Kajúcnik A – 10 skutkov, 7 zločinov, 3 obzvlášť závažné zločiny, hrozil mu aj trest odňatia slobody na 20 – 25 rokov až doživotie,

obvinenie aj pre členstvo v zločineckej skupine podľa § 296 Tr. zák. – v danom čase za uvedený TČ v zmysle vtedy platného a účinného ust. § 58 ods. 3 Tr. zák. bol OBLIGATÓRNE ukladaný trest prepadnutia majetku , >> kajúcnik A „získal“ BEZTRESTNOSŤ – podmienečné zastavenie trestného stíhania spolupracujúceho obvineného podľa ust. § 218 Tr. por. – Uznesenie ÚŠP GP SR zo dňa 22.2.2021 sp. zn.: VII/2 Gv 64/20/1000-8

Kajúcnici B, C a W: – rovnaký priebeh a postup ako „cez kopirák“ ako u kajúcnika A – všetci, aj nižšie spomínaní kajúcnici boli obvinení aj pre členstvo v zločineckej skupine podľa § 296 Tr. zák..

Kajúcnik B – hrozil mu aj trest odňatia slobody na 20 – 25 rokov až doživotie,

dlhodobo prezentoval, že urobí „čokoľvek“, aby „NEPRIŠIEL“ o svoj naozaj veľmi rozsiahly majetok, >> kajúcnik B „získal“ BEZTRESTNOSŤ podmienečné zastavenie trestného stíhania spolupracujúceho obvineného podľa ust. § 218 Tr. por. – Uznesenie ÚŠP GP SR zo dňa 10.11.2021 sp. zn.: VII/2 Gv 116/21/1000-4

Kajúcnik C – hrozil mu aj trest odňatia slobody na 20 – 25 rokov až doživotie, kajúcnik C si podľa výpovede „korunného svedka“ kajúcnika XX objednal u neho 2 vraždy, mal mu odovzdať zbraň, kajúcnik XX mal aj na pokyn kajúcnika C sledovať svoje „potencionálne obete“, kajúcnik XX spolu s kajúcnikom C mali získať 10 kg kokaínu, kajúcnik C mal „používať“ kajúcnika XX na vydieranie svojich dílerov drog, >> kajúcnik C „získal“ BEZTRESTNOSŤ podmienečné zastavenie trestného stíhania spolupracujúceho obvineného Uznesením ÚŠP GP SR podľa ust. § 218 Tr. por. v roku 2021 so skúšobnou dobou 2 !! roky, „dnes“ je už kajúcnik C „bezúhonným občanom“ – !! obhajoba napriek mnohým žiadostiam dodnes nedisponuje uvedeným rozhodnutím

Kajúcnik W – kajúcnik W „získal“ BEZTRESTNOSŤ podmienečné zastavenie trestného stíhania spolupracujúceho obvineného podľa ust. § 218 Tr. por. – Uznesenie ÚŠP GP SR zo dňa 13.12.2021 sp. zn.: VII/2 Gv 141/18/1000-30,a to napriek tomu, že podľa Uznesenia sa kajúcnik W mal dopustiť a doznal sa k 18 !! skutkom, pričom za 4 skutky !! hrozil trest odňatia slobody na 20 – 25 rokov až doživotie !!, ako to vyplýva z výpovedí iných kajúcnikov ale aj „klasických“ svedkov – kajúcnik Wbol objednávateľom, organizátorom a aj návodcom aj v tej trestnej činnosti, pre ktorú mu bolo trestné stíhanie podmienečne zastavené a teda, kajúcnik W získal BESTRESTNOSŤ NEZÁKONNE – v rozpore so zákonom, ktorý to vylučuje práve pri objednávateľovi, organizátorovi a návodcovi

– kajúcnik W mal podľa výpovedí svedka tohto vydierať, a len tento svedok mu mal odovzdať min. 1.000.000,-€, kajúcnik W sa dopustil rozsiahlej ekonomickej TČ a nadobudol naozaj „impozantný“ majetok trestnou činnosťou

– kajúcnik W mal podľa kajúcnika D od tohto požadovať sumu 100.000,-€ za to, že nebude na kajúcnika D vypovedať, a toto sa malo stať v čase, kedy bol kajúcnik W „v ochrane svedkov“ a kajúcnik D ešte nebol obvinený

Kajúcnici A, B, C a W si na základe uvedených rozhodnutí podľa ust. § 218 Tr. por. dodnes užívajú všetok svoj rozsiahly majetok, aj ten získaný trestnou činnosťou

Kajúcnici D a E – u týchto kajúcnikov došlo k prerušeniu TS z dôvodu spolupráce podľa § 228 ods. 3 Tr. zák., u kajúcnika D Uznesením vyšetrovateľky NAKA zo dňa 10.2.2022 ČVS:PPZ-274/NKA-BA2-2020 so súhlasom prokurátora ÚŠP GP SR – týmto rozhodnutím došlo k zrušeniu zaistenia majetku tohto kajúcnika, získal „časový priestor na upratanie“ svojho majetku, čo aj urobil,

ku kajúcnikovi E nedisponuje obhajoba napriek opakovaným žiadostiam týmto rozhodnutím

– obaja boli stíhaný aj za trestnú činnosť v sadzbe trestu odňatia slobody na 20 – 25 rokov až doživotie

– obaja nadobudli značne rozsiahly majetok páchaním trestnej činnosti

– obaja dostali možnosť si „upratať majetok“, čo aj urobili

„korunný svedok“ kajúcnik XX – bolo mu „DOČASNE“ odložené vznesenie obvinenia podľa § 205 Tr. por. – Opatrenie ÚŠP GP SR o udelení súhlasu na dočasné odloženie vznesenia obvinenia zo dňa 28.10.2019 sp. zn.: VII/2 GV 152/19/1000-6, teda so súhlasom prokurátora ÚŠP GP SR, a teda u tohto „korunného svedka“ kajúcnika XX nevznikla „potreba“ zaistenia jeho rozsiahleho majetku, ktorý nadobudol trestnou činnosťou

– „DOČASNE“ trvá u tejto osoby „niekoľko rokov“ a obhajoba dodnes po viac ako 5 rokoch nedisponuje informáciou, či „dočasné odloženie“ pominulo a bolo tejto osobe vznesené obvinenie vo veciach, kde bolo „obvinenie dočasne odložené“

– podľa informácií od tohto „korunného svedka“ kajúcnika XX, bol mu „neskôr“ zaistený majetok, a to v čase, kedy „zvažoval“ spoluprácu s Úradom inšpekčnej služby

>> všetky vyššie uvedené informácie spadajú do času, kedy podľa platného a účinného zákona u všetkých týchto osôb hrozilo OBLIGATÓRNE uloženie trestu prepadnutia majetku

Všetky vyššie uvedené inštitúty boli využívané a zneužívané na „motiváciu“ vybraných kajúcnikov, na ich „motiváciu“ vypovedať želateľným spôsobom pre OČTK, a v prípade, ak vypovedali „želateľným spôsobom“ a „správne spolupracovali“, tak OČTK „opomenuli/pozabudli“ stíhať rozsiahlu závažnú trestnú činnosť vybraných kajúcnikov, o ktorej mali OČTK vedomosť priamo od týchto kajúcnikov, resp. od iných kajúcnikov a iných svedkov, pričom mali títo kajúcnici aj „majetkové bonusy“ popísané vyššie.

Uvedené bolo „výhodné“ pre obe strany – vybraní kajúcnici neboli stíhaní za rozsiahlu závažnú činnosť, čo ich motivovalo ďalej „správne spolupracovať s OČTK“, a pre OČTK to predstavovalo ľahký nátlakový prostriedok na „ďalšiu správnu spoluprácu“ kajúcnikov, tak ako aj pri prerušení TS pre spoluprácu vybraných kajúcnikov akoby platilo:

„ak budeš ďalej spolupracovať a vypovedať želateľným spôsobom, neprídeš o majetok, alebo dostaneš priestor si ho upratať, nebudeš stíhaný za mnohé skutky a na konci dňa získaš beztrestnosť alebo podmienku, ale ak sa rozhodneš zmeniť svoj prístup k spolupráci, bude zapokračované v stíhaní, budeš obvinneý zo skutkov, na ktoré sme „zabudli“ a pekne pôjdeš sedieť a ešte aj prídeš o majetok.“

Neukladanie obligatórneho trestu prepadnutia majetku niektorým kajúcnikom

– možné porušenie zákonných povinností prokurátormi ÚŠP GP SR a sudcami ŠTS

Úvodom je nutné zdôrazniť, že uvedené sa týka obdobia, kedy v zmysle platného a účinného Tr. zák. sa ukladal obligatórne trest prepadnutia majetku za určité TČ,konkrétne za § 296 Tr. zák. (zločinecká skupina), a je nutné aj poukázať na časovú pôsobnosť ust. § 2 ods. 1 Tr. zák., pretože obligatórne ukladanie trestu prepadnutia majetku za § 296 Tr. zák. sa v čase menilo a modifikovalo.

KONKRÉTNE PRÍKLADY Z PRAXE:

>> konanie o dohode o vine a treste medzi obvineným a prokurátorom a schvaľovanie dohôd o vine a treste ROZSUDKOM súdu,kedy NEDOŠLO k uloženiu obligatórneho trestu prepadnutia majetku pri „vybraných“ kajúcnikov, hoci trest prepadnutia majetku mal byť obligatórne uložený

Kajúcnik R – uzatvoril s prokurátorom ÚŠP dohodu o vine a treste,ktorú schválil ŠTS rozsudkom zo dňa 26.2.2020 sp. zn.: PK-2T/41/2019, kajúcnik R bol uznaný za vinného za členstvo v zločineckej skupine podľa § 296 Tr. zák. účinného do 31.8.2011, bol mu uložený podmienečný trest odňatia slobody, NEBOL mu uložený trest prepadnutia majetku podľa ust. § 58 ods. 2 Tr. zák. účinného čase spáchania skutku.

Na prvý pohľad by sa mohlo javiť, že u kajúcnika R „nemusel“ byť uložený obligatórne trest prepadnutia majetku, pretože v rozsudku sa neuvádza, že nadobudol majetok pochádzajúci z trestnej činnosti – avšak u kajúcnika R došlo k „nestíhaniu“ za viaceré skutky, ktorých sa mal dopustiť ako člen zločineckej skupiny, najmä však za tie, z ktorých by vyplývalo nadobudnutie majetku pochádzajúceho z trestnej činnosti (nielen v značnom rozsahu), čo vyplýva z výpovedí viacerých kajúcnikov a svedkov, ktorým OČTK „verili“.

Uvedené považujem za účelové, aby tomuto kajúcnikovi R „neprepadol majetok“ ako odmena za jeho správnu spoluprácu, „údajne“ sa kajúcnik R vyjadril, že toto bola jeho „podmienka“ na spoluprácu a usvedčovanie/udávanie iných osôb.

Podľa môjho názoru, kajúcnikovi R mal byť OBLIGATÓRNE uložený trest prepadnutia majetku – tak ako iným osobám v obdobnom, resp. takmer identickom postavení ako u kajúcnika R, ktorým však BOL uložený trest prepadnutia majetku podľa ust. § 58 ods. 3 Tr. zák, ako to vyplýva napr. z rozsudku ŠTS zo dňa 24.8.2022 sp. zn.: 10T/6/2022

– u týchto odsúdených sa ani neskúmala časová pôsobnosť Tr. zák., hoci mala, ani získanie majetkového prospechu z trestnej činnosti)

Kajúcnik R získal podľa môjho názoru, s ohľadom na vykonané dokazovanie k tomuto kajúcnikovi NEZÁKONNÉ BENEFITY v podobe:

– nestíhania za viaceré skutky, najmä tie, kde získal rozsiahly majetkový prospech z trestnej činnosti

– NEULOŽENIA trestu prepadnutia majetku, hoci mu mal byť OBLIGATÓRNE uložený trest prepadnutia majetku

>> rozhodnutie súdu ROZSUDKOM pri uznaní viny kajúcnika BEZ uloženia obligatórneho trestu prepadnutia majetku v prípadoch BEZ podania opravného prostriedku prokurátorom – v „klasickom súdnom konaní“

Kajúcnik F – odsúdený rozsudkom ŠTS zo dňa 30.8.2022 sp. zn.: 9T/8/2022, kajúcnik F bol uznaný za vinného za podporu zločineckej skupiny podľa § 296 Tr. zák., bol mu uložený podmienečný trest odňatia slobody, avšak NEBOL mu uložený trest prepadnutia majetku podľa ust. § 58 ods. 2 Tr. zák. platného a účinného v čase spáchania skutku.

Opäť na prvý pohľad by sa mohlo javiť, že u kajúcnika F „nemusel“ byť uložený obligatórne trest prepadnutia majetku, pretože v rozsudku sa neuvádza, že nadobudol majetok pochádzajúci z trestnej činnosti – avšak priamo z výpovedí kajúcnikov D a E, ako aj z „priznania“ kajúcnika F vyplýva, že získal majetkový prospech z trestnej činnosti, pre ktorú bol odsúdený.

Podľa môjho názoru, kajúcnikovi R mal byť OBLIGATÓRNE uložený trest prepadnutia majetku.

Kajúcnik F v procesnom postavení SVEDKA uviedol, že dostal „ponuku, ktorá sa neodmieta“:

– už deň po jeho obvinení pri jeho „návšteve“ v CPZ priamo od vyšetrovateľov NAKA, že bude stíhaný na slobode a na konci dňa dostane podmienku – !! 1 deň po jeho obvinení, v čase, kedy ešte nebolo vykonané dokazovanie k osobe kajúcnika F, ale za podmienky, ak bude usvedčovať inú osobu, na ktorej mali vyšetrovatelia NAKA „enormný záujem“

– v čase pred HP v tom smere, že buď urobí vyhlásenie o vine, a dostane podmienku a NEBUDE mu uložený TREST prepadnutia majetku, alebo dostane 5 rokov NA TVRDO, a PREPADNE MU CELÝ jeho majetok

>> kajúcnik F sa opakovane vyjadril, že práve TREST PREPADNUTIA MAJETKU, a predtým ZAISTENIE jeho CELÉHO MAJETKU bolo proti nemu používané ako NÁTLAKOVÝ PROSTRIEDOK

Vyššie uvedené skutočnosti ku kajúcnikom R a F poukazujú na možné porušenie zákonných povinností prokurátormi ÚŠP GP SR a sudcami ŠTS, kedy:

– došlo k prehliadaniu a ignorovaniu vykonaného dokazovania a obsahu spisov ohľadom nadobudnutia majetkového prospechu spáchaním trestnej činnosti týmito kajúcnikmi – tak pri konaní o dohode o vine a treste, jeho následnom schvaľovaní, ako aj v „klasickom súdnom konaní“

– došlo k NEULOŽENIU trestu prepadnutia majetku, hoci v zmysle zákonných ustanovení a v zmysle dôkazného stavu ku kajúcnikom R a F, mal byť trest prepadnutia majetku podľa môjho názoru uložený OBLIGATÓRNE

– došlo k nepodaniu opravného prostriedku zo strany prokurátora ÚŠP, naopak – vzdaniu sa možnosti podania opravného prostriedku ihneď po vyhlásení rozsudku u kajúcnika F

>> neukladanie obligatórneho trestu prepadnutia majetku „niektorým vybraným“ kajúcnikom (teda nie všetkým) odsúdeným aj za § 296 Tr. zák. – zločinecká skupina (členstvo, podpora, činnosť), opakujem v čase, kedy v zmysle platného a účinného Tr. zák. sa ukladal obligatórne trest prepadnutia majetku za určité TČ, konkrétne za § 296 Tr. zák. (zločinecká skupina),

a to z dôvodu, že „nenadobudli majetok pochádzajúci z trestnej činnosti“, a to najmä za situácie „prehliadania“ dôkaznej situácie svedčiacej o opaku,

je podľa môjho názoru de facto popretie zákonnej definície zločineckej skupiny v ust, § 129 ods. 4 Tr. zák., kedy „zmyslom“ zločineckej skupiny je priame alebo nepriame získanie finančnej alebo inej výhody,

a to všetko s cieľom – zdôrazňujem podľa môjho názoru – u niektorých konkrétnych vybraných kajúcnikov týmto poskytnúť aj nezákonné majetkové benefity, a to ako:

– motiváciu na spoluprácu a udávanie iných osôb

– odmenu za spoluprácu a udávanie iných osôb

– nátlakový prostriedok na spoluprácu a udávanie iných osôb

K vyššie uvedeným skutočnostiam je nutné položiť si nasledovné otázky:

– je to iba „náhoda“, že v „niektorí“ vybraní kajúcnici si dodnes „užívajú“ majetok získaný závažnou trestnou činnosťou?

– je iba „náhoda“, že v „niektorí“ vybraní kajúcnici pri prerušení TS za spoluprácu „dostali časový priestor“ po zrušení zaistenia majetku na jeho „upratanie“?

– je to iba „náhoda“, že v „niektorí“ vybraní kajúcnici nemali nikdy zaistený majetok?

– je to iba „náhoda“, že v niektorých prípadoch u „niektorých vybraných“ kajúcnikov neboli uložené tresty prepadnutia majetku, hoci v tom čase mali byť podľa môjho názoru uložené obligatórne, a v iných takmer identických prípadoch u iných spoluobvinených kajúcnikov BOLI ukladané tresty prepadnutia majetku ako na bežiacom páse?

– KOĽKO je obdobných popisovaných PRÍPADOV DOKOPY, keď všetky mnou popisované skutočnosti v tomto mojom článku (všetky časti) sa týkajú de facto vyšetrovania jednej údajnej zločineckej skupiny, hoci „rozvetvenej“ podľa mňa účelovými vylučovaniami na samostatné konania do viacerých trestných konaní?

V 4. časti článku Beztrestnosť a nezákonné benefity kajúcnikov sa budem venovať všeobecným záverom a úvahám de lege ferenda k nevyčerpateľnej téme kajúcnikov.

JUDr. Martin Ribár – advokát

Článok pôvodne vyšiel na portáli pravnelisty.sk