Berlín v prípade Navaľnyj zavádza s pomocou médií celý svet. Lavrovov komentár

Berlín/Moskva 17. septembra 2020 (HSP/Roman Bednár/Foto:TASR/AP-Dmitry Serebryakov,Russian Foreign Ministry Press Service via AP)

Nemeckí politici a ich médiá tvrdia, že Navaľnyj bol otrávený novičokom (novičok majú aj viaceré štáty, nielen Rusko), ale sa zdráhajú dať údajné dôkazy k dispozícii OPCW, hoci vyhlásili, že tak urobili. Moskve ich Berlín nedodal, hoci o to žiadala

Na tlačovej konferencii nemeckej vlády prečítal hovorca Ministerstva obrany vyhlásenie, kde to už neznelo tak, že dôkazy boli nemeckou stranou odovzdané OPCW, ale bolo povedané, že Berlín túto organizáciu len informoval o použití novičoku v prípade Navaľnyj.

To je ale doslova výsmech OPCW. A OPCW sa okrem toho zosmiešňuje v tomto prípade aj sama, lebo k tomu mlčí. OPCW – Organizácia pre zákaz chemických zbraní potrebuje v tomto prípade, ak chce zaujať stanovisko, bezpodmienečne mať k dispozícii výsledky testov a všetky laboratórne podklady, ktoré s nimi súvisia, tie ale Nemecko organizácii jednoducho nedodalo.

Berlín teda svojvoľne a bez vydania dôkazov obviňuje Rusko, že otrávilo novičokom Navaľného.

Sarkastická reakcia Lavrova

Ruský minister zahraničia Lavrov na to reagoval sarkasticky:

„Už sme si dávno zvykli na neodôvodnené obvinenia zo strany Západu. Keď nejaký predstaviteľ nemeckej vlády prehlási, že žiadosť o právnu pomoc ruskej Generálnej prokuratúry v prípade Navaľného bola odovzdaná „nezávislým“ justičným úradom a preto vláda vraj nemôže nič robiť, ale súčasne žiada nás, aby sme my okamžite prípad vyšetrovali, čo je len paralelou k otráveniu v Salisbury, keď sme žiadali odtiaľ podklady vyšetrovania Britov, ale boli sme odbití tým, že prípad bol prekvalifikovaný do kategórie prísne tajné. My sme dodnes ale nedostali ani len tú informáciu, kde sa obaja ruskí občania, ktorých sa to týkalo, zdržiavajú a tak sme nemohli o mieste ich pobytu ani len ich rodinu informovať.

Západ len opakuje históriu tragédie Boeingu v Ukrajine v roku 2014. Vtedy Holanďania ignorovali všetky naše ponuky, že im dáme k dispozícii všetky naše informácie, ktoré sme mali a že môžeme spoločne všetky fakty analyzovať. Reagovali na to tak, že pravidelne vyhlasovali, že odmietame spoluprácu. Keď sme upozornili na to holandskú vládu, že naša ponuka na kooperáciu platí stále a že sa na našu iniciatívu reaguje len negatívne, dostali sme odpoveď:

Pod spoluprácou s ruskou stranou chápeme to, že priznáte svoju vinu, ktorú sme už dokázali.

Z toho pre mňa vyplýva, že nielen Holanďania, ale aj naši americkí a nemeckí kolegovia používajú tú istú metódu:

Všetci sú rovní, ale my sme „rovnejší“, a preto všetci musia uveriť našim slovám.

Takže, kto im ale nechce veriť, ten je veľmi rýchlo podozrivý.“

Roman Bednár