Bratislava 21. mája 2019 (TASR/HSP/Foto:TASR-Jaroslav Novák)

Monika Beňová je v poslankyňou Európskeho parlamentu, odkedy je Slovensko členskou krajinu Európskej únie (EÚ). O mandát sa z čela kandidátky Smeru-SD pokúša opäť. V prípade zvolenia sa chce ďalej venovať sociálnym otázkam, napríklad téme európskej minimálnej mzdy

V rozhovore pre TASR hovorila aj o radikáloch, reforme EÚ a pripúšťa, že Únia má chyby. Zdôrazňuje, že štáty by mali otvárať témy, na ktorých sa vedia dohodnúť a nie tie, na ktorých sa dohodnúť nedokážu.

V čom môže EP a jeho poslanci pomôcť štátom ako Slovensko a jeho občanom?

EP na rozdiel od NR SR spolurozhoduje, a to predovšetkým v spolupráci s Radou EÚ, čo je asi najvýznamnejší legislatívny orgán, v ktorom sedia ministri z jednotlivých členských štátov, zodpovední za konkrétne oblasti. Poslanec EP tak nemôže prísť s vlastným legislatívnym návrhom, ale spolurozhoduje s ministrami vlád členských krajín. Je to veľmi komplexný proces.

Poslanci sa snažia ľudí presvedčiť, že rozhodujú o veciach, ktoré sa týkajú ich každodenného života. A že teda opatrenia, smernice nie sú vzdialené od občanov. Ktoré opatrenia, prijaté EP, ľudia cítia na vlastnej koži denne?

Veľmi správne ste povedali, že prijímame smernice. Smernica je legislatívny akt, ktorý spoluvytvára EP, ale predovšetkým akýsi rámec, z ktorého si vyberajú a zákonom upravujú členské štáty. Čiže každý štát, jeho vláda, parlament si môžu upraviť všetky právne normy súvisiace so smernicou. Najviac v súčasnosti asi rezonuje smernica, ktorá zakazuje dvojakú kvalitu potravín. A tiež roaming. Ľudia dnes môžu za rovnakú cenu telefonovať v celej Únii. Ja osobne sa teraz venujem legislatíve o indexácii rodinných prídavkov, kde opatrovateľky boli v Rakúsku ukrátené o rodinné prídavky.

EP spolurozhoduje s vládami členských štátov. Ako teda vnímate názory aj viacerých politikov, ktorí sa tvária, že Brusel nie je Slovensko, a že nám len niečo stále diktuje?

Je treba pripomínať, že EP nemôže sám rozhodnúť o legislatívnom akte a veľmi aktívne do tohto procesu vstupujú členské štáty. To si v EP uvedomil aj Richard Sulík (SaS). Ak prídu politici do EP, zistia, že nie je nič možné rozhodnúť len z pozície EP.

Podľa jarného eurobarometra si ale stále asi 27 percent ľudí myslí, že EP dostatočne nerieši bežné problémy, ktoré sa ich týkajú.

Je dôležité, aby sme dokázali dať ľuďom informáciu, čo sú spoločné európske politiky a potom sa pozrieť na to, cez čo občania vyhodnocujú kvalitu svojho života. Pravdou je, že väčšina občanov ju vyhodnocuje cez svoj príjem, cez ceny potravín či energií. Ale to je všetko v kompetencii národných štátov. EP nemôže v tejto chvíli vstupovať do sociálnych politík, určovať dôchodky, mzdy, prídavky. Ani o tom, aké budú ceny plynu. O tom sa rozhoduje výlučne na národnej úrovni. Európsky parlament môže upravovať smernice napríklad v oblasti životného prostredia. Túto oblasť napríklad považujem za veľmi dôležitú. Na Slovensku sme jej prikladali menší význam, ako by si zaslúžila.

Spomínali ste, že sa v sociálnej oblasti venujete téme opatrovateliek a ich podmienkam. Čomu ďalšiemu sa chcete v ďalšom volebnom období venovať?

Pripravila som ambiciózny program, ktorý sa týka reforiem v troch oblastiach. Je tam téma sociálnej spravodlivosti. V EP sme schválili smernicu o vysielaných zamestnancoch, ktorá znamená, že ak naša krajina vyšle zamestnanca do ekonomicky vyspelejšej krajiny, musí mu zabezpečovať rovnaké platové náhrady. Ale potrebujeme ju posunúť na vyšší level. A ja za ten level považujem to, že európske podniky, ktoré majú svoje pobočky v členských štátoch, by mali približovať, resp. vyrovnávať mzdy zamestnancov rýchlejšie. Takže je to návrh, ktorý hovorí o rovnakej mzde v rovnakom podniku za rovnakú prácu. Ďalšia oblasť sa týka európskeho sociálneho zabezpečenia a tiež chcem pokračovať v téme európskej minimálnej mzdy. Európska minimálna mzda by mala byť na úrovni 60 % z priemernej mzdy v národnom hospodárstve.

Ako to chcete presadiť?

Mám to predrokované s kolegami z ČSSD, s Poliakmi aj Maďarmi a chceme, aby sme hneď na začiatku ďalšieho obdobia tlačili na túto smernicu.

Spomínali ste, že vaše návrhy sú reformné. O reforme sa hovorí aj v súvislosti s celou EÚ. Potrebuje ju? A v akej podobe by Únia mala po nej fungovať?

Predpokladám, že inštitucionálna reforma nie je aktuálna. Keď sa pozrieme na situáciu v jednotlivých krajinách, obávam sa, že podstata zmeny fungovania inštitucionálnej únie by bola veľmi komplikovaná. Myslím si, že by sa nenašiel konsenzus a bola by z toho téma, ktorá by bola zneužívaná extrémistami a euroskeptikmi. Som presvedčená, že by sme mali otvárať témy, na ktorých sa vieme dohodnúť. Keď budeme otvárať tie, na ktorých sa nebudeme vedieť dohodnúť, skôr to bude prilievanie oleja do ohňa pre tých, čo bojujú proti EÚ. A to by bola zlá cesta.

Odhady hovoria, že v budúcom europarlamente bude viac radikálnych síl. Neobávate sa, že to bude EP istým spôsobom paralyzovať?

V EP sú aj teraz radikálne zoskupenia a nemám pocit, že by EP paralyzovali. Sú to skôr individuálne výkriky. Navyše vidíme, kam radikalizmus doviedol Veľkú Britániu, ktorá je dnes doslova paralyzovaná. Pôjde teda skôr o individuálne postoje.

Je brexit možno skôr odstrašujúci príklad pre iné krajiny, ktoré by uvažovali nad odchodom z Únie, alebo nie?

Myslím si, že brexit je v prvom rade príkladom elementárneho politického populizmu. Je to dôkaz toho, že štandardné politické strany by sa nemali nechať zviesť na úroveň, ktorú podhadzujú radikálne strany.

Hoci väčšina občanov dôveruje európskym inštitúciám, v slovenskej politike sa objavujú kritické hlasy voči Bruselu. K sankciám voči Rusku, napríklad. Politici na Slovensku nie sú jednotní ani v názore EÚ, ktorý sa týka postoja k situácii vo Venezuele. Ako vnímate tieto kritické hlasy slovenských politikov aj v strane Smer-SD?

Každý racionálny politik vidí aj chyby, ktoré sú v takom veľkom a rôznorodom zoskupení, ako je EÚ, nepochybne prítomné. Ja preferujem cestu ponúknuť riešenie nedostatkov a nie iba nadávať a nič neprinášať. A je škoda, keď štandardní politici pristupujú iba ku kritike. Väčšina občanov na Slovensku je spokojná s naším členstvom v EÚ. Netvrdím, že nie sú veci, ktoré by sa dali robiť inak a lepšie. Určite sú. Ale len tak si zanadávať, to považujem za nedospelé.

Napriek tomu, že väčšina Slovákov podľa prieskumov dôveruje európskym inštitúciám a je spokojná s členstvom, SR má dlhodobo nízku volebnú účasť pri eurovoľbách? Ako túto dôveru ovplyvňujú spomínané protibruselské vyjadrenia politikov?

Máme demokraciu, každý sa môže rozhodnúť, či pôjde hlasovať. Myslím si, že účasť v akýchkoľvek voľbách na Slovensku klesá. Ale treba si uvedomiť, že vyššia účasť posilňuje naše postavenie a legitimitu.

Ste za užšiu integráciu členských krajín? Malo by SR patriť do jadra Únie?

Som za užšiu integráciu v témach, kde sa EÚ dokáže dohodnúť. Poďme vážne otvoriť tému ekonomickej reformy a stability, tá je pre Európu dôležitá. Poďme sa rozprávať o tom, či vieme sociálnu politiku dostať na európsku úroveň a riešiť ju spoločne v užšej spolupráci. Potom sú tu aj témy, kde nemajú členské štáty rovnaké názory a v týchto témach rozhodujme samostatne.

To sú ktoré?

Kultúrno-etické otázky, ktoré sú veľmi citlivou témou, kde nie je možné prijať európske riešenie, lebo vývoj v krajinách je rozdielny.

Ktoré ďalšie krajiny by mali byť členmi Únie? 

Integrácia EÚ stále prebieha. Máme podpísané asociačné dohody s Ukrajinou. Turecko čaká už desaťročia na prijatie a nemyslím si, že sa k členstvu v súčasnosti približuje, skôr naopak. Môj osobný odhad je, že ak sa bude riešiť v najbližších rokoch integrácia, tak to budú skôr krajiny Západného Balkánu. Pri Ukrajine je to tiež pravdepodobne ešte veľmi dlhý proces.

Bude Maroš Šefčovič opäť podpredsedom EK? Prečo?

Keďže nomináciu dáva vláda, bude na strane Smer-SD, aby presvedčila svojich koaličných partnerov, aby ho nominovali. Nominácie prichádzajú až po voľbách do EP. Predpokladám, že by sa vzhľadom na svoje skúsenosti a renomé mal stať nominantom vlády.

Nehrozí jeho zablokovanie, vzhľadom na niektoré jeho vyjadrenia v prezidentskej kampani?

Každý kandidát na komisára bude prechádzať híringami v jednotlivých frakciách a parlamentných výboroch a to, akú podporu v nich získa, bude určujúce. Zažili sme už prípady, keď napríklad bulharská kandidátka bola odmietnutá jednou z frakcií. Nemyslím si však, že Maroš Šefčovič povedal vo svojej kampani niečo, čo by ho diskvalifikovalo na post komisára EK.

Slovensko má problém s čerpaním eurofondov a prevalil sa aj škandál s agrodotáciami. Robí si Brusel svoju prácu dobre, keď tieto problémy vyplávali na povrch a spustili riadne vyšetrovanie a kontroly až po vražde novinára?

My sme práve na poslednom zasadnutí EP schvaľovali zmenu OLAF-u. Posilňovali sme ho v tom zmysle, aby mohol mať viac zamestnancov. Mnoho ľudí na Slovensku ale nevie, že sa môžu na OLAF priamo obrátiť. Navyše, niekedy má konkrétny občan väčšiu šancu ako europoslanec, keď sa na OLAF obráti. Pri europoslancovi sa to berie trošku tak, že robí politiku.

Ako pomôže pri riešení korupcie v členských štátoch európsky prokurátor?

Tento úrad je veľmi dôležitý. A to vo vzťahu nielen k štrukturálnym fondom, ale aj k únikom dane z pridanej hodnoty či v boji proti schránkovým firmám. V časti ekonomickej stability som dala do nášho programu istý register, ktorý by znamenal, že schránkové firmy by nesmeli vôbec žiadnym spôsobom participovať na čerpaní eurofondov. Vypadli by tak úplne z možnosti uchádzať sa o dotácie.