Moskovská rafinéria bola zasiahnutá hneď dvakrát. A to napriek tomu, že predtým boli prakticky všetky pokusy ukrajinských dronov doletieť k nej neúspešné. Nakoniec sa však podarilo preniknúť.

Včera horelo skladisko paliva v Kerči, trajekty cez Kerčenský prieliv a prístav „Kavkaz“, po čom na polostrove úplne zastavili predaj paliva. Okrem toho po úderoch dronov v niektorých oblastiach polostrova vypadla elektrina a voda.

Obmedzenia na predaj benzínu sa zavádzajú aj v niektorých ruských regiónoch.

Dnes bol raketovým útokom zasiahnutý závod vo Voroneži.

Na tomto pozadí do čela vystupuje mimoriadne skromná reakcia ruských orgánov na tieto udalosti.

Útoky na Moskvu stručne komentoval len Peskov, ktorý uviedol, že Putinovi podávajú správy o situácii a ruská armáda vykonáva silné „odvetné údery“.

Situáciu s nedostatkom benzínu komentujú prevažne miestne orgány alebo samotní výrobcovia.

Je príznačné, že najväčšie federálne televízne kanály v spravodajských reláciách prakticky nespomenuli útok na Moskvu z 18. júna. Putin v ten deň vystúpil na fóre Rusko–ASEAN v Kazani a útok takisto nijako nekomentoval.

Rovnako tak, mimochodom, útok nekomentoval aj neskôr.

Vo včerajšom viac ako dvojhodinovom vydaní programu „Vesti nedeli“ s Dmitrijom Kiselevom na kanáli „Rusko-1“ bolo útokom ukrajinských ozbrojených síl na Rusko a Krym venovaných približne 5 minút vysielacieho času, hoci to bolo hneď na začiatku programu.

Hlavné tézy: „Útokmi na Rusko sa Kyjev snaží vytvoriť falošný dojem, že iniciatíva v bojových operáciách prešla na jeho stranu, ale to nie je pravda – ruská armáda útočí na všetkých frontoch“, „zničené ruské objekty sa rýchlo obnovujú“, „ukrajinské útoky na Rusko sú teroristické útoky s cieľom prinútiť ruské orgány, aby prijali podmienky Kyjeva a uzavreli prímerie na fronte, keďže Kyjev mimoriadne potrebuje oddych, ale my mu ho nedáme a víťazstvo bude na našej strane“.

Takéto ignorovanie informácií už vyvolalo rôzne verzie. Medzi Putinovými odporcami prevláda názor, že nemá vôbec prehľad o dianí, stratil kontakt s realitou a je presvedčený, že „všetko je v poriadku“, pričom si jednoducho nevšíma narastajúce problémy.

Na druhej strane tomu však protirečí skutočnosť, že práve na Kryme úrady oficiálne oznámili zastavenie predaja paliva a ďalšie prísne obmedzujúce opatrenia. A to by sotva bolo možné bez dohody s Kremľom.

A je ťažké si predstaviť, že Putin nie je informovaný o problémoch najväčších palivových spoločností, na čele ktorých stoja jeho najbližší spolupracovníci – Igor Sečin a Alexej Miller.

Preto sa objavuje aj iná verzia, podľa ktorej sa Kremeľ na jednej strane snaží zabrániť šíreniu paniky medzi obyvateľstvom tým, že ukazuje, že všetko je pod kontrolou a „smerujeme k víťazstvu“, na druhej strane však nechce sľubovať rýchle riešenie problémov a navrhuje, aby sa všetci pripravili na „ťažké skúšky v záujme víťazstva“.

Nie je náhodou, že útoky ukrajinských ozbrojených síl v Moskve sa neustále označujú za „teroristické útoky“, akoby sa tým vytvárali analógie s teroristickými útokmi čečenských separatistov v prvom desaťročí tohto storočia, ktoré sa tiež odohrávali pravidelne, ale Kremeľ nešiel na ústupky a nakoniec „upokojil“ Severný Kaukaz (a zároveň využil teroristické útoky ako zámienku na sprísnenie vnútorného režimu). A teraz sa ruskej spoločnosti ponúka ten istý scenár – jednoducho prežiť ťažké obdobie a „dosiahnuť víťazstvo“. Túto situáciu je možné využiť aj na prijatie určitých prísnych opatrení. A to tak v zmysle zavedenia obmedzení a posilnenia kontroly, ako aj v zmysle možnej novej mobilizácie a „utiahnutia opaskov“ obyvateľstvu a celkovo občianskemu sektoru, ak sa o tom prijme rozhodnutie.

Robia sa aj analógie s Ukrajinou – ak je Ukrajina ostreľovaná oveľa silnejšie ako Ruská federácia (najmä regióny v blízkosti frontu), ale život tam pokračuje, nedochádza k nepokojom ani destabilizácii, prečo by to malo byť v Rusku inak?

Situácia sa mení. Rusi po dlhej prestávke opäť začali masívne útočiť na Charkov pomocou KAB

Rusi po dlhej prestávke opäť začali masívne útočiť na Charkov pomocou KAB, priznávajú ukrajinskí vojaci  Informovala o tom ukrajinská jednotka „Kraken“. Pripomenuli, že ruské letectvo predtým prakticky bez prekážok používalo letecké bomby na útoky, avšak ukrajinským silám sa neskôr podarilo nájsť protiopatrenia, vďaka ktorým sa účinnosť týchto útokov prudko znížila. Podľa odhadov tejto jednotky sa ruské jednotky teraz prispôsobili týmto opatreniam a opäť zintenzívňujú použitie leteckých bômb proti Charkovu. „Nepriateľ sa opäť prispôsobil a začína opäť zintenzívňovať svoje ostreľovanie mesta,“ píšu na svojich kanáloch a zároveň uvádzajú, že ukrajinská armáda sa pokúsi nájsť riešenie aj tohto problému, čo je „len...

V súčasnej situácii však tento prístup so sebou nesie pre Kremeľ zrejmé riziká v dvoch rovinách.

Po prvé, pokiaľ ide o verejnú mienku.

Predovšetkým existuje veľký rozdiel vo vnímaní vojny na Ukrajine a v Rusku. Aj keby sme odhliadli od toho, že vojna začala v dôsledku útoku Ruskej federácie na Ukrajinu, a nie naopak, teda z iniciatívy ruského vedenia (predpokladajme, že väčšina Rusov naďalej považuje rozhodnutie o „špeciálnej vojenskej operácii“ za správne – nie je isté, či je to skutočne tak, ale predpokladajme to), niekoľko momentov robí situáciu, mierne povedané, nie príliš podobnou.

V súčasnosti Rusko nestratilo svoje územia, ale obsadilo časť ukrajinských regiónov. A vojna prebieha na území susedného štátu, nie na území Ruskej federácie. Čo u časti Rusov okamžite vyvoláva otázky – prečo sa nemožno jednoducho zastaviť na línii frontu a týmto spôsobom potvrdiť víťazstvo Ruska? Aký má zmysel bojovať o Kramatorsk a Slovjansk, ba dokonca o celú Ukrajinu, ak to bude stáť mnoho obetí?

Od jari minulého roka sa situácia vo verejnej sfére javí tak, že Ukrajina sa zasadzuje za čo najskoršie prímerie a zastavenie bojov na línii frontu, zatiaľ čo Rusko je proti. V skutočnosti by ukrajinské orgány takúto možnosť veľmi nežiadali (pretože by to, ako bolo uvedené vyššie, potvrdilo vojenské víťazstvo Ruska), a preto ju navrhujú v nádeji, že Kremeľ ju odmietne. Ak však súhlasí, Kyjevu bude ťažké vyhnúť sa prímeriu. Preto sa aj Rusom môže vynoriť otázka: „Prečo nesúhlasíme s ukončením vojny, ak s tým súhlasí nepriateľ?“

Ukrajina, na rozdiel od Ruska, nedisponuje jadrovými zbraňami. Preto po ďalšom ruskom ostreľovaní nikto v Kyjeve nekladie otázky vojensko-politickému vedeniu krajiny: „Prečo sme doteraz na Moskvu nezamierili jadrovú zbraň?“ Zatiaľ čo v Ruskej federácii sa takéto otázky po každom ostreľovaní ozývajú pravidelne. Spomeňme, že použitie jadrových zbraní so sebou nesie veľké riziká pre samotné Rusko. V určitých kruhoch je však táto myšlienka populárna a požiadavky „zasypať Ukrajinu atómovými bombami“ sa ozývajú neustále.

Preto ak sa ťažkosti vojnového času pre Rusov budú zhoršovať a, o to viac, ak začne mobilizácia a utiahnutie opaskov, všetky vyššie uvedené otázky sa budú klásť ešte častejšie a hlasnejšie. Časť spoločnosti sa bude pýtať, prečo neuzavrú prímerie. Iná časť – prečo doteraz nepoužili jadrové zbrane a či vôbec v Kremli chápu, ako ďalej bojovať, aby „dosiahli víťazstvo“.

Existuje tiež rozdiel v tom, ako na ostreľovanie reagujú ukrajinské a ruské úrady.

Po každom ostreľovaní Zelenskyj sľubuje odvetu a na Rusko letia rakety a drony, po čom sa objaví množstvo pôsobivých fotografií a videí s horiacimi rafinériami, prístavmi, továrňami a inými objektmi.

Ruské orgány tiež sľubujú odvetu. Avšak po ruských úderoch, vzhľadom na to, že na rozdiel od Ruska bola na Ukrajine už v marci 2022 zavedená trestná zodpovednosť za zverejňovanie výsledkov úderov, sa objavuje oveľa menej takého pútavého obsahu, ako po úderoch na Rusko (hoci je možné, že objekty sú skutočne zasahované vo veľkom meradle).

A masívne útoky na Kyjev, ktoré v Moskve ohlásili ako „odvetu“ za ostreľovanie internátu strednej školy v Starobilsku, prebiehajú v dlhých časových intervaloch a navyše sa svojím charakterom príliš nelíšia od početných útokov, ktoré boli na Kyjev vedené od začiatku vojny.

To znamená, že „obraz odvetných akcií“ nie je porovnateľný.

K tomu sa pridávajú strohé komentáre ruských orgánov k ostreľovaniu, nedostatku benzínu a ďalším dôsledkom ukrajinských útokov, a čo je ešte dôležitejšie, chýbajú vysvetlenia, ako vlastne orgány tieto problémy v zásade plánujú riešiť.

To môže vo verejnosti vyvolať otázky o tom, do akej miery v Kremli adekvátne vnímajú situáciu a či tam vôbec vedia, čo robiť ďalej.

Nie je však isté, či sa tieto otázky budú klásť príliš naliehavo a či povedú k nejakému vážnemu nepokoju v ruskej spoločnosti, ktorá v posledných rokoch preukázala vysokú odolnosť voči rôznym stresom a výzvam.

Existuje však aj druhý problém spôsobený ukrajinskými ostreľovaniami, ktorý je pre Kremeľ potenciálne ešte nebezpečnejší ako nálady v spoločnosti. Ide o priame ekonomické škody pre Rusko.
Treba poznamenať, že zatiaľ je veľmi ťažké tieto škody odhadnúť. Situácia sa totiž v jednotlivých regiónoch výrazne líši, pokiaľ ide o nedostatok paliva. Nie je tiež jasné, ako rýchlo sa podarí odstrániť škody na rafinériách. Rozsah poškodenia mnohých objektov je takisto neznámy.

V každom prípade však tieto útoky nezostávajú bez následkov.

A tu sa opäť vraciame ku zásadnému rozdielu medzi Ukrajinou a Ruskou federáciou, pokiaľ ide o vplyv nepriateľských úderov na tyly na schopnosť pokračovať vo vojne.

Rusko vedie vojnu za svoje peniaze. A preto sa ekonomické škody spôsobené údermi na infraštruktúru priamo prejavujú na plnení rozpočtu a v dôsledku toho na vojenských snahách. O to viac, že infraštruktúra, ktorá prináša najviac peňazí (ropno-plynárenská), je veľmi zraniteľná voči útokom dokonca aj bezpilotných lietadiel.

Ukrajina vedie vojnu za európske peniaze. Preto bez ohľadu na to, ako veľmi Rusi útočia na priemyselné podniky a infraštruktúru, pokiaľ prúdia finančné prostriedky zo Západu, nemá to kritický vplyv na schopnosť Kyjeva viesť vojnu. Výnimkou by bol snáď dlhodobý výpadok elektrickej energie v celej krajine. Nie je však isté, či je to vôbec možné dosiahnuť. Kritické škody môžu spôsobiť aj jadrové údery, ak budú vykonávané masívne (ale o budeme písať nich nižšie). V ostatných prípadoch môžu údery nepochybne viesť k veľmi vážnym škodám, ale pokiaľ sa hlavné centrum financovania nachádza v zahraničí a tam sa nachádza aj značná časť vojensko-výrobných zariadení, Kyjev môže pokračovať vo vojne bez zásadných problémov. Samozrejme, závislosť od zahraničnej pomoci so sebou pre Ukrajinu nesie strategické riziká. V určitom momente sa totiž táto pomoc z rôznych dôvodov môže prudko znížiť (čo vzhľadom na narastajúce ekonomické problémy v Európe a celkovo na Západe nemožno vylúčiť). Ale pokiaľ prúdia peniaze a zbrane, zabezpečuje to stabilitu Ukrajiny.

Rusko by sa nachádzalo v podobnej situácii, keby Čína voči Ruskej federácii uplatňovala rovnakú politiku, akú v súčasnosti voči Ukrajine uplatňuje Európa. To znamená, že by priamym financovaním zaplátal akékoľvek diery v rozpočte, dodával by v potrebnom objeme chýbajúce tovary („zničili rafinériu? Žiaden problém, dodáme toľko paliva, koľko je potrebné“) a vo veľkom by vo svojich závodoch vyrábal zbrane pre potreby ruskej armády.

Čína však Moskvu vo vojne tak priamo nepodporuje.

Preto sa minimalizácia škôd spôsobených ukrajinskými údermi – či už z hľadiska priamych rozpočtových a ekonomických škôd, alebo z hľadiska vplyvu na verejnú mienku a dezorganizáciu sociálno-ekonomického života – stáva pre Kremeľ v súčasnosti prioritou číslo jeden.

Ruská federácia môže tento problém riešiť tromi spôsobmi.

Prvý – nájsť vojensko-technický spôsob, ako zmierniť škody spôsobené údermi, a to zvýšením podielu zostrelených bezpilotných lietadiel takmer na 100 %.

Zdá sa, že práve touto cestou sa teraz Rusi uberajú, pričom okrem iného zvyšujú aj nasadenie dronov- tz.v stíhačov. Nie je však jasné, či je možné takýto výsledok vôbec dosiahnuť. Ani Ukrajina nezostrelí 100 % dronov, ktoré sa čas od času dostanú až na západ Ukrajiny. Okrem toho je celkom možné, že Ukrajina čoskoro získa aj balistické rakety. Hoci na druhej strane nie je známe, koľko týchto rakiet bude k dispozícii a či majú ukrajinské ozbrojené sily zásoby dronov s veľkým doletom, aby mohli zvýšiť intenzitu ostreľovania.

Druhou možnosťou je pristúpiť k prudkej eskalácii: použitie jadrových zbraní proti Ukrajine alebo útoky na Európu s cieľom prinútiť EÚ, aby upustila od podpory Kyjeva. To znamená, obrazne povedané, že po každom útoku na ruské rafinérie a prístavy by nasledovali útoky na európske rafinérie a prekládkové terminály ropy a skvapalneného zemného plynu.

Posledná možnosť však tiež predpokladá pripravenosť Ruskej federácie použiť jadrové zbrane, ak sa Európania – na rozdiel od krajín Perzského zálivu, ktoré nereagovali na útoky Iránu – rozhodnú pre „odvetu“ a začnú útočiť na Rusko alebo podniknú pozemný útok na Kaliningrad a Petrohrad.

V takom prípade bude jedinou možnosťou pre Rusko, ktorého takmer celá armáda je momentálne nasadená na Ukrajine, použitie jadrových zbraní. Už mnohokrát sme písali o tom, či je tento scenár pravdepodobný. Stručne povedané – Rusko má veľmi závažné faktory, ktoré ho odrádzajú od použitia jadrových zbr… Túto možnosť však nemožno vylúčiť, ak ruské vedenie dospeje k záveru, že situácia sa pre neho stáva kritickou.

Existuje však aj tretia cesta, ktorá by umožnila vyhnúť sa katastrofickému „jadrovému“ vývoju udalostí – dohoda o čo najskoršom ukončení vojny.

Môže byť v dvoch verziách.

Po prvé, ak Trump napokon vyvinie tlak na Zelenského a prinúti ho stiahnuť vojská z Donbasu, čím splní podmienky z Anchorage, na ktorých sa dohodol s Putinom. Treba však poznamenať, že už skôr to vyzeralo málo reálne, a teraz o to menej na pozadí aktívnych snáh Zelenského a Európanov presvedčiť Trumpa, že vo vojne nastáva zlom v prospech Ukrajiny. Po druhé, ak by Putin súhlasil s ukončením vojny na línii frontu, znamenalo by to upevnenie vojenského víťazstva Ruska (zachovanie kontroly nad obsadenou časťou Ukrajiny, možnosť vymeniť súhlas s ukončením vojny za veľké ústupky zo strany Trumpa v podobe zrušenia sankcií a podobne).

Putin však zatiaľ na to nepristupuje. Rovnako ako sa neponáhľa s eskaláciou situácie.

Podľa všetkého sa drží logiky prvej cesty – minimalizovať škody spôsobené ukrajinskými údermi, pričom sa neuchyľuje k zbraniam hromadného ničenia, ale ani neukončuje bojové operácie, a pokračuje vo vojne na vyčerpanie. Na to je však potrebné, aby útoky na ruské tyly nedestabilizovali ani rozpočet, ani ruskú ekonomiku a spoločnosť ako celok.

Či to Ruská federácia dokáže dosiahnuť, je otvorenou otázkou.

Ak sa situácia bude zhoršovať, bude stáť pred voľbou medzi dvoma alternatívnymi možnosťami. Ako však ukazuje prax, v Kremli môže táto voľba trvať dlho. Rozhodnutia však môžu byť následne prijaté rázne a pre mnohých neočakávané. Ako napríklad vojna na Ukrajine vo februári 2022 alebo vyhlásenie mobilizácie v septembri 2022.

Vlastne, najbližšie mesiace budú z hľadiska ďalšieho vývoja udalostí rozhodujúce.

Podarí sa Ruskej federácii odraziť ukrajinské útoky, čo by jej umožnilo pokračovať v stratégii „vyčerpávajúcej vojny“?

Bude Trump vyvíjať tlak na Zelenského, aby splnil podmienky dohody z Anchorage?

A ak sa nestane ani jedno, ani druhé, akú cestu si zvolí Putin – eskaláciu alebo prímerie na línii frontu?

Prečítajte si tiež:

• Situácia sa mení. Rusi po dlhej prestávke opäť začali masívne útočiť na Charkov pomocou KAB
• Zelenskyj dáva Bielorusku týždeň na odstránenie zariadení pomáhajúcich Rusku