Vo svojom príhovore zdôraznil význam spoločného dobra, občianskej angažovanosti, kultúry dialógu a úlohy viery pri budovaní spoločnosti založenej na dôstojnosti každého človeka.

Príhovor Svätého Otca Leva XIV. občanom Pavie

Drahí bratia a sestry!

Ďakujem vám za vaše srdečné a radostné prijatie i za láskavé slová privítania. Prostredníctvom slov biskupa a primátora sa predstavuje samotná Pavia a dáva hlas kráse vášho mesta. Je to náročná krása, pretože predstavuje vzácne dedičstvo minulosti, ktoré sa stáva záväzkom pre súčasnosť. Mesto je totiž zároveň darom i úlohou pre tých, ktorí v ňom žijú. Na tomto námestí si to všetci uvedomujeme, keď vidíme, ako sa život obyvateľov odráža v budovách a kameňoch, ktoré nás obklopujú.

Nachádzame sa medzi pamiatkami, ktoré hovoria o vás, a preto hovoria aj vám. Nemám na mysli iba historické budovy, ale aj domovy, školy, univerzitu, nemocnicu či farské centrá. Sú to významné miesta, stavby s vlastným zmyslom, ktoré svedčia o pohostinnosti, vzdelaní a kultúre. Každé svojím spôsobom vyjadruje tú istú starostlivosť o človeka v spoločenstve, s jeho dôstojnosťou a hodnotami – tými, ktoré vás spájajú ako jeden ľud a ktoré sú zároveň základom Talianskej ústavy.

Prechádzajúc historickým centrom Pavie človek v uliciach a na námestiach cíti krásu preniknutú dejinami, nie povrchnú krásu. To je charakteristická črta európskych miest: kým obdivujeme dôvtip a občianske cítenie tých, ktorí ich vybudovali, uvedomujeme si, ako hodnota mestskej štruktúry podporuje každodenný život a osobitné poslanie každého mesta v národnom i medzinárodnom kontexte.

Samotný pojem „mesto“ (tal. città) – z latinského civitas – neoznačuje iba miesto, ale aj ľudský stav: mesto je jedno pre všetkých, je zároveň jednotné i mnohoraké. Ľud, ktorý ho obýva, tvorí spoločnosť, teda organizmus, ktorý musí byť dobre usporiadaný vo svojich vzťahoch a zákonoch. Byť spoločenským znamená byť solidárnym, správať sa ako skutoční druhovia – vedení spoločným dobrom, a nie partikulárnymi záujmami. Občania sú vždy spoluobčanmi! Nie náhodou sa demokratická inštitúcia, ktorá sa stará o mesto a podporuje blaho jeho obyvateľov, nazýva „obec“ (v tal. Comune – spoločný).

Keďže ľud nesie zodpovednosť za verejný priestor, pýtajme sa tvárou v tvár dnešným výzvam čo posilňuje a čo oslabuje naše domovy, pýtajme sa čo upevňuje a čo zraňuje našu spoločnosť. Ináč to, čo patrí všetkým, môže nakoniec nepatriť nikomu. Keď sa zdá, že ľahostajnosť rozkladá naše spoločenstvo, je potrebné obnoviť aktívnu účasť všetkých na živote mesta. Tvárou v tvár formám úpadku a občianskej negramotnosti sme povolaní rozvíjať jazyky oddanosti a služby, ktoré chránia námestia, parky a ulice ako privilegované miesta stretnutia. Takéto dobré občianstvo vie pestovať svornosť prostredníctvom dialógu a konštruktívneho stretnutia medzi ľuďmi a kultúrami, ktoré oživujú Paviu.

Dnes pozývam každého z vás, aby si v duchu zopakoval: Záleží mi na našom meste! Záleží mi na zdraví človeka vedľa mňa, záleží mi na kráse miesta, kde žijem, záleží mi na kvalite života v prostredí, kde pracujem a trávim voľný čas. Záleží mi na tejto úrodnej nížine, kde každé pole a každý kanál nesú stopy trpezlivej práce tých, ktorí po stáročia načúvali rytmu stvorenstva a žili v harmónii s prírodou.

Obrábanie pôdy je odrazom pestovania kultúry, pre ktoré je Pavia osobitne krásnym príkladom. Keď myslím na vašu slávnu akademickú tradíciu, myslím predovšetkým na mladých ľudí a študentov Univerzity v Pavii. V tomto kultúrnom centre nezažívajú iba nahromadenie vedomostí, ale systém schopný formovať človeka bez toho, aby zneužíval jeho prácu. Podporovať vedu totiž znamená podporovať človeka, ktorý musí vždy zostať hlavným aktérom svojho bádania.

V tejto perspektíve každej oblasti poznania zodpovedá určitá forma starostlivosti: tak ako medicína slúži ľudskému telu, právo sa stará o spoločenské telo a filozofia o myslenie, z ktorého človek rozvíja každé svoje umenie. Všetko, čo sa dozvedáme o svete, nám pomáha lepšie spoznávať samých seba a znovu sa pýtať na našu existenciu, ktorá túži po pravde a spravodlivosti. Touto túžbou bol naplnený aj svätý Augustín – príklad zdravej nepokojnosti človeka, ktorý horlivo hľadá, študuje a vychováva. Jeho osobnosť stelesňuje náročný a neustály dialóg medzi vierou a rozumom a zároveň svedčí o ich vzájomnej prepojenosti.

Nemôžeme totiž veriť bez premýšľania a zároveň nemožno osvetliť najvyššie otázky rozumu bez viery. S touto dôveryplnou otvorenosťou sa ľudský rozum pýta a plánuje; neuzatvára sa do logiky zisku alebo moci, ale objavuje nové spôsoby, ako sa starať o seba i o svet. V tej miere, ako verí, sa človek nezmieruje s konečnosťou ani s historickým úsekom, ktorý sa končí smrťou. Práve viera nám pripomína, že nie sme poddanými anonymného osudu, naopak, podporuje istotu že Boh je stvoriteľom a spasiteľom života.

Aj v Pavii Cirkev pôsobí ako lono, ktoré prijíma všetkých a rodí nové ľudstvo. Najstaršia občianska inštitúcia je aj dnes povolaná evanjelizovať predovšetkým ako ohnisko viery a dom lásky v službe tým najmenším, najchudobnejším, osamelým a starým. Do tejto starostlivosti o človeka zapája všetky dobrovoľnícke sily, ktorým chcem vyjadriť svoju úctu a vďaku. Vďaka vášmu úsiliu je Pavia bohatá nielen na materiálne statky, ale aj na čnosti. Vždy si ctite dôstojnosť každého ľudského života! Kríž, ktorý sa nachádza v erbe vášho mesta, je oveľa viac než heraldický symbol. Je kultúrnou syntézou: pripomína, že dejiny Pavie sú zakotvené v univerzálnej hodnote kresťanskej lásky. A sú to dejiny, ktoré treba písať spoločne – prostredníctvom tvorivej pamäti a spolupráce medzi občanmi a združeniami, medzi Cirkvou a verejnými inštitúciami, medzi generáciami a kultúrami.

Drahí bratia a sestry,

pozývam každého z vás, aby zo seba vydal to najlepšie pre dobro všetkých. Zo srdca udeľujem svoje požehnanie vám, vašim domovom a vašim rodinám. Ďakujem!

Preklad: Sr. Jana Pavla Halčinová DKL a Zuzana Klimanová

Článok pôvodne vyšiel na portáli tkkbs.sk