Môj profil 
Predplatné
Miroslav Beblavý nie je politickým nováčikom. Spolu – Občianska demokracia je minimálne treťou stranou, kde je M. Beblavý členom a vysokým funkcionárom. Prešiel si SDKÚ-DS, Sieťou a dnes má konečne vlastnú stranu.
Beblavý má dobré západné vzdelanie, v parlamente či na facebooku je veľmi aktívny. Kaviareň mu tlieska, však je to korupciobijca, politik bez bázne a hany ako má správny mestský liberál byť. Až na to, že nie je.
Ako dobrý syn komunistického manažéra a poprevratového privatizéra je schopný a ochotný zavrieť oči, keď ide o jeho vlastné záujmy či kariéru.
Nechajme bokom jeho blízku spoluprácu so sociálnym ľudomilom Kaníkom v najlepších rokoch sociálneho inžinierstva, ktoré na Slovenku predvádzal Dzurinda a jeho všetkého schopný minister „sociálnych vecí“.
Dnes sa pozrime iba na morálnu integritu či skôr vierolomnosť Miroslava Beblavého.
Ešte dnes si pamätáme kauzu Gorila, keď čuduj sa svete, celá krajina hovorila o korupcii u dzurindovcov. Len Miroslav Beblavý akosi zostal ticho. Jeden z najväčších korupčných škandálov v ponovembrovej histórii ho nechal úplne ľahostajným. Žiadne vyhlásenie, žiadny status hyperaktívneho mladého politika. Nebolo to bez odmeny. Miki ho napísal na kandidátku a bol zvolený do parlamentu. Nuž, niekedy je mlčať zlato či vlastne poslanecký mandát.
A jeho jazda na výslnie pokračovala. O chvíľu mu bolo jasné, že ani v SDKÚ mu kvety nepokvitnú. Nominantka Mikuláša Dzurindu Lucia Žitňanská prehrala voľby o straníckeho predsedu a bolo jasné, že treba hľadať novú stranu.
Kto hľadá, nájde a Miroslav Beblavý našiel Radoslava Procházku. V duchu svojich zásad hľadal Miroslav Beblavý najtransparentnejšieho politika na Slovensku. Zrejme jeho ideál transparentnosti skutočne vyjadruje Matovičova nahrávka ukazujúca financovanie prezidentskej kampane Radoslava Procházku a jeho bezškrupulóznosť. Nuž, čo sa M. Beblavý u Mikiho Dzurindu naučil, u Procházku akoby našiel. Nevyrušovalo ho ani pochybné financovanie Procházkovej prezidentskej kampane, ani čudesné úvery na kampaň v parlamentných voľbách 2016.
Miroslav Beblavý si za roky v politike (od roku 2002) vytvoril šablónu správania sa: Keď vidí či cíti korupciu iných, kričí, že by ste nenašli hlasnejšieho kohúta na hnojisku. Keď sa korupcia príliš blízko točí okolo jeho priateľov a spojencov, nič nevidí a nič nepočuje.
Mohli by sme si myslieť, že smrť Jána Kuciaka aj Miroslava Beblavého pohla a rozhodol sa v mene slušného Slovenska zmeniť a bojovať s korupciou a rozkrádaním bez ohľadu, kto sa jej dopúšťa. Omyl. Jasne to vidno na prípade Zuzany Šubovej, ešte donedávna členky Beblavého SPOLU. Všetko bolo v poriadku, kým sekala dobrotu a odhaľovala korupciu iných. Stret nastal až v okamihu, keď poukázala na možnú korupciu, v ktorej figuroval aj manžel inej členky SPOLU. Tu už Beblavý nechcel nič riešiť a vidieť. Však, ide o jeho vlastných.
Keď to Zuzana Šubová tak nenechala a obrátila sa na SaS, ktorá podozrenia zmedializovala, SPOLU Miroslava Beblavého sa nezmohlo na viac, iba na volanie po nerozbíjaní opozičných radov. Obvinenie vlastne ani nepopreli, iba chceli mediálne ticho. V mene slušného Slovenska a budúcej spolupráce.
Je Miroslav Beblavý nádejou pre Slovensko? Sotva. Muž, ktorý sa spája s verejnými korupčníkmi, sotva môže s korupciou bojovať. Na Slovensku, niekto opäť hrá šarády. Predstiera to, kým nie je. Reční o korupcii, ale iba dovtedy, kým sa netýka jeho blízkych a kým nie je pri moci.
Peter Oravec
