Môj profil 
Predplatné
Bloger v polovici novembra zverejnil ďalšie informácie, ktoré ozrejmujú prečo na prvý pohľad kompetentné organizácie nemôžu v situáciách odoberania detí intervenovať.
Ruščak vo svojom blogu vysvetľuje, že v postoji voči Barnevernetu je Nórov možné rozdeliť na dve skupiny. „Prvú skupinu tvoria tí, ktorí nevedia, čo sa deje a naivné predpokladajú, že úrad, ktorý sa volá Barnevernet (= ochrana detí, barn = dieťa/deti, et vern = ochrana) sa bude zaoberať ochranou detí a pokiaľ niekto proti Barnevernetu protestuje, v ich očiach protestuje proti tomu, aby existoval mechanizmus, ktorý bude chrániť deti pred týraním. Môžeme sa nad tým rozhorčovať, môžeme nesúhlasiť, ale takto to ľudia vidia. Druhá, menšia skupina Nórov, o problémoch Barnevernetu vie a za Barnevernet sa hlboko hanbí.“
Takže podľa Ruščáka pracovníci nórskeho veľvyslanectva vedia o prípadoch odoberania detí, o ktorých však nórske média veľmi neinformujú. „Je veľmi naivné predpokladať, že by nevedeli, že Barnevernet koná niečo nekalého. Problém je však v tom, že zákon im zakazuje sa k situácii vyjadrovať, aj keby chceli…“ dodáva bloger.
Administratívna pozícia Barnevernetu
Barnevernet je úplne autonómny, vysvetľuje Ruščák. Jeho pôsobnosť určuje zákon, ktorý je napísaný tak, že žiadna iná štátna inštitúcia nemá právo akokoľvek pôsobiť na jeho konkrétnu agendu. Jediný spôsob ako zmeniť konanie Barnevernetu je zmeniť príslušný zákon.
Ruščák upozorňuje, že „pozícia Barnevernetu je dokonca natoľko autonómna, že ani súdy nemajú možnosť vydávať právne rozhodnutia o tom, či bude dieťa zverené naspäť do starostlivosti rodičov. Súd môže len odpovedať na otázky, či to, čo viedlo k odobratiu dieťaťa bola pravda, alebo nie.“
V prípade, že sa preukážu dôvody odobratia dieťaťa ako nepravdivé, ide o vážny argument proti Barnevernetu. Avšak, ako podotýka bloger, finálne rozhodnutie, či sa dieťa vráti k biologickej rodine zostáva aj tak na rozhodnutí sociálneho úradu.
Súčasná vláda nemá v parlamente väčšinu a pre zmenu legislatívy si musí hľadať podporu. Aktuálny systém podporujú všetky nevládne strany. Pre vládu je preto teraz nemožné s Barnevernetom čokoľvek urobiť.
Pri pochybeniach predstaviteľov sociálneho systému sa vláda, hoci pozná situáciu, môže len prizerať. Nemôže nikoho odvolať, pretože disciplinárne konanie je výsostne v kompetencii samotnej organizácie. V prípade pochybenia dochádza k záchrane vlastnej tváre a nepriznaniu chyby.
Medializácia
Ruščák vidí určitú šancu k zmene v medializovaní prípadov. Problémom je však skutočnosť, že Barnevernet zaväzuje k mlčanlivosti.
Ako príklad uviedol bloger medializáciu prípadu odobratia malého nórskeho dievčatka. Článok bol zverejnený v Brennpunkte pod názvom “Barnevernet tok “Amelie””. Ide o prvý prípad, kedy sa média dostali k súdnemu spisu, teda k tomu, čo je viazané mlčanlivosťou. „Dievčatko bolo rodine odobraté úplne neprávom a zo zverejnených materiálov veľmi jasne vyplýva, že Barnevernt skutočne veľmi prestrelil, a ešte o tom otvorene do vlastných materiálov napísal,“ píše Ruščák.
Ako ďalej bloger dodáva, článok nebol stiahnutý úplne, ale bol zmazaný z facebookovho profilu Brennpunktu, čím sa podľa neho podstatne znížila možnosť ho náhodou objaviť.
Podľa Ruščáka pri odoberaní detí by najlepším riešením bol tlak na Nórsko z dôvodu porušovania ľudských práv. Avšak Nórsko je suverénný štát a nie je členom Európskej únie, dokonca prehralo aj niekoľko štrasburských súdov, a aj tak sa nič nezmenilo.
ru
.jpg)
