Bratislava 7. decembra 2017 (HSP/pravda/Foto: TASR – Andrej Galica)
Ústavný súd nariadil prezidentovi Andrejovi Kiskovi vymenovať ústavných sudcov len z výberu tých kandidátov, ktorých už parlament zvolil. V rozhovore pre denník Pravda ústavný právnik a poradca premiéra Eduard Bárány ani nenachádza iný dôvod, aby prezident zvolil iný postup
Podľa Bárányho je už dávno nespochybniteľné, že prezident Andrej Kiska musí teraz vymenovať troch ústavných sudcov z kandidátov zvolených parlamentom. Najnovší verdikt Ústavného súdu potvrdzuje doterajšiu líniu svojich rozhodnutí a stanoviska Benátskej komisie.
Ak by aj v tomto momente prezident nechcel sudcov vymenovať, jediným spôsobom “prinútiť ho” by bolo použitie trojpätinovej väčšiny v parlamente na odvolanie hlavy štátu kvôli úmyselnému porušeniu Ústavy SR. Bárány k tomu ešte dodáva, že o odvolaní spravidla rozhoduje Ústavný súd kvalifikovanou väčšinou, ale keďže “je udržiavaný v nekompletnom stave pánom prezidentom, na 99 percent by nebol schopný vo veci prijať meritórne rozhodnutie, čím pán prezident blokuje aj cestu k zjednaniu nápravy”.
Možné by bolo aj referendum, ale o jeho uskutočnení ako vždy rozhoduje parlament, ktorý by v tomto prípade aj bez udania právne kvalifikovaného dôvodu mohol preniesť rozhodnutie o odvolaní hlavy štátu na bežných občanov.
Redaktor denníka však spomenul aj situáciu, keď bývalý prezident Ivan Gašparovič odmietol vymenovať kandidáta Jozefa Čentéša za generálneho prokurátora, ktorého zvolil parlament. Bárány ale k tomu namieta, že v prípade prezidenta Kisku “Ústavný súd povedal, že na rozhodovanie prezidenta o vymenovaní sudcov Ústavného súdu sa nevzťahuje výklad ústavy podaný Ústavným súdom v kauze Čentéš”. Kandidáta na generálneho prokurátora za určitých kvalifikovaných podmienok môže prezident odmietnuť, ale v prípade vymenovania sudcov Ústavného súdu už ústavodarca zvolil inú formuláciu v stanovení hraníc možného uváženia prezidenta tým, že vyberá z dvoch kandidátov.
Bárány súhlasí aj s tvrdením, že ak by pokračoval spor medzi parlamentom a prezidentom, je pravdepodobné, že v roku 2019 aj po očakávanom vymenovaní deviatich nových sudcov by mohol zostať Ústavný súd úplne ochromený.
Nakoniec však rozhovor uzatvára vyjadrením: “Vôbec nejde o spor medzi parlamentom a prezidentom, ale ide o neochotu hlavy štátu plniť si základnú ústavnú povinnosť. Ak by takto postupoval ktorýkoľvek iný ústavný činiteľ, už by mal na krku trestné stíhanie podľa paragrafu 350 Trestného zákona – nerešpektovanie rozhodnutí Ústavného súdu. Prezidenta tu chráni len trestnoprávna imunita, nič iné.”
7.2°C
Piatok 
Sobota 
Pondelok 
7.6°C
.jpg)
.jpg)
