Atény 26. júna 2015 (HSP/Sputnik-Virginia Mayo)
V týchto dňoch posudzovali európski a americkí intelektuáli v starobylom meste Delphi pravdepodobnosť politickej transformácie Európy v prípade odchodu Grécka z Európskej únie. Tohto thin tank sa zúčastnil aj nezávislý taliansky novinár Giulietto Chiesa. O svojich dojmoch z Grécka sa podelil v interview pre Sputnik.Italia
“Sme svedkami obrovského duchovného úpadku. Zem sa rozdelila. V rovnaký deň, a síce v pondelok, sa na hlavnom námestí Atén konali dve manifestácie s úplne protichodnými pozíciami, jedna obhajovala zastavenie rokovaní s Bruselom, druhá požadovala, aby Grécko zostalo v Európe. Okrem pocitu, že krajina je rozpoltená, vzniká aj obrovský pocit všadeprítomného nepokoja, ten pociťuje každý.
V rozhovoroch sú všetci veľmi opatrní a preto sa dá ťažko pochopiť, akej smerovania stúpenci v krajine dnes prevládajú. Strana Syriza zvíťazila vo voľbách iba s 37 percentami hlasov, čo znamená, že prevažnú časť voličov značne znepokojuje jej politika. Nikto nevie, čo sa stane v prípade scenára, ktorý bude alternatívou pre zastavenie rokovania. Alternatívy sú dve. Keď vláda prijme podmienky Trojky, všetci sa ocitnú pred posledným a dramatickým uťahovaním opaskov a ďalším roztáčaním špirály dlhu, ktorý sa nedá zaplatiť.
Na druhej strane je ale pre mnohých odchod z eurozóny a z EÚ pokusom pozdvihnúť svoju zem, ale to sa nestane okamžite. Všetci sú si vedomí toho, že v tomto prípade bude nestabilita obrovská, nikto ale nevie, aké budú následky a ako dlho to bude trvať.
Prvou verziou je sociálna katastrofa, druhou – absolútna neistota. A nie je to len voľba vlády, rozhoduje o tom každý jeden Grék. V hre sú osudy miliónov ľudí.
V posledných rokoch sme pozorovali sociálny a kultúrny úpadok gréckeho hlavného mesta. Čo sa deje v mestských uliciach dnes?
Atény upadajú. Dokonca aj hlavné ulice mesta neďaleko parlamentu sú ľudoprázdne, stiahnuté rolety na vitrínach, rozbité skla. Múry domov sú špinavé, sú plné nápisov a kresieb do takej miery, že vyzerajú ako výplod zúfalého chorého rozumu tiahnuceho k sebalikvidácii. Všade stretávate policajné hliadky, vojakov v helmách z plastu, so štítmi a obuškami. Pohybujú sa po meste, aby zabránili nepokojom. Napätie v meste je vysoké, a neprekvapí ma, ak vyústi do nepokojov a protestov, pričom bude úplne jedno, aké bude rozhodnutie vlády.
Aká je v tomto dramatickom okamihu situácia vo výrobe?
Okolo Atén a okolo autostrády, po ktorej sme išli do Delphi, som videl veľa opustených obchodíkov, zatvorených tovární a dielní. Vyzeralo to ako zvyšky civilizácie, ktorá zahynula. Grécko stratilo za tieto 4 roky krízy 27 percent národného HDP. K poklesu HDP došlo kvôli zníženiu priemyselnej výroby. Degradáciu vidíme voľným okom ako v Aténach, tak aj na iných miestach.
Mnohí Gréci hovoria, že najsmutnejšie je, že ich zem bola kolískou demokracie. Jeden starý Grék mi povedal: “Nikto si už nepamätá, akí sme boli. Nikto si viac nespomenie na Aeschyla alebo Sofokla, ani na Euripidusa. Nikto si nepamätá tradície demokracie, ktorá sa zrodila tu a tu dnes tiež umiera.”