Môj profil 
Predplatné
Venezuela ako krajina s najväčšími zásobami ropy na svete je ďalšou (po Sýrii) arénou konfrontácie medzi USA a Ruskom, píše Asia Times.
Mnoho analytikov vidí v konflikte medzi Moskvou a Washingtonom ďalšiu studenú vojnu, ale v skutočnosti je to len pokračovanie tej starej, len s inými účastníkmi, domnievajú sa noviny.
V Sýrii Rusko podporilo prezidenta Assada a USA podporovali povstalcov, situácia vo Venezuele sa prakticky ničím nelíši: ruský prezident Vladimír Putin vyjadril podporu prezidentovi Nicolasovi Madurovi, zatiaľ čo Donald Trump sa postavil na stranu Juana Guaidóa.
Konflikt vypukol vo chvíli, keď sa Guaidó vyhlásil za prezidenta a svet sa rozdelil na dva tábory “podporujúcich Guaidóa” na jednej strane a “podporujúcich Madura” na druhej strane.
Rusko má niekoľko dôvodov podporovať Madura, domnieva sa Asia Times. Po prvé, Maduro bol jedným z mála svetových vodcov, ktorí podporili ruský zásah na Ukrajine a v Sýrii. Po druhé, ruská štátna ropná spoločnosť Rosnefť má úzke vzťahy s Madurovou vládou. V decembri 2016 Rosnefť kúpila 50% akcie Citgo (spoločnosti patriace venezuelskému štátnemu ropnému koncernu PDVSA). Citgo bola ponúknutá Rosneftu ako forma splatenia dlhu: jej získanie umožnilo Rusku strategický prístup k Južnej Amerike, ktorá bola kedysi “dedičským územím” USA. Okrem toho Rosnefť nakupuje 13% všetkej venezuelskej surovej ropy určenej na vývoz.
Noviny uvádzajú, že mnohí ruskí politickí analytici prirovnávajú udalosti vo Venezuele k ukrajinskému “majdanu” v roku 2014, počas ktorého bol následkom masových protestov zvrhnutý proruský prezident Viktor Janukovyč a zvolený prozápadný Petro Porošenko.
Asia Times konštatuje, že z Venezuely sa skutočne stala aréna geopolitickej konfrontácie medzi veľmocami: miestna bitka o moc sa zmenila v bitku o prestíž medzi Washingtonom a Moskvou.
Noviny pripomínajú, že USA vytvárali ekonomickú blokádu Kuby, ktorá však nepomohla zvrhnúť režim Fidela Castra. Potom Washington zvrhol Saddáma Husajna a Muammara Al-Kaddáfího, čo malo katastrofálne následky – politický a ekonomický chaos ako v Iraku, tak aj v Líbyi. Až čas ukáže, čo sa stane s Venezuelou, uzatvára Asia Times.
.jpg)
.JPG)
