Bratislava 6. októbra 2016 (HSP/Foto:TASR-Pavel Neubauer)
Politická scéna na Slovensku v súčasnosti pripomína absurdné divadlo. Niektorí predstavitelia politických strán svojimi postojmi a správaním dokonca dokázali premeniť zasadnutia parlamentu na záhradnú slávnosť. Častokrát tak vzniká dojem, že jedným z cieľov novembrového predstavenia v roku 1989 bolo dosiahnuť stav, že divadelné hry Václava Havla zľudovejú a budú ich predvádzať nielen profesionáli na ulici, ale aj ochotníci.
Táto myšlienka má zároveň dôležitý ekonomický aspekt, pretože jej úspešná realizácia by umožnila redukovať výdavky štátu na rozvoj kultúry. V súvislosti s výchovnou funkciou divadla je však treba poukázať na mimoriadne humánny charakter spomínaného úsilia. Podstata tejto humanity spočíva v hlbokej transformácii. Herci splynú s publikom v jeden celok, ktorý konečne pochopí že potreby režiséra sú aj jeho potrebami. Napriek dvadsaťpäťročnému úsiliu však publikum na Slovensku nedokáže oceniť výkony aktérov v parlamente a nielenže nechce prísť o svoju identitu, ale stále sa hlási aj o svoje potreby. Ukazuje sa, že snaha premeniť parlament na divadlo nie je ani atraktívna ani užitočná pre občana ktorejkoľvek krajiny.
V súčasnej dobe, ktorá sa vyznačuje významným vplyvom masovo-komunikačných prostriedkov na verejnú mienku občana však hrozí nebezpečenstvo, že parlament, resp. nepriama forma demokracie sa bude stále viac a viac podobať divadlu. V trhovej ekonomike sa tak občan zákonite zmení na diváka, ktorý v parlamentných voľbách získa vstupenku do absurdnej drámy alebo frašky. Uplatňovanie nepriamej formy demokracie na centrálnej úrovni sa prejavuje neustálym poklesom efektívnosti verejného sektora, rastom korupcie. Najväčším nebezpečenstvom v danej situácii je však strata záujmu o „veci verejné“. V dlhodobom časovom horizonte zároveň občan získa presvedčenie, že nemôže zmeniť chod vecí v spoločnosti k lepšiemu a cíti sa byť neužitočným.
Akákoľvek spoločnosť môže fungovať efektívne len vtedy, ak každý jej člen nesie zodpovednosť za svoje rozhodnutia. Riešením v danej situácii je uplatňovanie priamej formy demokracie napr. prostredníctvom plebiscitu alebo referenda. Uvedené konštatovanie sa obzvlášť týka dôležitých politických rozhodnutí. Nástroje priamej demokracie sú v súčasných mienkotvorných médiach predmetom kritiky, pretože ich nemožno uplatniť v globálnych spoločnostiach. V tejto súvislosti si je potrebné položiť otázku, či poukazovanie na nevýhody priamej formy demokracie nie je dôkazom o neefektívnosti globálnych spoločností z pohľadu potrieb občana. Využívanie nástrojov priamej demokracie je spojené s pomerne vysokými výdavkami. Na druhej strane však ich uplatňovanie umožňuje redukciu verejných výdavkov na fungovanie byrokratického aparátu vo verejnej správe, ako aj výdavkov spojených s fungovaním jednotlivých politických strán. Medzi najvýznamnejšie prínosy priamej demokracie však patria priama súvislosť s potrebami občanov a obmedzenie korupcie.
Možno konštatovať, že súčasný politický systém na Slovensku nezodpovedá požiadavkám na efektívne riadenie moderného štátu a vyžaduje si reformu, ktorá umožní lepšie uspokojiť potreby občana. Jednou z dôležitých ciest k náprave existujúceho stavu je väčší dôraz na využívanie nástrojov priamej formy demokracie. Vzhľadom na stratu viery občana v možnosť aktívne meniť spoločnosť v dôsledku doterajšieho fungovania terajšieho politického systému však bude potrebné venovať veľkú pozornosť vysvetleniu spoločenských prínosov z uskutočnenej reformy.
Anton Čiernik