Bratislava 22. októbra 2018 (HSP/Extraplus/Foto:Kristián Majzlan)

Narodila sa 8. augusta 1959 vo Vysokej nad Kysucou. V roku 1983 absolvovala Prírodovedeckú fakultu UK v Bratislave, odbor učiteľstvo všeobecnovzdelávacích predmetov – matematika – zemepis a desať rokov pracovala ako učiteľka na základnej škole v Čadci. V roku 1990 spoluzakladala Slovenskú národnú stranu na Kysuciach. V rokoch 1994 – 1999 pôsobila vo funkcii prvej podpredsedníčky SNS, v roku 1999 ju zvolili za predsedníčku strany. V rokoch 1998 – 2002 bola poslankyňou Národnej rady Slovenskej republiky. Od roku 2003 zastávala post prvej podpredsedníčky znovuzjednotenej SNS. V roku 2006 ju zvolili za podpredsedníčku NR SR. Voliči jej dali dôveru aj v roku 2010 a opätovne sa stala poslankyňou NR SR a podpredsedníčkou Výboru NR SR pre ľudské práva. Vo februári 2011 ju zo SNS vylúčili. Následne založila politickú stranu Národ a spravodlivosť, dnes kandiduje na poslankyňu miestneho zastupiteľstva v Čadci. Anna Belousovová.

Svojho času ste pre náš magazín povedali, že vám chýba politika. Pred pár dňami ste oznámili, že máte ambície vrátiť sa do veľkej politiky. Čo vás priviedlo k tomuto rozhodnutiu? Je to len tým, že vám politika naozaj chýba, alebo stavom, v akom sa nachádza SR?

Oznámila som, že sa skúsim vrátiť do komunálnej politiky. Odovzdala som potrebný počet podpisov ako nezávislá kandidátka pre voľby do miestneho zastupiteľstva v Čadci a uvidím, či získam podporu voličov alebo nie. Všetko totiž závisí práve od nich. Pre vstup do komunálnej politiky som sa rozhodla práve preto, že je to to, čo sa ma bezprostredne týka. Na Čadci mi mimoriadne záleží, pretože tu som skutočne prežila väčšinu svojho života a tu žijem aj teraz. A práve ľudia odtiaľto ma popchli k aktivite, pretože sa mnohí na mňa obracajú so svojimi problémami. Snažím sa im pomôcť, ale oveľa väčšie možnosti budem mať práve vtedy, keď budem v aktuálnom dianí.

Povedali ste, že pôjdete ako nezávislá a nie pod značkou svojej strany Národ a spravodlivosť. Prečo?

K politike na každej úrovni pristupujem s pokorou a neváham ísť s kožou na trh. Idem si otestovať, či ľudia vôbec chcú, aby som bola v politike. Sama som si zbierala podpisy a nemala som problém zaklopať ľuďom na dvere a požiadať ich o podpis pod moju kandidatúru. Súčasná vládna koalícia veľmi pritvrdila podmienky pre nezávislých kandidátov a chce im zamedziť vstúpiť do aktívnej politiky. Nebála som sa vyskúšať si pritvrdené podmienky pre nezávislých.

Podmienky sa práve pritvrdili aj pre politické strany v novele z dielne SNS, ktorú schválil parlament. Ako vnímate túto zmenu?

Andrej Danko sa už vyjadril, na čo má byť táto novela. Preložené však do normálneho jazyka bez všetkých jeho nezrozumiteľných zvratov to znamená, že súčasné „štandardné“ strany sa chcú zabetónovať a nechcú pripustiť konkurenciu, pretože sa jej boja. Považujem to za farizejstvo, pretože ešte pred polrokom vyzýval ľudí, aby išli do politiky, aby si založili stranu. Len im zabudol povedať, že si majú pripraviť batoh so sponzorskými darmi od oligarchov, prípadne ich mohol s oligarchami priamo zoznámiť. Dovoliť si niečo takéto povedať a na druhej strane pripraviť zákon, ktorý robí všetko preto, aby bolo čo najmenej politických strán, je cynické a choré, čo mi v jeho prípade vôbec nepripadá divné. Tento zákon má nedemokraticky určovať počet členov strán, ale aj počet členov jednotlivých orgánov, tak potom načo sú tu voliči? Veď nie je jedno, koľko členov má strana, ak sa volič rozhodne, že ju chce vidieť v NR SR? Načo má SNS vyše sedemtisíc členov, ak členovia o ničom v strane nerozhodujú a sú len štatistami? Myslím si, že si stačí pozrieť stanovy SNS a bude každému jasné, že táto strana má také nedemokratické vnútorné prostredie, že členovia sú do počtu, alebo sú len čakateľmi na rôzne funkcie. Krajskí a okresní funkcionári strany sú len figuranti. Nerozhodujú o ničom, lebo ich predseda má právo veta na všetky rozhodnutia na každej úrovni. V podstate je jediným majiteľom strany. Keby sme boli demokratický štát a fungovalo by súdnictvo, tak takáto strana by už dávno nemala existovať.

Nie je to málo na ovplyvňovanie veľkej politiky z postu miestnej poslankyne?

Odniekiaľ treba začať. Často dostávam otázku, či sa nechcem vrátiť do politiky a na to odpovedám stále rovnako, že sa do nej nemôžem vrátiť sama zo svojho rozhodnutia. Do hry ma môžu vrátiť práve voliči a nie oligarchovia. Musí sa zmeniť v prvom rade politický systém, aby politici nefungovali ako marionety oligarchov. Nemôžu bábky pred voličmi hrať divadlo a v pozadí budú oligarchovia potichu rozkrádať štát. O tom, ako zmeniť politický systém, ak Pán Boh dá, budeme hovoriť, keď príde správny čas.

Veríte tomu, že je reálne zmeniť politický systém?

Samozrejme, že je to reálne. Pozrite sa, ako sa menia nálady po celom svete, ale aj v Európe. Ľudia už odmietajú byť pokusnými králikmi aj v rámci EŮ. Stačí sa pozrieť do Nemecka, Maďarska, ale aj Talianska. Ľudia dnes majú možnosť dostať sa k objektívnym informáciám cez sociálne siete a internet, čo mnohým mocným možno ani nevyhovuje, ale nevedia s tým už nič urobiť. Politici aj v rámci EÚ to ťahajú zlým smerom a ľudia nie sú stádo, aby to necítili, zvlášť, keď ide o ohrozenie ich každodenného bezpečného života. Vo veľkom pohybe je dnes Taliansko, Maďarsko a aj Slováci musia zdvihnúť hlavu a prestať s nekonečnou pokorou poddaného voči EÚ a poklonkovaním. Ľudia ako Juncker, ktorí nevedia zvládnuť samého seba a svoj alkoholizmus, nemôžu riadiť kontinent a rozhodovať o pol miliarde občanov. Ten človek nevie rozhodovať sám o sebe. Na čele EÚ sú politici, z ktorých je jeden horší ako druhý. Sú na míle vzdialení od normálneho života Európanov. Sýty hladnému neverí, preto nevedia pochopiť občanov národných štátov.

Znamená to, že EÚ bude nutné reformovať?

Únia sa už dnes mení. Ak sa začala zmena v Taliansku a vďaka Orbánovi aj v Maďarsku, tak sa udeje aj na Slovensku. Jediné, čo môže Európu zachrániť, je národné povedomie. Ak EÚ neprestane priťahovať skrutku, tak sa to môže v národných štátoch skončiť občianskymi vojnami. Problémy súvisiace s riadenou inváziou migrantov sa dali predpokladať. Každý štát dokáže absorbovať iba určitú mieru problémov a nie všetky. Európa nie je naťahovacia a nemôže prijať kvantá migrantov a navyše ani tie najvyspelejšie štáty EÚ nie sú pripravené materiálne, hodnotovo či nábožensky na to, aby prijali desiatky miliónov utečencov. Navyše to nerieši problémy v ich domovských štátoch. Cestu riešenia ukazuje Taliansko a Maďarsko.

Boli ste dlhoročnou tvárou SNS, myslím, že si vaše meno dodnes mnohí spájajú práve s touto stranou. Ako vnímate svoju dnešnú domovskú stranu?

V prvom rade by som nechcela, aby si ma niekto spájal s touto SNS na čele s Andrejom Dankom. Nikdy som sa nemusela hanbiť za svoju súkromnú či politickú minulosť. Ale musím sa neraz hanbiť za to, čo predvádza líder SNS a jeho mlčiaca niekoľkotisícová väčšina v strane, ktorá si nedovolí ani len pípnuť a už vôbec nie kritizovať Danka. Nechcem mať s touto stranou nič spoločné, pretože SNS nie je ani národná, ani kresťanská a ani sociálna. Popiera všetky tri princípy, na ktorých bola založená a postavená. SNS prešla rôznym vývojom, ľudia prichádzali, odchádzali, ale národný program bol vždy na prvom mieste. Ako môže byť SNS národná, keď je v jednej vláde s Mostom-Híd a kolaboruje s nimi? Na južnom Slovensku sa zatvárajú slovenské malotriedky a pribúdajú maďarské. Za aké kšefty sa v koalícii predáva národný princíp? Strana sa hlási k cyrilo-metodským tradíciám a hlasovaním v parlamente pošle vojakov k hraniciam Ruskej federácie. Čo je na tom kresťanské? Hovoriť o SNS ako o sociálnej strane je absolútne nemožné vzhľadom na jej kšefty na ministerstve obrany, školstva a pôdohospodárstva. Kde prejde Dankov gang, tam tráva nerastie.

Ako je možné, že napriek všetkým lapsusom predsedu SNS Andreja Danka má strana stabilné preferencie a straníci tolerujú všetky kotrmelce svojho lídra?

Prieskumom verí čoraz menej ľudí, výsledky volieb ukážu realitu. Prieskumy sú súčasťou volebných zápasov a kampaní. Všetko je kúpiteľné, aj prieskumy.

Je naďalej udržateľná strana jedného muža?

Pri zdravom rozume slovenského voliča určite nie. Politické strany jedného muža nemajú budúcnosť a uvedomia si to aj slovenskí voliči.

Andrej Danko oznámil, že SNS do prezidentských volieb postaví ženu, no kuloárne informácie naznačujú, že prezidentským kandidátom bude samotný Danko. Môže uspieť? Čo to bude znamenať pre SNS?

Mne je hlboko jedno, čo to bude znamenať pre SNS, ale myslím si, že keď už môže kandidovať na prezidentku Gabriela Drobová, tak prečo by nemohol aj Andrej Danko? Veď je to rovnaká úroveň.

Neprekvapuje vás, že na post prezidenta kandiduje Béla Bugár? Má šancu uspieť?

Nemyslím si. Bugár bojuje za záchranu svojej osoby a strany, pretože jeho strana bude mať veľkú konkurenciu. Bugár voličov maďarskej národnosti z ich pohľadu zradil. Považujem za nedôstojné, že takú vážnu vec, ako je voľba prezidenta SR, mnohí politici, a nielen Bugár, ale aj Marian Kotleba zneužívajú na propagáciu vlastnej strany. Obaja ukazujú voličom svoju politickú, ale aj ľudskú malosť.

Médiami prebehla v roku 2015 informácia, že ste sa spojili so stranou Sergeja Kozlíka Národná koalícia (NK) a so stranou SMS Milana Urbániho. Nakoniec zo spolupráce nič nebolo. Dnes Národná koalícia opätovne spája strany, ktoré majú programové ciele ako NK. Je pravda, že ste sa pridali k tejto koalícii?

Žiadne rokovania v tomto zmysle neboli, takže som nemala čo prijať. To, že sa niekto snaží zaplniť priestor skutočnej národnej politiky, ktorý je voľný, tak je to každého autonómne rozhodnutie a každý má na to právo. Je to súťaž a voliči budú rozhodovať v parlamentných voľbách.

Viete si predstaviť, že sa slovenské strany s národným a kresťanským princípom dokážu zjednotiť do jedného celku?

Nezjednocujme politické strany. Myslím si, že je nutné zjednotiť národných voličov. Vyhrá ten, kto to bude vedieť rozumne urobiť. Som dôsledný demokrat a myslím si, že všetko, čo má priniesť zmeny, musí prísť zdola. Stále sa hovorí, že sú tu národní voliči, národní politici alebo národné politické strany, ale treba začať úplne inak. A to v prvom rade od programu. Treba ponúknuť zásadnú zmenu politického systému. Politikov je tu nadstav, riadiť štát a vytiahnuť SR zo súčasného marazmu však dokážu len odborníci, ktorí v tomto momente vo vláde, ale aj v parlamente chýbajú.

Médiá a tretí sektor stále tlačia na odnárodňovanie, na vytvorenie nejednotnej beznázorovej masy, ktorú budú môcť ovládať, a ľudia so skúsenosťami a národným povedomím si to nevedia uvedomiť a nedokážu sa zjednotiť. Nie je to na škodu SR a normálne uvažujúcich Slovákov?

Ich vplyv je síce silný, ale už neraz bol preceňovaný, pretože nie vždy to, čo vtĺkajú ľuďom do hláv, sa im tam aj zachytí. Ľudia majú nedôveru v médiá hlavného prúdu a vytvárajú si názor sami a dokonca ani mladí ľudia si už dnes nedajú vymývať mozgy. Nepodceňujme ľudí, každá zmena musí dozrieť a myslím, si, že naozaj dozrel čas na zmeny nielen na Slovensku, ale aj v európskom i svetovom kontexte. Pnutia sú už príliš silné, preto je tento stav neudržateľný. Tlak, ktorý sa stále snaží potláčať národné sebavedomie, zákonite vyvoláva protireakcie. Pokrivené hodnoty, ktoré sa nám snažia implantovať, sú pre normálnych ľudí neprirodzené. Šťastie je, že Slováci sa veľmi ťažko odnárodňujú nielen doma, ale aj hocikde vo svete. Majú hlboko zakorenenú národnú identitu a tradície.

Pripomíname si storočnicu Československa a mnohých národne cítiacich Slovákov sa zmocňujú obavy zo spájania sa s Českou republikou. Mnohé kroky k tomuto cieľu smerujú. Spájanie sa v rokovaniach vlády SR a ČR, ale aj oblastiach obrany, športu, kultúry a najnovšie aj na pôde tripartity oboch krajín… Napríklad delenie štátov sa začínalo na úrovni odborových zväzov ešte začiatkom roka 1990. Nemôže táto situácia naznačovať, že sa tieto dva štáty budú spájať práve cez odbory?

Pozorujem to aj ja, ale myslím si, že to by dávalo veľmi zlý obraz o Slovákoch a národe. To by bola národná retardácia, pretože nadobudnúť identitu a potom sa jej vzdať? Z akého dôvodu? V kontexte európskej politiky to nie je možné. Práve naopak, v Európe rastie trend posilňovania národnej politiky a my nie sme výnimka. Snahy o spájanie stále existujú možno z ekonomických dôvodov, ale aj mocenských, ale nepovažujem to za reálne.

Ďalším ohrozením suverenity Slovenska môže byť priateľský vzťah vládnucich predstaviteľov Poľska a Maďarska, ktorí sa tvária, akoby Slovensko ani neexistovalo. Ak sa pozrieme do histórie, vidíme isté rovnaké znaky, aké na našom území zažil slovenský národ v roku 1938. Môžu mať tieto krajiny opätovne zálusk na slovenské územie?

Na históriu netreba zabúdať, ale dnes je európsky i svetový kontext iný, ako bol pred desiatkami rokov. Teraz má Európa jeden obrovský problém, ktorým je migrácia. Maďari majú Viktora Orbána, ktorý vyhlásil, že on je tu na to, aby hájil záujmy Maďarov, čo je správne. Poľská politická reprezentácia háji záujmy Poliakov, ale na Slovensku nemáme takých politických predstaviteľov, ktorí by dôsledne hájili záujmy Slovákov. A takí sú mimoriadne potrební práve teraz, viac ako kedykoľvek predtým. Prvými previerkami, či si to Slováci uvedomia, budú prezidentské voľby a eurovoľby. Opatrní by sme mali byť, a najmä voči susedom, ale mali by sme si brať príklad, ako veľmi dôrazne predstavitelia Maďarska a Poľska vedia obraňovať záujmy svojich štátov.

Mnohí politickí predstavitelia dennodenne kritizujú žalostný stav SR, ale neprinášajú riešenia pre národ. Máte predstavu, kto dokáže zvrátiť stav v SR a konečne priniesť riešenia v prospech Slovákov?

Ak sa pozriem do parlamentu, tak určite nie. Situácia sa nezmení mávnutím čarovného prútika. Treba si uvedomiť, že tie zlé procesy, ktoré sa tu naštartovali za dlhé roky, sa nedajú zmeniť veľmi rýchlo a každý, kto to hovorí, klame a je nehorázny populista. Príležitosťou na reálnu politickú zmenu sú prezidentské voľby. Mojím favoritom, ktorého budem podporovať, je Štefan Harabin, pretože zastáva národno-štátne princípy.

Článok pôvodne vyšiel na www.extraplus.sk