Andrej Kiska  sa narodil  2. februára 1963 v Poprade, v rodine učiteľov. Jeho otec bol členom Komunistickej strany Československa a istý čas podpredsedom okresného národného výboru, do ktorého kompetencie spadali záležitosti školstva, kultúry a náboženských otázok. Podľa vzoru otca chcel vstúpiť do KSČ, ale neprijali ho. V roku 1986 ukončil inžinierske štúdium v odbore mikroelektronika na Elektrotechnickej fakulte Slovenskej technickej univerzity v Bratislave a po absolvovaní základnej vojenskej služby pracoval ako projektant v spoločnosti Naftoprojekt v Poprade.

V roku 1990 odišiel na jeden a pol roka do Spojených štátov, kde vykonával manuálne práce na stavbách, čerpacej stanici a v k nej prislúchajúcom obchode so sendvičmi.

Skoro celý zárobok investoval do akcií americkej brokerskej spoločnosti obchodujúcej na komoditnej burze, ktorá ale po troch týždňoch zbankrotovala. Podľa vlastných vyjadrení, tento pobyt v USA ovplyvnil jeho budúcu kariéru: „Z Ameriky som si priniesol nesmiernu chuť podnikať.“

Podnikateľská kariéra

Kiska sa na Slovensko vrátil v decembri 1991. 18. februára 1992 spolu so svojim bratom Ing. Jaroslavom Kiskom a bratrancom Ing. Bystríkom Kiskom založili spoločnosť s ručením obmedzeným TRIANGLE GROUP INTERNATIONAL so sídlom v Kežmarku. Spoločnosť prevádzkovala sieť zlatníctiev na Slovensku, spolu s pobočkou v Ostrave v Česku.

Kiskove pôžičkárne

27. septembra 1996 založil spoločnosť s ručením obmedzeným TatraCredit, ktorá ponúkala službu Triangel a 4. októbra 1999 zriadil akciovú spoločnosť QUATRO, ktorá ponúkala konkurenčný produkt splátkového predaja priamo v predajniach.

Kiskove splátkové firmy a nebankovka niekoľko rokov ponúkali ľuďom financovanie na úver s ročným úrokom v niektorých prípadoch až okolo tridsiatich percent. Kto splátky neuhradil, čelil exekúcii. (Viac sme o tom písali TU) Kiska s partnermi biznis vybudovali a v roku 2005 predali bankovému domu. Kiska však zostal v Dozornej rade Consumer Finance Holdingu, ktorý finančné spoločnosti združuje, až do leta 2012. Bol v ňom dokonca aj v čase, keď sa už prezentoval ako prezidentský kandidát. Slovenská obchodná inšpekcia holding pokutovala za to, že v roku 2011 klamal spotrebiteľov. Kiskov brat holdingu šéfuje dodnes.Podľa politológa Michala Horského môže existovať podozrenie, že Kiskov majetok má „úžernícke pozadie.“

Kiska založil 1. augusta 2006 neziskovú organizáciu DOBRÝ ANJEL na poskytovanie humanitárnej starostlivosti najmä osobám s onkologickým ochorením, deťom v detských domovoch a osobám v hmotnej núdzi. Na financovanie organizácie venoval Kiska 1 000 000 EUR z vlastných peňazí

Kiskove prezidentovanie

Andrej Kiska bol zvolený za prezidenta SR 29. marca 2014 po tom čo v druhom kole porazil premiéra Roberta Fica.  Mnohí ľudia hovoria, že to bola voľba “ menšieho zla“.

Hneď od začiatku začali vznikať podozrenia na jeho nekompetentnosť a proamerické smerovanie, keď vyhlásil, že by Slovensko malo uznať Kosovo (ktoré sa v roku 2008 „odtrhlo“ od Srbska) na čele s prezidentom Hashimom Thaçim, ktorý je obviňovaný z priamej podpory terorizmu a vojnových zločinov. 31. 3. 2015 sa Kiska stretol s Tureckým diktátorom Erdoganom, ktorého režim potláča základné ľudské práva, prenasleduje novinárov a tvrdo zakročuje proti Kurdskej menšine. „Turecko je dôležité pre Európsku úniu a Európska únia je dôležitá pre Turecko,“ konštatoval Kiska. „Slovensko a Turecko sú nielen partneri, ale aj priatelia,“ dodal s tým, že v hospodárskej oblasti sa tam darí viacerým slovenským firmám. Nakoniec dodal už známy výrok: „V tomto nepokojnom svete je Turecko ostrovom stability a prosperity, ale aj štítom voči hrozbám pre našu bezpečnosť“.

20.05.2015 sa Kiska stretol v Kyjeve s kontroverzným prezidentom Ukrajiny a oligarchom Petrom Porošenkom , ktorého režim spolupracuje s fašistickými bandami bojujúcimi proti separatistom a podieľa sa aj na mučení ľudí s inými názormi.

Ďalší Kiskov prešľap bol, keď  vo svojom príhovore „prisľúbil vybudovanie logistickej základne v Poprade pre potreby aliancie na našom území a to je jedna z konkrétnych aktivít“. Týmito slovami uzatvára Martin Glváč, exminister obrany, veľavravný Kiskov príhovor na summite NATO vo waleskom meste Newport zo septembra 2014. Prezident ignoruje naše národnoštátne záujmy či bezpečnosť a degraduje suverenitu republiky ponúkaním územia Slovenska na výstavbu zahraničných vojenských štruktúr. A to obzvlášť v čase, kedy dôvody na existenciu tohto militaristického paktu, reliktu mentality Studenej vojny, živí len nafúknutá rusofóbna hystéria.

Svoju Rusofóbnu hystériu potvrdil aj pri nedávnej návšteve Gruzínska kde si propagandisticky podával ruku s etnickým Gruzíncom cez ostnatý plot a vyhlásil, že Rusi sú hrozbou pre svojich susedov a že vyvolali vojnu v Južnom Osetsku, čo vyvrátil Eduard Chmelár a dal Kiskovi historickú lekciu, keďže vojnu začalo Gruzínsko. Viac sme o to písali TU.

Prezident Kiska dokonca  požiadal  o mohutnú „podporu NATO“ na Slovensku. Ako informovali agentúry Reuters a TASR, prezidenti deviatich krajín strednej a východnej Európy a pobaltských štátov vyjadrili na  schôdzke v rumunskej metropole „vážne znepokojenie z agresívneho postoja Ruska“ a podporili posilnenie prítomnosti NATO na jeho východnom krídle. V ďalšej časti spoločnej deklarácie sa lídri 9 štátov verbálne zaväzujú spojiť sily, aby zaistili „masívnu, dôveryhodnú a udržateľnú prítomnosť NATO v regióne“.

Vasil Biľak je mnohými označovaný za vlastizradcu, preto, že v roku 1968 „pozval“ do bývalého Československa Vojská Varšavskej zmluvy. Andrej Kiska pozýva na naše územie vojská NATO. Je v tom nejaký rozdiel?

Prezidentove vyjadrenia ohľadne migračnej krízy sa u ľudí tiež nestretli s pochopením, keďže po vzore Merkelovej by najradšej otvoril náruč moslimským imigrantom. Zdôraznil, že je dôležité pracovať s verejnou mienkou, pretože ak občanom vlády a elity nevysvetlia, prečo musíme pomôcť ľuďom v núdzi, extrémizmus a nenávisť v Európe bude narastať. Jasné nie treba podľa neho vysloviť xenofóbii a nenávisti a nešíriť v krajine zbytočný strach. Vo svojom prejave k téme prijatia utečencov tiež poďakoval všetkým, ktorí vyjadrili záujem podať ľuďom v núdzi pomocnú ruku.

„Prijatie niekoľko stoviek či tisícov ľudí utekajúcich pred násilím nemôže rozvrátiť našu bezpečnosť,“ napísal na svojom FB.

Ako kontraverzné je vnímané aj Kiskovo odignorovanie hlasu vyše 200 tisíc občanov Slovenska, ktorí zvolili ĽSNS do NR SR tým, že jej predsedu, Mariána Kotlebu, odmietol bezprostredne po voľbách pozvať do prezidentského paláca. Viac sme o tom písali napríklad TU.

V kuloároch sa šepká, že Andrej Kiska si chce založiť politickú stranu a kandidovať do parlamentných volieb 2020. Pred prezidentskými voľbami málokto vedel o Kiskovi niečo viac. Ľudia ho volili ako menšie zlo. Či však je prezident skutočne menším zlom o tom už dnes nevládne zhoda. Každopádne v najbližších voľbách už ľudia budú Andreja Kisku poznať omnoho lepšie a budú teda môcť voliť omnoho zodpovednejšie.

Samuel Gdovin