Niektoré zdroje, z ktorých čerpajú západné médiá, tvrdia, že neodvratný koniec združenia piatich najrýchlejšie sa rozvíjajúcich svetových ekonomík nastane v dôsledku súčasnej hospodárskej krízy. Napríklad denník The Independent nedávno informoval, že za posledných 13 mesiacov dosiahol odlev kapitálu zo skupiny BRICS jeden bilión dolárov. Autor článku v týchto britských novinách sa preto domnieva, že BRICS je odsúdený na zánik.

Americký denník Investor’s Business Daily (IBD) zase píše, že BRICS nesplnil očakávania, pretože sa mu nepodarilo stať sa motorom globálneho hospodárskeho rozvoja. Spomedzi štátov BRICS-u sa z ekonomického hľadiska nachádza v dobrej situácii jedine India, analyzuje IBD.

Je však nezmyselné vyvádzať závery o zániku BRICS-u na základe toho, že sa spomaľuje rast čínskej ekonomiky: od začiatku 80. rokov bolo totiž jej zrýchľovanie a spomaľovanie zaznamenané už niekoľkokrát, konštatuje Andrej Volodin, profesor Diplomatickej akadémie Ministerstva zahraničných vecí Ruskej federácie.

“Prejavy krízy v svetovej ekonomike, ktorej následky je cítiť v Rusku, Číne i Brazílii, naopak, uľahčia rozvoj regionálnej spolupráce, pretože staré finančné inštitúcie už prestávajú vyhovovať súčasným potrebám,” povedal ruský expert.

Ruskí experti s názormi amerických kolegov nesúhlasia

Štáty BRICS-u zostávajú sľubným zoskupením, i keď na investovanie riskantným, citoval ruský spravodajský server Svobodnaja Pressa analytika Nikitu Maslennikova, šéfa úseku finančníctva a ekonómie moskovského Inštitútu moderného rozvoja (INSOR).

“V ekonomike týchto krajín prebiehajú štrukturálne transformácie. Najnovšie vývojové trendy – vrátane vývoja v zoskupení BRICS – sú totiž všeobecným celosvetovým fenoménom,” hovorí Maslennikov.

Od júla 2014 do júla 2015 odišiel z rozvíjajúcich sa ekonomík kapitál v objeme 940 miliárd dolárov, poukazuje analytik. “Sotva je teda úplne správne hovoriť, že iba krajiny BRICS-u stratili bilión dolárov. Aj ázijská oblasť a Latinská Amerika strácajú peniaze,” zdôraznil.

Profesorka moskovskej Vysokej školy ekonomickej (NIU VŠE) Marina Larionovová hovorí, že “absolútne nesúhlasí” s vyhláseniami o neblahej perspektíve BRICS-u. Ani prejavy ekonomickej krízy v niektorých štátoch BRICS-u, ani hospodárska recesia v iných krajinách nedonútia toto zoskupenie piatich krajín, aby sa vzdalo svojho jednotného úsilia, povedala univerzitná pedagogička pre agentúru TASS.

“Je to vidno na užšej spolupráci – vrátane stratégie ekonomického partnerstva BRICS, prijatej nedávno na summite v meste Ufa -, ako aj na užších bilaterálnych vzťahoch,” upozorňuje odborníčka. “Keď vznikla skupina (najväčších ekonomík sveta) G20, každý hovoril o nevyhnutnom zániku združenia (ekonomicky najvyspelejších štátov sveta) G8. Nič také sa ale nestalo,” zdôrazňuje Larionovová.

Krajiny BRICS sa riadia vlastnou koordinovanou a vzájomne dohodnutou politikou

“A čo sa týka odlevu kapitálu, tak toto je presne jeden z tých dôvodov, ktoré vysvetľujú túžbu tohto zoskupenia štátov zjednotiť sa a ochraňovať svoje záujmy v globálnej ekonomike,” povedal pre TASS profesor Ruskej akadémie národného hospodárstva a štátnej služby pri prezídiu Ruskej federácie (RANEPA) Valerij Abramov.

Za účelom posilnenia svojej národnej meny si jednotlivé štáty BRICS-u založili finančné inštitúcie, medzi ktoré patrí najmä Nová rozvojová banka (NDB BRICS), ponímaná ako alternatíva k už dávnejšie existujúcim medzinárodným finančným organizáciám, vysvetľuje expert.

“Ekonomicky vyspelým krajinám sa nepáči, že tieto štáty s významným rozvíjajúcim sa trhom sa snažia robiť vlastnú koordinovanú a vzájomne dohodnutú politiku. A preto je tu tá informačná kampaň proti BRICS-u: všetko je to odraz finančných vojen a súťaženia v celosvetovom meradle,” konštatuje Abramov.

“Nádej na ďalšiu existenciu BRICS nepochybne má,” povedal pre TASS odborný asistent na akadémii RANEPA Alexandr Savčenko.  “BRICS, to nie je blok, to je program. Takže jeho existencia spočíva v plnení programu so stále novými špecifickými projektmi,” približuje expert.

Informačná kampaň proti BRICS-u nebola spustená náhodne, domnieva sa Savčenko.  “Preto sa na summite v Ufe podpísali dokumenty o spolupráci v informačnej politike a kultúre, ktorých cieľom je narušiť informačný monopol Západu. BRICS veľmi výrazne posilnil svoj program i možnosti svojho vplyvu,” zdôraznil expert z ruskej akadémie národného hospodárstva.