Praha 21. októbra 2017 (TASR/HSP/Foto: TASR – Michal Svítok)

Slovenskí komunisti sa po revolúcii prezieravo premenovali na Stranu demokratickej ľavice, čo im dovolilo podieľať sa i na vláde. Naopak, českým komunistom sa po roku 1989 vládnuť nikdy nepodarilo. Tým, že sa zakonzervovali ako najmenej pružná komunistická strana v strednej Európe, udržali si tvrdé jadro voličov, avšak zároveň sa vylúčili z podielu na moci, povedal pre TASR český analytik Matyáš Zrno

Českí komunisti pravidelne dostávajú vo voľbách 10-15 percent. Tieto čísla sú však prakticky stratené, keďže s komunistami po voľbách nemožno nikdy počítať pre ich nulový koaličný potenciál, “čo je vcelku problém pre demokraciu,” poznamenal Zrno.

Je však zaujímavé, že po páde totality, keď komunistom mnohí predpovedali zánik, sa ich voličská základňa nezmenila. Znamená to, že k starším voličom musia pravidelne pribúdať aj mladší,” upozornil.

“Tomio Okamura je taký politický podnikateľ,” začal Zrno vysvetľovať úspech strany Sloboda a priama demokracia. “Našiel dieru na politickom trhu a využil to, že je známy a populárny.”

Okamura sa rozhodol vstúpiť do politiky ešte začiatkom tohto desaťročia – začal písať blogy, vydal knihu, cestoval po republike. “Chodil presne na tie miesta, kam normálne nikto z politikov necestuje a tam mal besedy s občanmi,” uviedol Zrno a pripomenul Okamurov česko-japonský pôvod. Časť života strávil v ČR, časť v Japonsku, nikde ho však plnohodnotne neprijali. On sa však medzitým vypracoval na úspešného podnikateľa v cestovnom ruchu a voličom predáva aj svoj životný príbeh.

“On je tak trochu exhibicionista. Má dar nadviazať kontakt s ľuďmi,” poznamenal Zrno.

Okamura pred niekoľkými rokmi založil politickú stranu Úsvit – Národná koalícia. Tá sa neskôr rozpadla a po nej založil ďalšiu, ešte úspešnejšiu – Sloboda a priama demokracia, ktorej hlavnou témou je dnes varovanie pred rizikami migrácie a islamu.

“Česká politická scéna je však konštantne opatrná voči imigrácii, dokonca aj sociálni demokrati, ktorí sú v Európe skôr vítačmi. Takže voliči sa v tejto veci nemusia vymedzovať voči establišmentu, ktorý odmieta napríklad kvóty,” povedal analytik.

Voličmi Okamuru sú podľa Zrna ľudia, ktorí z princípu neveria establišmentu a tí, ktorí čítajú konšpiračné weby. “Tomio Okamura, ktorý im to podáva všetko úplne plasticky – že ide o sprisahanie na zamorenie Európy islamskými imigrantmi, že vláda nás podvádza, pričom v skutočnosti sa všetko pripravuje na to, aby sem imigranti mohli prísť a že to všetko robí EÚ -, sa trafil do vkusu podstatnej časti populácie. Uvažuje sa, že môže dostať až desať percent, čo nikdy v histórii ČR nemala žiadna extrémistická strana, ani Miroslav Sládek v časoch svojej najväčšej slávy,” zdôraznil český novinár a analytik.

Okamura má nezvyčajne nadšených voličov – a to v krajine, kde sa politicky málokto angažuje. “Má to taký blbý zvuk; ľudia si povedia, že je to blázon,” vysvetlil Zrno bežné pohľady na angažovaných voličov.

Ak si však v súčasnosti v ČR niekto dá na auto nálepku politickej strany, sú to najmä ľudia, ktorí volia Tomia Okamuru. “To sú ľudia, ktorých si konečne niekto všimol a niekto, kto akcentoval ich strach, a oni majú pocit, že za nich niekto hovorí,” tvrdí Zrno.

Okamurovými ďalšími témami sú vystúpenie z EÚ, priama demokracia a boj proti exekútorom. “Čo napovedá, kto môže byť tá voličská skupina za ním – skôr ľudia, ktorí niekomu niečo dlžia, než tí, ktorým iní dlžia. Teda nízkopríjmové skupiny. Tým sa mu podarilo vytvoriť politický mix, ktorý funguje. Spolu s jeho šoumenstvom a schopnosťou sebapropagácie je to jednoducho recept na úspech,” zhrnul český analytik.

Ďalšou nezvyčajnou, avšak úplne odlišnou stranou sú Piráti. “Sú to kultivovaní, vzdelaní, šikovní ľudia – prevažne ľudia, ktorí vyštudovali technické školy, študovali alebo žili v zahraničí a pracujú v dobrých pozíciách,” hovorí Zrno a dodáva, že vekový priemer Pirátov je okolo 30 rokov. Podľa Zrna sú to “trochu exoti”. Sú to totiž prevažne ľudia s vášňou pre počítače a tí obyčajne žijú v trochu inom svete, vysvetľuje. Ich cieľovou skupinou sú nespokojní mestskí liberálni voliči.

Najpravdepodobnejším povolebným variantom je podľa Zrna trojlístok ANO, ČSSD a KDÚ-ČSL. Táto koalícia až do Babišovho núteného odchodu z postu ministra financií na jar tohto roku budila dojem stability. Nasledujúca vláda však až taká stabilná pravdepodobne nebude, vzťahy v nej už totiž nebudú také ako predtým. Preto je možné, že vláda celé volebné obdobie neprežije a situácia vyústi do predčasných parlamentných volieb, uzavrel analytik.