Môj profil 
Predplatné
Ako pre TASR uviedol konateľ spoločnosti a zároveň člen Predstavenstva Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK) Alexander Palágyi, prekážkou v podnikaní je aj malá kapacita dvoch certifikovaných bitúnkov.
Ako o tom v pondelok (7. 10.) informovala na svojej internetovej stránke SPPK, povinnosť umiestňovať na bravčovom mäse špeciálnu štvorcovú pečiatku, ktorá hovorí o pôvode zdravého bravčového mäsa a zdravých ošípaných z infikovaných oblastí východného Slovenska, platí od 20. augusta. Takto označené výrobky musia byť následne umiestňované výlučne na slovenskom trhu. “Nariadenie Európskej komisie je také, že musíte zvieratá z infikovanej zóny, i keď zdravé, chovať minimálne 30 dní na farme. Toto každý chovateľ spĺňa. Chov musí byť pod dohľadom veterinárneho lekára. To každý chovateľ spĺňa. Musí byť zviera vyšetrené pred porážkou. I to vedia všetci splniť,” vysvetlil Palágyi ďalšie pravidlá pre trh s ošípanými z takzvaných infikovaných zón. Podľa jeho ďalších slov považujú veľkochovatelia z postihnutých oblastí takéto opatrenia za dostatočné. “V očiach spotrebiteľa by označovanie produktov známkou veľkou 5,5 krát 5,5 centimetra znamenalo, že sú vyrobené z infikovaného zvieraťa,” doplnil. Má za to, že toto označovanie likviduje výrobu bravčových výrobkov z infikovanej zóny.
Okrem známky je podľa Palágyiho v súčasnosti problematické aj samotné spracovanie bravčového mäsa. Ošípané z infikovaných oblastí pre nákazu AMO môžu porážať len dva certifikované bitúnky na Slovensku, oba sa nachádzajú v okrese Trebišov. “Sú to malé bitúnky, ktoré robia porážku len vlastných ošípaných, do desať kusov týždenne. To po prvé. A po ďalšie, porážať cudzie ošípané z chovov v infikovaných zónach majú obavy. Boja sa, že by to odradilo ich klientov,” ozrejmil Palágyi.
Spoločnosť AT Zemplín, ktorá na trhu s bravčovým mäsom prevádzkuje uzavretý cyklus jeho spracovania od chovu, cez bitúnok až po výrobu mäsových produktov, tak podľa Palágyiho slov zaznamenáva denne tisíceurové straty. “Neviete predať v danom období, keď ošípaná má najväčšiu hodnotu, pretože nám ošípané “stoja” v maštali od konca augusta. Tiež strácate tým, že každý deň kŕmite ošípanú, ktorá v maštali už nemala byť. A neviete ani predať ošípanú, z ktorej by ste mali peniaze a pokrývali finančné náklady, ktoré ste vynaložili na chod. Stratu máte na každej strane. Nehovoriac o tom, že v prípade úhynu takejto ošípanej, ktorá je už prerastená, vy to ešte musíte zaplatiť kafilérii,” doplnil Palágyi s tým, že rovnaký problém trápi všetkých veľkochovateľov ošípaných v infikovaných zónach.
Spoločnosť AT Zemplín je s počtom viac ako 500 kusov prasiat jedným zo štyroch veľkochovateľov ošípaných v okrese v Michalovce. Podľa informácií, ktoré pre TASR poskytol riaditeľ Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Michalovce Aleš Novotný, spolu sa v ich chovoch nachádza 5400 ošípaných. V okrese Sobrance fungujú dva veľkochovy s počtom 2000 ošípaných.
.jpg)
