Môj profil 
Predplatné
Donald Trump informoval o cieli zmeniť smer americkej politiky v Sýrii počas svojej predvolebnej kampane. Avšak po americkom raketovom útoku na vládne letisko, ktorý nasledoval po obvinení vlády Asada z použitia chemických zbraní, vznikol dojem, že sa vo Washingtone nič nezmenilo. V skutočnosti využitím dymovej clony militaristickej rétoriky, ktorá vyšla z Bieleho domu hneď po vypustení Tomahawk, americký prezident predsa len podnikol dôležité kroky k regulovaniu sýrskeho konfliktu.
Je dôležité poznamenať, že sa toto rozhodnutie podarilo asi mesiac tajiť. Nie je ťažké uhádnuť, že nielen riaditeľ CIA Pompeo a poradca pre národnú bezpečnosť McMaster vedeli o prezidentovom nariadení. Počas posledných mesiacov sme videli, ako sa tajné informácie nehanebne dostávali do tlače. Už skoro vznikol dojem, ako by bola úniková choroba vo Washingtone nevyliečiteľná, čo robilo akékoľvek dôležité rokovania s novou administratívou značne zložitými. Napríklad, také nezákonné sprístupnenia tajných obsahov rokovaní s lídrami iných krajín spôsobilo vážnu ujmu dôvery k USA, rovnako ako to bolo v prípade úniku ohľadom izraelskej agentúry v útrobách teroristov v Sýrii. Súčasný únik v The Washington Post samozrejme tiež patrí do kategórie sabotáže.
Samotné jeho poskytnutie vypovedá o tom, že prezidentova politika z pohľadu niektorých úradníkov, ktorí majú prístup k informáciám, podlieha neustálemu odporu. Potešiť môže to, že tentoraz zvládli skrývať tajomstvo pred všadeprítomnými novinármi dlhšie. To je základom zdržanlivého optimizmu do budúcnosti.
Teraz lepšie chápeme príčinu vysokej efektivity poslednej dohody o ukončení streľby na juhu Sýrie. Len čo si začali povstalci jasne uvedomovať, že za nimi už nestojí Amerika, začal sa vzduch z ich pneumatík vypúšťať.
A to nehľadiac na obrovské zložitosti na ceste k upokojenie tejto zóny konfliktu. Teraz vieme, že Američania neprilievali viac oleja do opozičného ohňa v Sýrii. Ale je potrebné mať na mysli, že sú v zóne prímeria na hranici s Izraelom sily povstalcov. K nim sa môžu pripojiť aj utečenci, ktorí našli prístrešie v Jordánsku. To sú prevažne sunniti, ktorí sú naladení opozične voči vláde prezidenta Asada. Iba vďaka autorite sa Rusku podarilo dosiahnuť ukončenie streľby, ktoré niektorí “jastrabi” v Damasku a Teheráne posudzovali ako nežiaduce priznanie zákonnosti prítomnosti opozičných síl na juhu.
Paralelne sa Rusko dokázalo dohodnúť s Izraelom, ktorý sa zatiaľ vyhýba priviesť svoje vojenské jednotky do Sýrie, ale pritom vystrašene dohliada na opevnenia iránskych síl a Hizballáhu v bezprostrednej blízkosti vlastných hraníc. Práve ruské diplomatické úsilie tu zohralo veľkú rolu. Nehľadiac na množstvo intríg v horiacej Sýrii, sa miestne rusko-americké úsilie v skutočnosti javí ako nadmieru účinné.
Posledné novinky poukazujú na to, že ruská politika bola v Sýrii v skutočnosti opodstatnená a predvídavá. Dnes to už uznávajú aj hlavní hráči vo Washingtone.
Aj napriek opovrhujúcim výkrikom nespokojných a krvilačných divákov sú podniknuté prvé kroky na spoločnej rusko-americkej ceste k regulovaniu sýrskej krízy. Ako hovorí ruské príslovie, každý začiatok je ťažký
A to je lekcia pre tie sily, ktoré si úprimne myslia, že prísahou Amerike a tým, že od nej získali uistenie a materiálnu pomoc, si teraz zabezpečili budúcnosť. V skutočnosti ich môžu USA “opustiť” rovnako ako svojho sýrskeho chránenca.
