Tak ako sa približuje konflikt v Sýrii ku svojmu koncu, objavuje sa možnosť začať nový konflikt v juhovýchodnej Ázii. Sýrsky scenár sa presadzuje v Mjanmarsku. Ukazuje sa, že zmena politických elít vo Washingtone nedokázala ovplyvniť globálnu politiku USA a Američania sa aj naďalej snažia pomocou riadeného chaosu destabilizovať situáciu vo svete. Do mohutného konfliktu sa momentálne snažia zatiahnuť už aj budhistov, v rámci náboženského budhisticko-muslimského zápasu.
Prvý pokus o rozhorenie nového požiaru zinscenovali na hranici Mjanmarska členovia Harakiyaat al Yakin, táto organizácia je podľa viacerých expertov ovládaná CIA, rovnako ako väčšina teroristických organizácii v Sýrii. Organizácia vznikla v roku 2013, rovnako ako sa formovali organizácie “sýrskej ozbrojenej opozície”. Organizácia získala výcvik a vytvorila svoju štruktúru v Saudskej Arábii a Bangladéži, kde očakávala svoj “hviezdny čas”. Ten sa naplnil krátko pred totálnou porážkou ISIS a “umiernenej opozície” v Sýrii. Podľa názoru viacerých expertov už dnes množstvo teroristov zo Sýrie neuteká do Afganistanu, či severnej Afriky, ale priamo do Mjanmarska.
Nová vlna nábožensko-politického fanatizmu sa formuje podľa doktríny “stretu civilizácií”, definovanej profesorom Samuelom P. Huntingtonom. Túto teóriu si upravili stratégovia Rady národnej bezpečnosti USA. Americké elity sa stotožnili s teóriami Huntingtona a táto koncepcia sa stala ideologickým základom amerických aktivít voči iným krajinám, pričom Američania sledujú v prvom rade svoje ekonomické ciele. Američania sa na základe tejto Huntingtonom koncipovanej doktríny snažia udržať za každú cenu svoje líderstvo a oslabiť vedecko-technologický progres a vysoké tempo rozvíjania krajín Tretieho sveta. Spojencami Američanov sú USA, GB a Izrael.
Američania po II. svetovej vojne prikročili k ovládaniu svetovej ekonomiky pomocou systému petrodolára, ktorý nahradil zlatý štandard. Dolár sa stal rezervnou valutou za ropu a tých, ktorí s americkým plánom nesúhlasili, Američania likvidovali vojenskou silou. Hlavným terčom Američanov sa stal Irak, Lýbia a Sýria, kde sa nachádzajú aj jedny z najdôležitejších ropných nálezísk vo svete. Američania sa však stretli s neočakávanými problémami a energetický monopol USA sa otriasol vo svojich základoch.
Na prelome letopočtov Rusko a Čína prinútili ideológov americkej supremácie vzdať sa myšlienok na úspešne presadzovanie stratégie jednopolárneho sveta a prinútili ich rozpracovať projekt postupnej globalizácie. Podľa názorov analytika Thierry Meyssana (väčšinu jeho intelektuálnej produkcie možno sledovať na portáli www.voltairenet.org ) nový model americkej koncepcie sa sformoval vďaka psychologickému šoku z 11.9.2001. Obvinenie al Kaidy umožnilo USA pod zámienkou boja proti terorizmu začať s priamou globálnou kontrolou nad svetovým bankový systémom a začať s politikou intervencii, v znamení riadeného chaosu v ľubovolnej moslimskej krajine.
Ani jedna vojna, ktorú Američania začali po 11.9.2001, sa dosiaľ neskončila. Podľa nových amerických predstáv sa riadený chaos musí teraz šíriť v krajinách s bohatými prírodnými zdrojmi, pretože tieto zdroje sú určené pre stabilné a bohaté krajiny. V zóne destabilizácie sa tak podľa amerických plánov ocitla celá Afrika, Latinská Amerika okrem Argentíny, celý Blízky východ okrem Izraela, celá stredná a juhovýchodná Ázia okrem Japonska, celý Balkán okrem Grécka. Vhodná je aj parcelizácia Európy na menšie štátne celky, plne závislé od hegemónie a supremácie USA.
Americké predstavy zastavilo Rusko, ktoré vstúpilo do diania v Sýrii. Rusko, ktoré sa vystrábilo z gorbačovských a jeľcinovských rán dokázalo svoju schopnosť aktívne odporovať predstavám USA a Západu. Rusi pomohli Donbasu, Moskva zastavila americké plány na ovládnutie Ukrajiny, zachránila Sýriu a Rusko aktívne vstupuje do geopolitického diania v Afrike a Ázii. To prinútilo americké elity a ich satelity proti Rusku začať politiku ekonomických sankcí, tieto ekonomické sanicke však samé pozastavili proces globalizácie a posilnili regionalizáciu ruského priestoru, pričom paradoxne upevňujú práve priestor Euroázie.
Čína takisto úspešne narúša plány Washingtonu, ktorému sa nedarí presadzovať vlastné plány. Americká politika sa orientuje v prvom rade na prerušenie “Hodvábnej cesty”, ktorá by prepojila Európu a Áziu do jedného politicko-ekonomického celku. Konflikt na Ukrajine a na Blízkom východe s ISIS, predstavoval dva pokusy USA zabrániť vzniku euroázijského kontinentu, pretože silná Eurázia by znamenala nielen koniec americkej atlantickej dominancie, ale aj začiatok procesu postupnej marginalizácie USA.
Američania nemienia len tak zložiť zbrane. Po neúspechoch v Sýrii a na Ukrajine sa Američania pokúšajú destabilizovať aj Irán, Venezuelu a Severnú Kóreu. Neúspechy amerických politických koncepcií sú však znakom postupného oslabovania USA a straty amerických mocenských pozícii.