Môj profil 
Predplatné
Podľa amerických tvrdení je teda Irán pripravený na plnohodnotnú konfrontáciu s USA a je pripravený udrieť ako prvý. Časť amerických odborníkov tvrdí dokonca, že Irán sa dlhodobo pripravoval na vojnu s Američanmi a má pripravenú razantnú odpoveď.
Portál vzgljad prináša informáciu o prípravách Američanov na konflikt, v Perzskom zálive okrem Abrahama Lincolna a jeho skupiny pôsobia aj ďalšie americké torpédoborce, Američania posilnili svoje strategické letectvo, zvýšili stupeň bojovej pohotovosti pre amerických vojakov v Iraku a odporúčali americkým občanom urýchlene opustiť Irak.
Iránci jasne uviedli, že si vojnu neželajú, v prípade konfliktu sa však budú s určitosťou tvrdo brániť, na čo majú právo.
Ruský vojenský odborník Konstantin Sivkov sa bližšie venoval americkým možnostiam voči Iránu, pričom okomentoval aj možnosť, že Američania použijú vo vojne s Iránom vojenský kontingent v počte 120 tisíc mužov, podobne ako tomu bolo v prípade Iraku.
Podľa Sivkova však takýto vojenský kontingent na porážku Iránu nie je dostatočný, zo 120 tisíc vojakmi sa Američanom určite nepodarí Irán poraziť a 120 tisíc vojakov určite Američanom nebude stačiť na plnohodnotnú pozemnú vojnu na Blízkom východe a v Ázii, ktorá sa následne môže na Blízkom východe a v západnej Ázii rozpútať.
Američania sa môžu pokúsiť na Irán zaútočiť letecky a raketami, s cieľom zlikvidovať jadrový komplex Iránu, prípadne letecky zničiť ekonomiku Iránu podľa juhoslovanského scenára, Irán však má k dispozícii dostatok zbraní, aby americkým silám spôsobil veľké straty.
Ak by Američania utrpeli výrazné straty, museli by nakoniec do konfliktu vstúpiť so všetkou rozhodnosťou, k tomu by potrebovali vojenský kontingent minimálne osemkrát väčší a presunúť do vojny približne 1 milión amerických vojakov – na to proste Američania nemajú ani ekonomicky, ani vojensky a ani politicky.
Konstantin Sivkov je takisto presvedčený, že kozmetický útok na štyri tankery je “akciou pod falošnou vlajkou”, ktorú zinscenovali Američania a Izraelčania. Provokácia ale nevyšla tak ako by mala a nevyvolala v radoch amerických partnerov patričnú odozvu. Nemci a Briti sa k novému americkému dobrodružstvu stavajú veľmi vlažne.
Podľa posledných informácii veľká časť Američanov si neželá vojnu s Iránom a Kongres útok na Irán neodobril. Podľa amerických médií je prezident Donald Trump nahnevaný na svojich bezpečnostných poradcov, ktorí ho údajne proti jeho vôli tlačia do vojny proti Iránu. Trump obnovil minulý rok protiiránske sankcie a jednostranne odstúpil od dohody o iránskom jadrovom programe. Irán sa takisto necíti byť viazaný žiadnou dohodou a napätie na Blízkom východe postupne rastie.
CNN tvrdí, že Trump je pripravený s Iráncami rokovať, Trump chápe, že by ho vojenské stretnutie s Iránom politicky nesmierne poškodilo, pretože by porušil svoj volebný sľub, že USA obmedzia svoju zahraničnú intervenciu. Nasadzovanie amerických vojakov vo svete je finančne náročné, USA sú už podľa Trumpa unavené vojnou.
Podľa neoficiálnych informácii rastie napätie medzi Donaldom Trumpom a Johnom Boltonom, ktorý patrí k najtvrdším americkým neoconom a vojnu s Iránom si doslovne želá. Bolton dokonca chcel zaútočiť aj na Venezuelu, Trump ohľadne Venezuely, agresívnemu Johnovi Boltonovi a jeho skupine odporúčajú, aby svoje aktivity zmiernili.
Nancy Pelosiová takisto uviedla, že Kongres si vojnu s Iránom neželá a je spokojná, že proti vojne s Iránom vystupuje aj Donald Trump. Pelosiová uviedla, že vojnu nemôžu vyhlásiť Trumpovi poradcovia, ale len americký Kongres.
Hovorkyňa Bieleho domu Sarah Sandersová uviedla, že v Trumpovej administratíve nepanujú ohľadne Iránu žiadne nezhody, rozhodne však americký prezident. Ten musí posúdiť všetky informácie, či správy tajných služieb a na ich základe musí urobiť to, čo je najlepšie pre bezpečnosť Američanov.
.jpg)
