Berlín 21. septembra 2018 (HSP/Foto:TASR/AP-Markus Schreiber, Jens Meyer
Nemecká vládna koalícia sa skĺzava vo verejnej mienke neustále smerom dole. Výrazná nespokojnosť je údajne s ministrom vnútra Seehoferom
Po týždňoch hádok ohľadne otázok režimu na hraniciach, udalostiach v mestách Chemnitz a Köthen, ako aj aféry okolo prezidenta Úradu na ochranu ústavy Hans-Georga Maassena, dosahujú volebné preferencie súčasnej vládnej koalície dohromady len 45 percent (výskum ARD).
Najsilnejšia je Únia, to jest dvojspolok CDU-CSU. Tá ma 28 percent.
Alternatíva pre Nemecko AfD má 18 percent.
Až na treťom mieste sú socialisti SPD so 17 percentami.
Ak by sme sa zamysleli nad faktom, že CDU-CSU sú vlastne dve strany a práve v poslednom čase nastávajú vážne rozpory a reálne tendencie k tomu, že by sa toto tradičné spojenie rozpadlo, tak by AfD bola vlastne už dnes najsilnejšou stranou Nemecka.
To sú vážne čísla a ten kto vie, ako sú Nemci naozaj systémom neustále strážení, ako je potlačovaná akákoľvek alternatíva a sú ničené profesijné životy disidentov, možno tento vývoj považovať naozaj za úspech, za silný prejav odporu proti zvrátenej politiky Angely Merkelovej v posledných rokoch.
Na druhej strane netreba zabúdať, že je to stále len necelých 20 percent – zvyšok tvoria strany radikálov a anarchistov, ktoré sú horšie, ako usadené meštianske strany:
Zelení – spolok anarchistov, ktorý sa už ani oficiálne nevenuje ekológii, ale multikultúrnej a multietnickej utópii: 15 percent.
Ľavica – komunisti, ale nie robotníci, ani nie zatrpknutí dedkovia ako u nás, ale rafinovaní extrémisti: 10 percent
Výrazná nespokojnosť v prieskume je údajne s Horstom Seehoferom, terajším ministrom vnútra. Seehofer je ten, čo sa napríklad v roku 2015 staval proti politike otvorených hraníc a hrozil, že Bavorsko samostatne urobí obranné kroky – ale nakoniec vždy cukol a zas bol s Merkelovou kamarát a poslušný partner. Takže Seehofer je muž, ktorý balansuje medzi starým systémom a novým alternatívnym Nemeckom – ale už balansuje pridlho a dosiahol tým len to, že už mu nik neverí. Poučenie možno aj pre našich politikov.
Ivan Bartoň