Aliancia: Slovensko odmieta vznik legislatívy v oblasti ochrany európskych menšinových práv

Bratislava 27. júla 2021 AKTUALIZOVANÉ (SITA/HSP/Foto:TASR-Pavel Neubauer

Predstavitelia maďarských strán napísali ministerke spravodlivosti Márii Kolíkovej (Za ľudí) list a žiadajú ju, aby stiahla podporu Európskej komisii v procese týkajúcom sa občianskej iniciatívy Minority SafePac

Ako vysvetlili predstavitelia aliancie strán Strany maďarskej komunity, Most-Híd a Spolupatričnosť-Összefogás, Slovensko sa ako druhý členský štát Európskej únie pridalo ku Grécku v spore o Minority SafePack pred Súdnym dvorom EÚ. Krajina tak podľa strán vyjadruje svoj odmietavý postoj k vzniku legislatívy v oblasti ochrany európskych menšinových práv.

Aliancia strán maďarskej menšiny odmieta, aby sa Slovensko na poli menšinových práv vrátilo do deväťdesiatych rokov, do éry mečiarizmu. Pripomenuli, že súčasná vláda a bývalý premiér Igor Matovič (OĽaNO) vyjadril podporu národnostným menšinám a sľúbil, že bude plne zastupovať ich práva. Tento krok je však podľa nich v úplnom rozpore s týmto záväzkom.

„Iniciatívu podporilo na Slovensku svojím podpisom viac ako 60-tisíc občanov. Slovensko nik nenútil, aby sa zúčastnilo tohto sporu, nemilo nás prekvapila iniciatíva ministerstva. V tomto spore Slovensko už raz stiahlo svoju podporu protistrane, pred 4 rokmi, ešte za Ficovej vlády. Dúfame, že pani ministerka a vláda prehodnotia svoj postoj a stiahnu sa z tohto sporu,“ dodal predseda hnutia Spolupatričnosť Szabolcs Mózes.

Reklama

 

Cieľom iniciatívy Minority SafePack je zabezpečenie základných menšinových práv na európskej úrovni

Občiansku iniciatívu podporilo svojím podpisom 1 123 422 občanov. Teraz je agenda pred Súdnym dvorom EÚ.

Ministerstvo spravodlivosti pre agentúru SITA uviedlo, že Slovenská republika podala návrh na vstup do tohto konania ako vedľajší účastník na podporu Európskej komisie na základe požiadavky Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR.

„Keď Všeobecný súd doručí Slovenskej republike procesné písomnosti, SR by mala po ich preštudovaní podať písomné vyjadrenie vedľajšieho účastníka a eventuálne sa bude môcť neskôr zúčastniť na pojednávaní, ak sa bude konať. Konkrétne argumenty a pozícia SR budú sformulované až po preštudovaní procesných písomností, keď nám ich Všeobecný súd doručí, čo sa ešte nestalo,“ uviedol Peter Bubla z tlačového oddelenia rezortu spravodlivosti.

Ako ministerstvo vysvetlilo, platí pritom, že predmetom vedľajšieho účastníctva môže byť iba úplná alebo čiastočná podpora návrhov jedného z hlavných účastníkov konania. Vedľajší účastník konania musí prijať spor v stave, v akom sa nachádza v čase jeho vstupu do konania. Doplnili, že SR do konania vstupovala len a výlučne s cieľom ochrany súčasného statusu, pokiaľ ide o rozdelenie právomoci medzi EÚ a jej členské štáty.

„Podľa informácií zo strany MZVEZ SR v tejto veci je možno konštatovať, že všetky požiadavky organizátorov iniciatívy Minority Safepack, rovnako aj záujem signatárov zo SR je realizovateľný aj za súčasnej právnej úpravy, čo napokon potvrdila aj EK vo svojom vyjadrení k iniciatíve (ktoré žalobca napáda). Zmena rozdelenia právomoci medzi EÚ a členskými štátmi (ako ju žiada aj žalobca) preto nie je potrebná,“ uzavreli.