Môj profil 
Predplatné
Medzi autoritatívne až totalitné režimy prvá žena na poste americkej šéfky diplomacie Madeleine Albrightová zaradila súčasné Maďarsko, Rusko, Turecko, Filipíny, Severnú Kóreu. Podľa nej v týchto štátoch sa formujú prvky, ktoré v minulom storočí sprevádzali nástup fašizmu v Taliansku a v Nemecku.
Jej kniha s názvom Fašizmus: Varovanie je však zároveň aj veľmi tvrdou kritikou súčasného amerického prezidenta Donalda Trumpa. “Ešte nikdy sme nemali prezidenta, prinajmenšom nie v modernej dobe, ktorého vyhlásenie a činy by boli toľko v rozpore s ideálmi demokracie,” píše Albrightová, ktorá už v minulosti vyčítala Trumpovi, že vo svojej zahraničnej politike málo presadzuje diplomatické riešenia.
V novej publikácii ale podrobuje Donalda Trumpa ešte ostrejšej kritike. “Trump má tvrdé slová pre inštitúcie a princípy, ktoré sú základom otvoreného vládnutia, pričom sústavne degraduje politickú diskusiu v USA, vykazuje neuveriteľnú bezohľadnosť voči faktom, kriminalizuje svojho predchodcu v úrade, vyhráža, že pošle do väzenia politických rivalov, zastrašuje členov svojej vlastnej administratívy, o novinároch z veľkých médií hovorí ako o nepriateľoch amerického ľudu, šíri nepravdy o integrite amerického volebného systému, presadzuje nezmyselnú nacionalistickú ekonomickú a trhovú politiku a pestuje paranoidnú závisť voči ľuďom, ktorí sa hlásia k jednému z najpoprednejších svetových náboženstiev,” uvádza americká politička narodená v Prahe na adresu súčasnej hlavy štátu USA.
Nie len Putin, Orbán či Erdogan sú podľa bývalej šéfky diplomacie USA symbolmi autoritárstva. Pomaly sa k nim vraj pripája aj Donald Trump. “Trumpove inštinkty idú skutočne smerom k autoritárstvu. A toho sa naozaj obávam,” uviedla Albrightová a pokračovala, že Trump kritizuje médiá za šírenie fake news, pritom často ich používa práve on. “Robí mi veľkú starosť, ako sú veci svojvoľne prekrúcané, a ľudia si potom myslia, že keď niečo hovorí prezident, musí to tak byť, aj keď sú to proste nepravdy.”
Namiesto aby mobilizoval medzinárodné koalície na riešenie svetových problémov, Trump podľa nej propaguje doktrínu každý štát sám za seba. “Vedie Ameriku k izolacionizmu, a namiesto toho, aby zastával hodnoty slobodnej spoločnosti, posilňuje silné ruky diktátorov,” dodala česká rodáčka. Albrightová ďalej tvrdí, že “ak má sloboda vo svete prekonať mnohé výzvy, ktoré ju ohrozujú, vedúca úloha Ameriky je na to potrebná. Lenže tým, čo Trump hovorí, robí alebo naopak neurobil, postupne zmenšuje pozitívny vplyv Ameriky,” uviedla vo svojom komentári k novej publikácii v novinách New York Times.
Madeleine Albrightová bola ako členka prvého kabinetu 42. amerického prezidenta Billa Clintona od 1. februára 1993 veľvyslankyňou Spojených štátov pri OSN. V decembri 1996 ju prezident USA Bill Clinton vymenoval do svojej druhej vlády za ministerku zahraničných vecí USA. V tejto funkcii na jar 1999 presadila vojenskú agresiu USA a NATO proti Juhoslovanskej zväzovej republike, ktorá sa udiala bez súhlasu Bezpečnostnej rady OSN. Pri bombardovaní, ktoré malo byť trestom za to, že juhoslovanská vláda na čele so Slobodanom Miloševičom bránila odtrhnutiu Kosova od srbského územia, zahynuli tisícky civilných obetí. Počas útokov bola použitá aj medzinárodnými konvenciami zakázaná munícia. Odvtedy má Albrightová vo svete nelichotivú prezývku “balkánska mäsiarka”.
Albrightovej sa vyčíta, aj fakt, že v Bosne v rokoch 1992-1995 verejne podporila džihád, manipulovala s faktami okolo známych masových hrobov v Srebrenici a v roku 2012 sa spolu s bývalým veliteľom NATO počas bombardovania JZR, generálom vo výslužbe Wesley Clarkom podieľala na skupovaní kľúčových podnikov v Kosove, najmä na privatizácii kosovského Telekomu. Výberové konanie na privatizáciu bolo ušité na mieru jej firme Albright Capital Management. Firma Albright Group už predtým zarobila 20 miliónov dolárov na lacnej kúpe a vzápätí drahom predaji kosovského mobilného operátora Ipko zahraničnej spoločnosti.
Koncom 90. rokov Albrightová nazvala Slovenskú republiku “čiernou dierou” na mape Európy, pretože politika vtedajšej vlády Vladimíra Mečiara dostatočne nevychádzala v ústrety mocenským záujmom USA a Západu.
Can the democratic banner remain aloft amid terrorism, sectarian conflicts, vulnerable borders, rogue social media and the cynical schemes of ambitious men?
For my answer to that critical question, read this piece. https://t.co/XkNsck6AFo
— Madeleine Albright (@madeleine) 6. apríla 2018
.JPG)
