O konfrontácii Ruska a EÚ nemecký týždenník Der Spiegel napísal priamo: “Európska únia stratila Rusko kvôli Ukrajine”. Podľa autorov to bola historická chyba. Na nej má veľký podiel spolková kancelárka Angela Merkelová. Roky diskutovala s Kyjevom o pridružení k EÚ. A únia sa nezamýšľala nad tým, že sa proces skončí druhým rozdelením Európy.

Ukrajina namiesto prehĺbenia a rozšírenia kontaktov zatiaľ dosiahla len rozvrat svojho hospodárstva a občiansku vojnu. Európsky sen pre tento, ako sa ukazuje, krehký štát je dnes oveľa vzdialenejší než kedykoľvek v minulosti.

Populárny ukrajinský bloger a televízny novinár Najema sa stal jedným z prvých, ktorý na svojej stránke vyzval ukrajinskú mládež na protesty po tom, ako prezident Viktor Janukovyč odmietol podpísať asociačnú dohodu o pridružení Ukrajiny k EÚ

Pekná rozprávka o európskej Ukrajine sa však rozptyľuje oveľa pomalšie než dym z horiacich pneumatík na Majdane. Ale európski politici nemajú sklon k sentimentalite, pomáhajú vzdať sa ilúzií. Nemecký minister zahraničných vecí Franz-Walter Steinmeier dal tento týždeň najavo, že na začlenenie Ukrajiny do EÚ prejdú roky, keď uviedol: “Modernizácia Ukrajiny je projektom pre niekoľko generácií. V tejto súvislosti nemajú špekulácie na tému jej vstupu nijaký zmysel.” A podľa Steinmeiera sa nehovorí ani o vstupe Ukrajiny do NATO. “Zakaždým, keď Ukrajina žiada presnú odpoveď na to, kedy by sa mohla začleniť do Európskej únie, vždy dostáva odpoveď: ‘Rozhovory by sa mohli začať v priebehu 20 rokov.’ Od prvej odpovede, ktorá zaznela približne v roku 1993-1994, 20 rokov už prešlo. A teraz sa hovorí o tých istých 20 rokoch. Preto Steinmeier diplomatickým spôsobom jednoducho povedal: Nikdy.” Takto komentuje výroky nemeckého ministra zahraničných vecí politológ Rostislav Iščenko.

Rozčarovanie čoraz častejšie zaznieva vo vyjadreniach aktivistov ukrajinskej eurointegrácie. Na portáli nemeckého kanála Deutsche Welle sa 21. novembra objavil rozhovor populárneho ukrajinského blogera a televízneho novinára Mustafu Najema s titulkom: Som rozčarovaný Európou. “Najväčší problém tkvie konkrétne v tom, že hoci ukrajinský ľud rozhodol a hlasoval svojimi životmi, že chce do Európy, EÚ nepokladá Ukrajinu za územie svojho vplyvu.”

Najema sa stal jedným z prvých, ktorý na svojej stránke vyzval ukrajinskú mládež na protesty po tom, ako prezident Viktor Janukovyč odmietol podpísať asociačnú dohodu o pridružení Ukrajiny k EÚ. Mnohí si vtedy mysleli, že to bol Janukovyč, kto svojím rozhodnutím zmaril ľuďom sen, a preto musel za to zaplatiť.

“Chcem, aby moje deti o 12, 15 alebo 17 rokov mohli nasadnúť do autobusu alebo do lietadla a cestovať napríklad zajtra do Londýna a pozajtra do Paríža,” hovoril jeden Ukrajinec v novembri 2013. “Po prvé: Budeme môcť cestovať po Európe, budeme môcť pracovať a zúčastňovať sa na rozličných projektoch. Po druhé: Pre nás to bude aj finančná pomoc,” o tom bola presvedčená v rovnakom čase obyvateľka Ukrajiny.

Podľa riaditeľa Ústavu globalizácie a sociálnych hnutí vo vyhlásení o pridružení sa neuvádza nič o vstupe Ukrajiny do EÚ ako o najbližšej perspektíve, práve naopak, sú tam viaceré podmienky ktoré spomaľujú a brzdia začatie rozhovoru

Podpísaná asociačná dohoda s EÚ nezaručuje ani členstvo v EÚ, ani blahobytný európsky život. Maroko a Bolívia, napríklad, sú tiež pridruženými členmi EÚ. Ale bolo by čudné, keby sa stali členmi EÚ. Turecko je jej pridruženým členom už od roku 1964. To je celé polstoročie. Asi pred 10 rokmi podala Ankara žiadosť o prijatie do EÚ. A zakaždým, keď ju pripomína, taktne ju prosia, aby počkala. Pritom turecká ekonomika je jednou z najsilnejších v krajinách okolo Čierneho mora. Z 35 podmienok, ktoré dostala Ankara od EÚ pre členstvo, doteraz dokázala splniť menej ako polovicu.

Riaditeľ Ústavu globalizácie a sociálnych hnutí Boris Kagarlickij poukázal na to, že “ak niekto oklamal ukrajinskú spoločnosť, tak to bola samotná ukrajinská spoločnosť. A preto treba pozorne čítať text dokumentu. Známe je pravidlo, že treba čítať to, čo je napísané malým písmom. Vo vyhlásení o pridružení sa však nič neuviedlo o vstupe Ukrajiny do EÚ ako o najbližšej perspektíve. Naopak, sú v nej zapísané viaceré podmienky, ktoré spomaľujú a brzdia dokonca aj začatie rozhovoru na uvedenú tému”.

Riaditeľ Euro-ázijského komunikačného centra Alexej Piľko pripomína zložitosti prispôsobenia sa ukrajinského priemyslu európskemu. Hovorí o štyroch jadrových elektrárňach, hydroenergetike, Dneprogese, Dneprospecstali, Zaporožstali, Južmaše, kombináte Antonov. Čo treba urobiť s leteckým priemyslom a výrobou rakiet? Čo treba urobiť s lodiarskym priemyslom, Nikolajevskými lodenicami? Kam sa podejú ľudia, ktorí v nich teraz pracujú? Pre nich niet miesto, neuplatnia sa na trhu práce.

Po dohode o pridružení k EÚ na modernizáciu ukrajinského priemyslu na európsku úroveň treba viac ako 100 miliárd eur. Ale nikto nie je rozhodnutý darovať ich Kyjevu.

Mnohí experti sú presvedčení, že projekt Ukrajina je čisto politický

Maďarský premiér Viktor Orbán pre nemecký denník Handelsblatt povedal, že vstup Ukrajiny do EÚ by vyšiel na 25 miliárd eur ročne. “Musíme si vyjasniť, kto bude platiť ročne tých 25 miliárd eur, ktoré sú nevyhnutné na podporu Ukrajiny. Dovtedy, kým sa táto otázka nevyrieši, téma aktuálnosti jej členstva v EÚ nie je na programe dňa”, dodal premiér.

Sny o bezvízovom režime s EÚ miliónov mladých Ukrajincov, ktorí plánovali legálne odísť pracovať do eurospoločenstva, zostali len snami. Pred pár rokmi aj v Poľsku koloval vtip: Ukrajincov čakajú v EÚ, aby kládli dlaždice v Poľsku a Rumunsku, ktorí ich už ukladajú v Nemecku a Taliansku.

Podľa politológa R. Iščenka v súčasnosti táto anekdota zastarala. “Teraz Ukrajincov v Európe vôbec nečakajú preto, lebo tí, ktorí odišli z Rumunska a Poľska, sa vracajú domov. Európa má dostatok pracovnej sily. Európa nemôže absorbovať Poliakov, Rumunov a Bulharov, a už vôbec nie ešte 40 miliónov Ukrajincov. Prezident Petro Porošenko dal Ukrajine šesť rokov na vstup do EÚ a do NATO. Teraz je už jasné, že to je len pekné heslo na pozadí rozvratu krajiny.

Nemecký spravodajský týždenník Der Spiegel začal hľadať vinníkov. V analýze “Ako EÚ stratila Rusko kvôli Ukrajine” v podstate obviňuje z tohto neúspechu spolkovú kancelárku Angelu Merkelovú, jej bezohľadnú činnosť na Východe. “Od získania nezávislosti v roku 1991 sa Ukrajina usilovala o orientáciu na EÚ, ale súčasne dbala o to, aby táto činnosť nerozvrátili vzťahy s Moskvou. Voľba medzi Západom a Východom, na ktorú naliehali Brusel aj Moskva, mala ničivé následky pre túto krehkú krajinu. Odcudzenie medzi Rusmi a Európanmi sa zväčšuje, a teraz Moskva a Západ sú voči sebe nepriateľskejšie naladení než v záverečnej fáze studenej vojny. To je realita, ktorú sa mnohí v Európe už dlhý čas usilujú ignorovať,” konštatoval Der Spiegel.

Mnohí experti sú presvedčení, že projekt Ukrajina je čisto politický. Vytváral sa bez prihliadnutia na ekonomické dôsledky a vytváral sa Západom v prvom rade proti Rusku, a nie pre Ukrajincov.

“Ukrajinci musia pochopiť jednoduchú vec, že pri love myši nie je syr zadarmo; a všetko ostatné je cukrík vo vkusnom balení, podaný na peknom podnose, no vnútri cukríka je veľká päsť,” uviedol lotyšský politológ Einar Graudins.

“Ak by sa teraz otvorili hranice, dá sa do pohybu nekontrolovaný prúd utečencov. A to bude niečo celkom iné, nie gastarbeitri, ktorí budú na vás bez reptania pracovať. Budú to utečenci, ktorí sa zavesia na váš sociálny systém, budú prosiť, aby im štát pomohol, aby ich živil,” konštatoval Boris Kagarlickij.

mž