Moskva 17. augusta 2017 (HSP/sputnik/Foto:TASR/AP-Vladimir Putin)

Na začiatku augusta na kanáli Netflix, ktorý sa principiálne špecializuje na kruté seriály, sex a násilie, vyšiel dokumentárny film Icarus o ruskom dopingu.

Film okamžite dostal 98 % kritických pochvál na autorskej stránke “Zhnhité paradajky” a výborný portrét v tlači, ktorý hovorí, že z tohto filmu človek pocíti strašný a obrovský rozsah impéria ruského dopingu, na ktorého vrchole stojí ten, kto má v ruke všetky nitky – ruský prezident.

Vo filme Icarus karikovanú krajinu nazývajú Rusko a vyslanec z nej – Grigorij Michajlovič Rodčenkov – je bývalý ruský chemik a činiteľ antidopingového výboru. Ten bol v roku 2015 obvinený WADA zo spolupráce s “ruskou dopingovú mafiou” a zo začiatku všetko kategoricky odmietal. Potom utiekol do USA a kategoricky všetko priznal. Teraz sa skrýva pred Putinom.

Rodčenkov vo filme “pomáha” režisérovi prekonať antidopingový systém a stať sa akoby šampiónom cyklistiky tak, aby si to nevšimli kontrolóri.

Kritici priznávajú, že tento film by v kine nebol dostatočne populárny. A film sám o sebe nie je veľmi dobrý. Obsahuje ale skutočne výbornú časť – tou je príchod rozprávkovej osoby z hrozného Ruska, na ktorú organizuje hon Putin osobne.

Tento krok mení nudnú drámu na mystické plátno v tradícii reaganovských propagandistických bitiek s Impériom Zla, pretože vďaka ďalšiemu dezertérovi sa vykresľuje celý desivý vesmír – vesmír bezuzdného ruského strachu a nikdy nekončiace klamstvo, ktoré ohrozuje celý svet. Pritom je celý tento vesmír koncentrovaný v jednej figúre – prezidentovi Ruskej federácie.

A tu začína to najdôležitejšie. Je dôležité pochopiť, že za posledných niekoľko desaťročí neboli v západnej masovej kultúre žiadne negatívne figúry porovnateľné s Russia’s Putin.

Nejaký Usáma len vedel posielať samovrahov, aby vyhodili do vzduchu toto či tamto.

Nejaký lokálný Asad (predtým známy ako Saddam, Kaddáfí či Fidel) len “vraždil vlastných ľudí” alebo “vyrábal zbrane hromadného ničenia”. A dokonca aj kórejskí Kimovia, ktorých obraz sa v západnej masovej kultúre odovzdáva formou dedičstva ako koruna, tak maximálne žmýkajú jadrovými raketami.

Ale ruský Putin, ten je nadľudsky všadeprítomný. Ten všetko stíha a všade vytvára neviditeľné zlo. Putin, prirodzene, utláča svojich ľudí, obzvlášť kruto hnijú v lágroch gejovia a svedkovia Jehovovi.

Putin riadi dopingové impérium, vytvára armádu biologických robotov nabitých neznámym, zato ale desivým meldoniom.

Putin ochraňuje tyrana Asada.

Putin zostreľuje raketami lietadlá – s prezidentmi či len tak. Dokázať to zatiaľ nemôžu, je im ale všetko jasné.

Putin riadi davy nelegálnych migrantov na Európu a pripravuje sa v roku 2022 k útoku na Estónsko.

Putin sa mieša do amerických volieb. A tiež do francúzskych, nemeckých, holandských, talianskych a ďalšie podľa jeho zoznamu. Putin preniká do serverov a odovzdáva všetko WikiLeaks.

Putin nezabúda tlačiť na susedov, útočiť na Ukrajinu, čo tiež nikto nevidel, ale všetkým je to jasné.

Putin obchádza sankcie a opravuje hrozné iránskej zbrane na svoje tajné základne.

Putin, ako sa práve vysvetlilo, stojí dokonca aj za venezuelským “diktátorom” Madurom, ktorý utláča svojich ľudí.

Je dosť ťažké si predstaviť, že to všetko robí prezident hlboko degradovanej, izolovanej krajiny s totálne zničenou ekonomikou.

Podľa môjho názoru, západná mediálna trieda, ktoré sa rozhodla vykresľovať Rusko a jeho prezidenta ako zlo, to už trochu preháňa.

Mýtickú figúru Vladimira Putina by bolo dobré zachovať v ľudských rámcoch. To znamená, že by mal byť vykresľovaný ako prešibaný a vrtký, ale ako protivník, nad ktorým je možné zvíťaziť. Ako taký protivník, ktorý je slabší ako sily “dobra”.

Ten Putin, ktorého agitačné propaganda popredných krajín vytvorila, natoľko prekonáva svojou silou a schopnosťami všetky západné figúry, že všetky možné “tresty” pre neho a jeho krajinu vyzerajú ako chudáci a nedorobky. A keďže sa USA nemôžu vyrovnať s Ruskom Putina tak, ako si zvykli vysporiadavať sa so silami “zla”, tak nie je jasné, čo vlastne vôbec majú robiť.

A keďže agitačná propaganda vždy funguje na obe strany, začína bitka s Putinom vyzerať ako vyložene beznádejná aj pre samých tvorcov jeho obrazu. Kvôli tomu začínajú elity popredných krajín hystericky reagovať už len preto, že sa niekto z prezidentov s Putinom stretáva a rozpráva. Už to tak vyzerá, že synovia Západu sa musia stať pre Putina tieňom, aby si ich jeho hrozivé oko ani nevšimlo a nestiahlo ich na temnú stranu.

Na ruskom internete sa v jednu dobu objavil mem “Putin – Boh Ukrajincov”. Tým sa malo na mysli, že mediálna elita nezávislej Ukrajiny nedokázala pri svojom blúznení vymyslieť nič lepšie ako to, že všetky procesy, ktoré prebiehajú, sú vôľou ruského prezidenta. Putin je vysvetlením pre všetko zlé.

Tak. A dnes vidíme, ako sa Vladimír Putin stáva Bohom Američanov – a ním podrobených národov. A existujú všetky dôvody prečo si myslieť, že rovnako ako v ukrajinskom prípade, je to spôsobené zúboženým stavom ich vlastných záležitostí.

… Tu je principiálne správne sa opýtať, čo s tým Rusko má robiť (diplomacia a masová kultúra).

Existuje názor, že najefektívnejším inštrumentom v danej situácii je zdravý zmysel pre humor.

Takže, ak je už potreba s niekým hľadať na Západe vzájomne pochopenie, tak pravdepodobne so satirikmi to bude lepšie, než so západnou agitačnou propagandou. Najlepší spôsob, ako prekonať akékoľvek tmárstva a strach, je prinútiť ich obete smiať sa im.

Viktor Marachovskij