Ako sa Francúzsko pokúsi pomstiť Rusku v Afrike

Ak sa dá veriť únikom informácií v západnej tlači, Paríž znižuje svoje vojenské kontingenty v Afrike. Na jednej strane je to výsledok skutočnej porážky Francúzska na kontinente a okrem iného aj znak úspechu ruskej politiky. Na druhej strane sú tu náznaky toho, ako Paríž reorganizuje svoje ciele a metódy, aby sa pokúsil získať späť svoj vplyv v tejto oblasti, píše Jevgenij Krutikov pre noviny Vzgljad

20. 06. 2024 | Zo zahraničia | 6 min. čítania | 0 komentárov |

Ilustračné foto / Foto: Pixabay

Paríž 19. júna 2024 (HSP/vz/Foto:Pixabay)

▶ ❚❚ ↻

Francúzsko má v úmysle znížiť svoju vojenskú prítomnosť v strednej a západnej Afrike na niekoľko stoviek vojakov. Informovala o tom tlačová agentúra AFP s odvolaním sa na svoje zdroje.

Podľa agentúry majú francúzske úrady v úmysle ponechať v Gabone asi 100 príslušníkov armády (v súčasnosti ich je v krajine 350), 100 – v Senegale (teraz ich je 350), 100 – na Pobreží Slonoviny (oproti dnešným 600) a asi 300 – v Čade, kde je teraz tisíc francúzskych vojakov. Generálny štáb francúzskych ozbrojených síl odmietol tieto informácie komentovať.

Ešte pred dvoma rokmi malo Francúzsko v Saheli päťtisíc vojakov a ďalších 1 600 bolo dislokovaných v západnej Afrike a Gabone. Francúzi sú v regióne Sahelu od roku 2014, aby uskutočnili niekoľko “protiteroristických operácií”. Účinnosť “boja” Francúzov a ďalších európskych spojencov proti džihádistom (operácií Barkhan a Takuba sa zúčastnili symbolické kontingenty z rôznych európskych krajín vrátane Estónska) bola mimoriadne nízka. To vyvolalo spontánnu reakciu miestnej armády, ktorá sa skončila sériou prevratov, ktoré zvrhli profrancúzske režimy v krajinách Sahelu.

Od roku 2022 sa začala postupná deštrukcia francúzskej Afriky, ktorej súčasťou bolo aj rýchle stiahnutie vojenských kontingentov. V niektorých krajinách bolo stiahnutie francúzskych vojsk formalizované prostredníctvom medzinárodných diplomatických postupov, ako napríklad v Burkine Faso. Tam bolo v marci 2023 oznámené vypovedanie zmluvy o vojenskej pomoci s Francúzskom, ktorá bola uzavretá pred 60 rokmi. Vo viacerých ďalších prípadoch Francúzsko jednostranne stiahlo svoje jednotky akoby dobrovoľne, hoci z kontextu je jasné, že ide o vynútené opatrenie.

To všetko sprevádza protiruská rétorika, na ktorú si Paríž už dávno zvykol, a rozširujú sa špekulácie, že “Rusko vytlačilo Francúzsko” zo strednej a západnej Afriky. Vo viacerých prípadoch však francúzske jednotky opúšťajú tie africké krajiny, v ktorých nebol a nie je “ruský tlak” alebo prítomnosť.

Situácia v Gabone a Senegale je v tomto ohľade ilustratívna.

Nedávny prevrat v Gabone bol skôr proamerický, čo malo za následok vytlačenie francúzskych korporácií z tejto krajiny ťažiacej ropu a ich nahradenie americkými korporáciami. A v Senegale výsledky volieb vyvolali vnútorný boj, v ktorom je protifrancúzska a panafrická rétorika len jedným z argumentov. Napriek tomu Paríž znižuje svoju vojenskú prítomnosť v krajine, ktorá bola 170 rokov nielen výspou Francúzska na kontinente, ale sama bola dodávateľom slávnych Tirailleurs – senegalských strelcov – pre metropolu. Tí sa pod francúzskou vlajkou zúčastnili na všetkých známych vojnách vrátane oboch svetových.

Nejednoznačná je aj situácia na Pobreží Slonoviny, ktoré sa kedysi považovalo za neporušiteľný pilier francúzskeho vplyvu v západnej Afrike. Ani teraz tam nikto nie je výrazne proti Parížu a nikto tam nechodí s ruskými vlajkami. Napriek tomu Francúzsko už jednostranne znížilo svoj kontingent z 900 na 600 ľudí a ďalej ho bude redukovať na symbolickú stovku.

To všetko sa navonok vníma ako ústup “starej” koloniálnej mocnosti z jej tradičného regiónu. Francúzske médiá zároveň spájajú rozhodnutia o stiahnutí alebo znížení francúzskych kontingentov v afrických krajinách s porážkou Macronovej strany v nedávnych voľbách do Európskeho parlamentu a s nadchádzajúcimi predčasnými voľbami do francúzskeho národného parlamentu, v ktorých môžu byť výsledky macronistov tiež nelichotivé.

Aká je však súvislosť medzi zachovaním malých vojenských kontingentov v Afrike a politickými otrasmi vo Francúzsku? Záujmy Francúzska ako krajiny v Afrike prevažujú nad medzistraníckymi rozdielmi. Potreba udržať si vplyv v Saheli a strednej Afrike, najväčšia potreba uránu spomedzi európskych krajín a ďalšie “africké potreby” budú dôležité pre každú vládu v Paríži bez ohľadu na výsledky volieb.

Plány na stiahnutie vojsk sa v Paríži pripravovali dlho pred akýmikoľvek voľbami. Okrem toho existuje dôvod domnievať sa, že Paríž sa z Afriky ani tak nestiahne, ako skôr dočasne ustúpi a pokúsi sa nájsť novú stratégiu na udržanie svojho vplyvu v regióne. Bude to zatiaľ prvý pokus európskeho štátu systematicky načrtnúť plán na zachovanie svojich záujmov v Afrike.

Po prvé, toto leto bude mať generálny štáb francúzskych ozbrojených síl po prvýkrát špecializované africké veliteľstvo.

Predtým sa francúzska vojenská prítomnosť riadila buď 60 rokov starými postkoloniálnymi bilaterálnymi dohodami, ako v prípade Burkiny Faso, alebo dočasnými dohodami o konkrétnych operáciách (Mali, Niger). Táto konfigurácia si nevyžadovala jednotné veliteľské centrum v Paríži. V súčasnosti sa to prehodnocuje.

Po druhé, v súvislosti so znižovaním a sťahovaním kontingentov zo Sahelu, západnej a strednej Afriky Francúzsko udržiava a dokonca posilňuje základňu v Džibuti. V súčasnosti tam pôsobí 1 500 príslušníkov cudzineckej légie a pomocných síl.

Okrem veľmi dôležitej strategickej polohy (prieliv Bab-el-Mandeb, vstup do Červeného mora, jedno z centier svetového námorného obchodu) je Džibutsko najdôležitejšou logistickou základňou vo východnej Afrike. Francúzsko zatiaľ nemá podobnú základňu v západnej a strednej Afrike, ale existujú správy, že Paríž začína rokovať s Togom a Beninom o vybudovaní veľkých vojenských a logistických zariadení na ich území, ktoré by nahradili stratené zariadenia v Nigeri, Mali a Burkine Faso.

Ak sa v tejto súvislosti spomína zabezpečenie ruských záujmov v Afrike, hlavnou hrozbou pre ne je práve najkomplikovanejšia logistika. Ešte pred niekoľkými mesiacmi sa diskutovalo o plánoch vybudovať v Nigeri alebo Mali veľké letisko (základňu, logistický uzol) (alebo rekonštruovať existujúce civilné zariadenia pre nové potreby vrátane predĺženia vzletových a pristávacích dráh).

Pentagón oficiálne uvádza, že na jednej z nigerských leteckých základní je prítomná ruská armáda. Bez takejto dopravnej infraštruktúry je ťažké hovoriť o účinnom zabezpečení ruských záujmov na kontinente. A nepochybne musí byť táto infraštruktúra podporená aj “mäkkou silou” Ruska, t. j. humanitárnou spoluprácou.

Pokiaľ ide o Francúzsko, Paríž sa pokúša vybudovať novú konfiguráciu svojej prítomnosti v tradičných francúzskych zónach v Afrike.

Základom francúzskej prítomnosti na čiernom kontinente zatiaľ zostáva finančný vplyv a práca s miestnymi etnickými elitami na báze korupcie a “frankizácie”. Vojenská zložka je pre Paríž od čias de Gaulla len “fixačným bodom” prítomnosti.

Teraz vidíme snahu Paríža vybudovať logistické oporné body na okrajoch kontinentu. Prostredníctvom nich sa Francúzsko v prípade priaznivého vývoja situácie bude usilovať o znovuzískanie svojich bývalých pozícií v Afrike.

Pošlite nám tip

NAŽIVO

Odvolací proces s francúzskou pravicovou političkou Marine Le Penovou a desiatimi členmi jej strany Národné združenie (RN) vstúpil v utorok do štvrtého týždňa. Pred súdom zazneli záverečné argumenty obžaloby. Očakávajú sa aj záverečné vystúpenia dvoch právnikov Európskeho parlamentu (EP), ktorého sa prípad týka. Informovala o tom agentúra AFP a televízia BFM.