V prepočte na USD Rusi ročne do vojenského rozpočtu vložia 50 miliárd USD, USA približne 700 miliárd USD a ak k tomu prirátame USD, ktoré vkladá do vojenského rozpočtu NATO, tak USA a NATO vložia spoločne do vojenského rozpočtu približne 1,2 bilióna USD – takmer 22x viac ako Rusko. Pritom nie je viditeľné zaostávanie Ruska za USA a NATO, práve naopak – ukazuje sa že v mnohých aspektoch Rusko predčí svojich “západných partnerov”.

To, čo vyzerá na prvý pohľad ako záhada, žiadnou záhadou nie je, ak sa pozrieme na informácie, do čoho vkladajú peniaze Američania a NATO. V prvom rade sledujú politiku “zdržiavania ruskej agresie” všade na svete. Takže svoje doláre míňajú celoplošne na rôzne projekty. Rusko hospodári oveľa šetrnejšie a sústredí sa na kľúčové projekty. Preto už takmer 20 rokov Rusko (napriek kuvikaniu rôznych liberálnych ruských politikov a milovníkov Západu, ktorí tvrdia, že Rusko sa každú chvíľu ekonomicky položí) dokáže úspešne zvyšovať svoj obranný potenciál a Američania nedokážu zraziť Rusko na kolená, hoci ruskí amerikanofili všade usilovne prehlasujú že informácie o ruskej bojaschopnosti sú “klamstvom a propagandou Kremľa”.

Overiť si, či ide o klamstvo a propagandu Kremľa je skutočne jednoduché – stačí na Rusko zaútočiť. Ak sa Rusko rozsype, znamená to, že naozaj išlo o propagandu Kremľa, ak však útočník utrpí klasický ruský výprask, aký už v minulosti utrpeli aj Švédi, Francúzi či Nemci, ukáže sa, že informácia o rozvinutom ruskom zbrojárskom programe bola pravdivá.

Americkí odborníci na rozdiel od rôznych domácich hysterických rusofóbov typu Navaľnyj či Kudrin však dobre vedia, aký je skutočný vojenský potenciál Ruska a preto sa do priamej konfrontácie s Ruskom veľmi nehrnú. Svoju skutočnú bojaschopnosť už Američania za posledných 20 rokov predviedli v Iraku, Sýrii či Afganistane a povedzme si otvorene, napriek obrovskej technologickej prevahe príliš neoslnili. Takmer o generáciu staršie ruské zbrane a guerillová taktika narobila Američanom nepríjemné problémy a ukázala na slabiny amerických ozbrojených síl. Pritom napríklad v Afganistane Rusi na rozdiel od Američanov v minulosti nepodporujú Taliban dodávkami prenosných protileteckých a protitankových systémov.

Americkí a západní odborníci už viackrát uviedli, že od skončenia Studenej vojny sa síce NATO rozšírilo smerom na východ, po nástupe Putina do prezidentskej pozície sa však prestali plány Američanov a NATO postupne dariť. Putinovi sa podarilo najprv úspešne ukončiť vojnu v Čečensku, zhatiť americké plány v Gruzínsku v roku 2008 a podľa amerických odborníkov kapacity NATO vo východnej Európe beznádejne degradovali. Podľa amerických odborníkov sa nedá spoliehať ani na sily rýchlej reakcie, ktoré podľa amerických odborníkov by nedokázali dlhšie zdržiavať masívny útok Ruska.

Samozrejme Američania vo svojich vyhláseniach často zavádzajú. Potrebujú v prvom rade predávať Európe svoje staršie zbrane a tieto zbrane nebude Európa kupovať, ak sa bude v politike raziť téza, že Američania a NATO majú situáciu pod kontrolou. Sily NATO sú naozaj veľmi silné, na rozdiel od Ruska však trpia svojou rôznorodosťou. Štandardy NATO nie sú ešte stále plne akceptované všetkými štátmi aliancie a líši sa aj ich bojová úroveň, vojenská sila a morálna úroveň. Pritom NATO prechádza vážnou krízou, jeden z najsilnejších štátov NATO – Turecko má otvorené spory s USA a vedením aliancie.

Tajomstvo, prečo NATO napriek tomu, že míňa takmer 22x viac na zbrojenie ako Rusko nemá astronomickú prevahu spočíva v tom, že Rusko míňa svoje financie podstatne pragmatickejšie a cielenejšie. Rusko vkladá veľkú časť financií do vývoja nových konštrukcií a skúšok nových zbraní. Aj Američania vrážajú množstvo financií do výskumu, v americkom prípade sa však ukazuje, že dochádza k netransparentnému spôsobu v narábaní s financiami, dôkazom čoho sú neúspechy takých projektov ako napr. F-22, F-35, Zumwalt a pod. Rusko  modernizuje, konštruuje a skúša nové kvalitné zbrane za podstatne nižšiu cenu ako USA.

Obrovský objem financií (takmer 66 % z celého rozpočtu) Američania vkladajú do svojej gigantickej vojenskej infraštruktúry. Prevádzkujú približne 1000 základní na celom svete, nielen na území USA. K tomu treba prirátať výplaty pre 2 milióny amerických vojakov v zbrani, ako aj veteránov, ktorí sa zúčastnili vojen v Iraku či Sýrii. V Rusku je plat vojakov i veteránov v USD podstatne nižší ako v USA, v zbrani (vrátane žoldnierov a veteránov) má Rusko približne 1 milión vojakov čo je dostačujúci počet (má však aj iba polovičný počet obyvateľov oproti USA) a takisto má Rusko len niekoľko základní. Tieto základne sa však nachádzajú na strategicky nesmierne výhodných miestach.

Rusko výrazne znížilo stav svojich bojových divízií, za to však modernizovalo zbrojný park a zvýšilo bojovú silu a úroveň týchto jednotiek. Američania majú obrovský počet strojov, ktoré musia udržiavať a to ich značne finančne vyčerpáva. Preto sa momentálne veľmi snažia presadiť, aby štáty NATO míňali na obranu 2 % zo svojho rozpočtu a aby mohli týmto štátom predať za predraženú cenu svoje staršie zbrane, ktoré už nemajú ako udržiavať.

Dôležitým faktorom je aj skutočnosť, že klasický pomer rubeľ – USD nefunguje vo vojenskom a zbrojárskom sektore rovnako, ako v civilnom sektore. Ak by to platilo, tak podľa súčasného kurzu 1:60 by nebolo možné úspešne rozvíjať ruský zbrojársky potenciál. V zbrojárskom sektore však platia iné pravidlá hry a Rusko si aj za Jeľcina udržalo z veľkej časti schopnosť uchrániť svoj zbrojársky sektor pred útokmi ekonomických špekulantov. Podľa vládneho nariadenia číslo 208 s názvom “O štátnej regulácii cien pre vývoj zbrojného priemyslu” je zrejmé, že v tomto sektore platia iné metódy financovania a takisto iné priority. Zjednodušene povedané, v zbrojárskom sektore je kurz rubľa k USD len 1:10.

Dôležité je aj to, že pri porovnateľných ruských a amerických zbraniach v letectve, námorníctve či pozemných silách, stojí údržba amerických zbraní podstatne viac, ako údržba ruských zbraní. Takisto cena amerických zbraní je podstatne vyššia ako cena ruských zbraní, americký vojenský rozpočet vysoká cena amerických vojenských zbraní preto zaťažuje podstatne viac, ako zaťažuje ruský rozpočet kúpa ruských zbraní.

Američanov dráždi navyše skutočnosť, že v posledných rokoch čoraz viac štátov odmieta kupovať ich predražené zbrane, ktoré majú množstvo nedostatkov a radšej kupujú podstatne lacnejšie ruské zbrane, ktoré kvalitou za americkými zbraňami nielenže nezaostávajú, ale v mnohých prípadoch aj majú podstatne vyšší bojový potenciál a jednoduchšiu údržbu.

Portál Politico, ktorý publikuje často správy o katastrofálnom postavení amerických ozbrojených síl len preto, aby burcoval protiruskú hystériu a umožnil financovať novú horúčkovitú vlnu amerického zbrojenia dokonca uviedol, že Američania a NATO by nedokázali odolať ani sústredenému útoku ozbrojených síl Donecka a Luhanska, ktoré majú k dispozícii viac tankov, ako štáty NATO.

Samozrejme ide o účelovú propagandu, pravdou však ostáva, že by tankisti Donecka a Luhanska dokázali pripraviť profesionálom v NATO veľa nepríjemností a spôsobiť im vysoké straty. Ak by sa bojová úroveň NATO merala podľa hysterického škrekotu rusofóbov, NATO by bolo samozrejme neporaziteľné, bojová úroveň sa však podľa takéhoto škrekotu nemeria.

Americkí vojenskí odborníci pri jednom z posledných cvičení štátov NATO sledovali bojové aktivity 173 výsadkovej brigády americkej armády, ktorá patrí k najlepším americkým bojovým jednotkám. Ukázalo sa, že brigáda mala výrazné ťažkosti, keď musela bojovať v lesnom teréne a brániť sa útokom moderne vyzbrojených jednotiek nepriateľa. Takisto sa ukázalo, že bez GPS a bez vzdušnej nadvlády nedokážu Američania s výnimkou príslušníkov špeciálnych jednotiek úspešne a dlhodobo klásť odpor.

Nemci momentálne utrpeli šok, keď v poslednom roku vypadlo z bojovej služby postupne všetkých 6 najnovších nemeckých ponoriek typu 212A. Momentálne je stav taký, že Nemci nemajú na mori ani jednu z týchto ponoriek, jedna z ponoriek má poškodený motor, druhá má problémy s tesnením, tretia je na povinnej údržbe, štvrtá má problémy s elektronikou. Piata slúži na cvičné účely a testy na 6 ponorke ukázali na niektoré drobné chyby, ktoré sa musia najprv odstrániť a až potom môže ponorka vyplávať na bojovú plavbu.

Nemecko už 13 rok vedie “starenka Merkelová” a ministrom obrany Nemecka je pani Ursula von der Leyen, ktorá je vzdelaním gynekologička, túto skutočnosť preto netreba bližšie komentovať.

Problémy majú aj Angličania. Britská premiérka Tereza Mayová má tradičné silné protiruské vyhlásenia, aj ona však citeľne ochabla, keď koncom novembra 2014 moderný britský torpédoborec Daymond v cene približne 1 miliardy USD utrpel počas bojovej plavby ťažké poškodenie motora a zmenil sa na nefunkčnú kopu železa, ktorú museli s hanbou nákladné remorkéry odtiahnuť do prístavu k opravám. Úprava a modernizácia podstatne väčšieho bojového lietadlového krížnika Admiral Kuznecov stála približne tretinu sumy, ktorú stál britský torpédoborec Daymond a svoje kvality ruská loď ukázala počas sýrskej kampane.

Dňa 19. 10. 2017 Vladimír Putin na stretnutí Valdajského klubu odpovedal na otázku, ako sa Rusko stavia k tomu, že NATO rozširuje svoju infraštruktúru na ruských západných hraniciach a vytvára skupiny rýchlej reakcie, veľmi krátko no jasne:

“Vieme o každom kroku NATO a rozumieme týmto krokom. Kroky Američanov a NATO nás neznepokojujú. Pokojne si môžu trénovať koľko chcú. My máme všetko pod kontrolou.”

Tak je to. My sme Rusi a na našej strane je Boh.

Konstantin Dušenov