Môj profil 
Predplatné
“Súhlasím, aby prezident Gašparovič naplno vykonával svoje kompetencie do 15. júna. Ale rozhodovať o menovaní sudcov, ktorí nastúpia do funkcií až 4. júla, to nepovažujem len za nelegitímne, ale za protiústavné. Potom by bolo možné, aby sme niekoho volili aj tri roky dopredu. Čo je to za hlúposť?” pýtal sa.
Podľa Lipšica, ak by ústavným sudcom končilo funkčné obdobie do 15. júna, Gašparovič by nových menoval legitímne. “Ale vydávať menovacie akty, ktoré nadobudnú účinnosť až po tomto dátume, je protiústavné. Ak by to prezident Gašparovič chcel urobiť, poslanci by mali konať a dať podnet na ústavný súd, aby dal výklad. Ak by súd tento výklad zdržiaval, novému prezidentovi Andrejovi Kiskovi by som odporučil vymeniť vedenie ústavného súdu,” odkázal Lipšic.
Vo vymenovaní troch nových ústavných sudcov prezidentom Gašparovičom by videl poslanec nebezpečný precedens, že hlava štátu môže vydávať menovacie akty s účinkami presahujúcimi jej funkčné obdobie. “A to je nezmysel,” povedal.
Lipšic sa venoval aj uchádzačom o post kandidáta na ústavného sudcu, konkrétne dvom z trinástich. Kandidát Ján Bernát z Krajského súdu v Nitre, ktorého navrhol generálny prokurátor Jaromír Čižnár, podľa Lipšica pôsobil za bývalého režimu ako okresný prokurátor v Nových Zámkoch. “Bol to nomenklatúrny komunistický káder. Po revolúcii pôsobil na generálnej prokuratúre a viedol odbor Úrad špeciálneho prokurátora. Ten sa mal zameriavať na závažnejšie prípady organizovaného zločinu a korupcie. Počas jeho pôsobenia na tomto odbore bolo podaných nula obžalôb,” zdôraznil Lipšic.
Na margo uchádzača Petra Filipa (navrhlo ho predsedníctvo Slovenskej advokátskej komory), povedal, že zrejme nikde na svete sa nedostal na najvyšší a najprestížnejší súdny tribunál najrenomovanejší obhajca zločineckých skupín. “Za Mečiarovej vlády bol riaditeľom trestného odboru na generálnej prokuratúre aj v čase vyšetrovania kauzy únosu Michala Kováča ml. a zmareného referenda. “Samozrejme každý obvinený má právo mať svojho obhajcu, faktom ale je, že skoro v každej závažnejšej veci organizovaného zločinu je obhajcom Peter Filip. Či ide o kauzy Majský, Hrbáček, Bielik, Piťovci, v každej jednej veci je obhajcom obvinených,” povedal Lipšic s tým, je to Filipova vec a nie je to nič trestné, ak by sa však stal ústavným sudcom, považoval by to za veľký škandál.
Slovenská advokátska komora už skôr uviedla, že v súlade so zákonom využila svoje oprávnenie nominovať kandidáta na sudcu ÚS SR, ktorý má dôveru Predsedníctva komory a ktorý vzišiel z demokratickej voľby advokátov zúčastnených na konferencii advokátov. “Slovenská advokátska komora nepodlieha riadeniu ministerstva spravodlivosti ani politickým tlakom a jediným jej kritériom pri nominácii bola odbornosť, ktorú JUDr. Filip ako skúsený právnik a advokát bezpochyby spĺňa. Slovenská advokátska komora oslovila viacerých kandidátov, ktorí nomináciu na sudcu Ústavného súdu odmietli z rôznych dôvodov,” uviedla komora. Zároveň zdôraznila, že advokát neobhajuje skutok svojho klienta, ale jeho zákonom priznané práva.
jf
.jpg)
