Môj profil 
Predplatné
Bratislava 7. mája (TASR) – Amnesty International Slovensko (AIS) vyzýva vládu SR, aby pristúpila k Dohovoru o kazetovej munícii, ktorý zakazuje používanie, výrobu i skladovanie kazetových bômb. Od jeho schválenia uplynulo takmer päť rokov. Kým väčšina krajín sveta a drvivá väčšina krajín EÚ už k Dohovoru pristúpila, Slovensko podľa hovorkyne AIS Jany Vargovčíkovej naďalej stojí bokom a radí sa tak medzi štyri posledné krajiny EÚ, ktoré donedávna kazetové bomby vyrábali, no k zákazu sa nepripojili. Okrem Slovenska ide o Rumunsko, Grécko a Poľsko.
AIS dnes zároveň spustila kampaň za pristúpenie Slovenska k Dohovoru o kazetovej munícii. "Odstrániť kazetové bomby z používania je dnes o to naliehavejšie, že prejav ich nehumánnosti vidíme v prebiehajúcom konflikte v Sýrii," uviedla Vargovčíková. Za neochotou SR pristúpiť k dohovoru vidí najmä nedostatok politickej vôle.
Hlavnými dôvodmi zákazu kazetovej munície sú podľa jej slov nerozlišujúci charakter a zamínované polia, ktoré za sebou zanecháva na desiatky rokov po ukončení ozbrojeného konfliktu. "Napriek týmto charakteristikám ostáva kazetová munícia súčasťou výzbroje slovenskej armády. Podľa odborníkov pritom nie je vhodná na súčasné vojenské operácie a jej použitie na obranu vlastného obyvateľstva by bolo zjavne nerozumné," tvrdí Vargovčíková.
Hovorkyňa zároveň pripomína, že vláda SR už v novembri 2008 vyzvala ministra obrany, aby v spolupráci s ministrom zahraničných vecí a ministrom hospodárstva predložili tzv. akčný plán plnenia záväzkov Dohovoru. Dodnes však na rokovanie vlády nebol akčný plán predložený. "Súčasný stav je v jasnom rozpore so záväzkom Slovenska prijať Dohovor v čo najkratšom čase a poukazuje na chýbajúcu politickú vôľu vlády SR pristúpiť k Dohovoru," vyhlásila Vargovčíková. Vyzýva preto vládu, aby využila symbolické piate výročie schválenia Dohovoru a pripojila sa k zákazu kazetovej munície.
Problém kazetovej munície dnes na Hodžovom námestí predstavil aj slovenský výtvarník Oto Hudec v infostánku, ktorý sám pre Amnesty International navrhol. "Minulý rok som sa dozvedel o postoji SR ku kazetovej munícii a ostal som šokovaný. Vzhľadom na jej nedávne použitie v Sýrii a ďalších konfliktoch na Blízkom východe, som sa rozhodol zareagovať výtvarnou cestou," vysvetlil Hudec. Stánok spája aktuálnu tému kazetových bômb s popcornom. "Pukancová kukurica – popcorn, je totiž slangový výraz, ktorým americkí vojaci nazývajú kazetové bomby," doplnila Vargovčíková. Súčasťou stánku je aj grafická vizualizácia bratislavského Hodžovho námestia po výbuchu kazetovej munície.
Podľa Amnesty International je kazetová munícia, nazývaná aj kontajnerová, väčšia bomba obsahujúca desiatky až stovky menších bômb. Táto zbraň sa používa dvoma spôsobmi – bombarduje sa ňou zo vzduchu alebo je odpaľovaná zo zeme. Je navrhnutá tak, aby sa jej obal pred dopadom na zem otvoril a uvoľnil menšie bomby zasahujúce plochu vo veľkosti niekoľkých futbalových ihrísk. Vysoké percento z nich pri dopade neexploduje a mení sa na smrtiace nebezpečenstvo pre civilné obyvateľstvo, pretože pri akejkoľvek manipulácii s nimi – i náhodnej, môžu kedykoľvek vybuchnúť, podobne ako míny.
Cieľom spomínaného Dohovoru je znížiť počet zranení a úmrtí civilistov v priebehu alebo po vojnovom konflikte. K dnešnému dňu ho podpísalo 112 krajín, vrátane tých, v ktorých zanechala rozsiahle zamínované územia (napr. krajiny bývalej Juhoslávie, Afganistan, Irak či Libanon). Dohovor bol schválený 30. mája 2008 a vstúpil do platnosti vo februári 2010, keď ho ratifikovalo 30 štátov. Krajiny, ktoré Dohovor ratifikovali, nesmú za žiadnych okolností kazetovú muníciu používať, rozvíjať, vyrábať, inak získavať, hromadiť, prechovávať alebo na niekoho priamo či nepriamo previesť kazetovú muníciu a tiež pomáhať, podporovať alebo nútene niekoho zapojiť do akejkoľvek činnosti, ktorá je zmluvnej strane tohto dohovoru zakázaná.
Na export do zahraničia ponúkali podľa AIS kazetovú muníciu slovenské firmy Konštrukta-Defense, a. s., ZVS Holding Dubnica nad Váhom a Technopol International. Išlo najmä o vývoz munície slovenskej výroby, typ 122 mm rakety Agát, do Turecka. Za šesť rokov (2004 – 2009) bolo na jeho vývoz udelených 13 licencií v celkovej hodnote zhruba 25 miliónov eur.
UPOZORNENIE: TASR ponúka k správe videozáznam a zvukový záznam.
UPOZORNENIE: TASR sa pokúsi získať stanovisko vlády SR.
.JPG)
