AIIb, alebo ako chce Čína vytvoriť nový svetový finančný systém bez USA

Peking 23. septembra 2015 (HSP/DWN/Foto:TASR/AP-Wang Zhao/Pool Photo via AP)

So zriadením rozvojovej banky AIIb Čína preusporiadala svetový finančný systém. Ázijské krajiny už nie sú závislé len na MMF a Svetovej banke. Zriadenie rozvojovej banky dlho viselo na vlásku, pretože čínska politická elita mala pochybnosti týkajúce sa financovania a uskutočniteľnosť projektu

Nový základ rozvojovej banky je jedným z najväčších geopolitických úspechov Číny počas posledných rokov. Vybavená celkovým kapitálom až 100 miliárd amerických dolárov bude AIIb (Asian Infrastructure Investment Bank – Ázijska banka pre investície do infraštruktúry) slúžiť na financovanie infraštruktúrnych projektov v Ázii. AIIb ohrozilo postavenie MMF a Svetovej banky – obom organizáciám dominujú USA. Čína si myslí, že vzhľadom k svojmu rastúcemu ekonomickému vplyvu nie je dostatočne zastúpená na svetovom finančnom trhu a už dlhú dobu nalieha na jeho reformu. Spojené štáty naopak vidia skrz čínsku rozvojovú banku svoju kontrolu nad svetovým finančným systémom v ohrození a preto sa snažia zabrániť činnosti AIIb.

Plán zriadiť vlastnú rozvojovú banku by sa vďaka pochybnostiam čínskej politiky elity takmer nepodaril. Vládne debaty začali na jar 2013 a trvali asi šesť mesiacov. Jednali zástupcovia Ministerstva financií, Ministerstva obchodu a vládny think tank Čínske centrum pre medzinárodné hospodárske výmeny (CCIE). Podľa skeptikov Čína nie je schopná viesť multilaterálnu banku a poukázali na nedostatok skúseností v Pekingu.

Okrem toho sa nepočítalo s veľkým záujmom ďalších krajín k účasti na inštitúciu. Hoci v iných ázijských krajinách boli priaznivci, miestne vlády nemali dostatočné zdroje na financovanie banky. Ďalší vládni členovia krajín spochybnili význam projektu, pretože Čína je už členom rozvojovej banky krajín BRICS. Inštitúcia bola založená v minulom roku a je určená na poskytovanie pôžičiek na projekty v oblasti infraštruktúry na rozvíjajúcich sa trhoch.

“Na začiatku si Čína nebola veľmi istá. Obávali sme sa, že nebude k dispozícii dostatok kapitálu na projekt,” citovala agentúra Reuters istého čínskeho vládneho predstaviteľa, ktorý stojí za AIIb.

Avšak po inaugurácii prezidenta Si Ťin-pchinga dostali plány nový impulz. Nový prezident ľudovej republiky silne podporoval projekt, pretože banku videl ako ideálnu inštitúciu, ktorá by mala podporovať novú stratégiu Číny v oblasti infraštruktúry a vývozu. Na jeseň roku 2013 bola predstavená iniciatíva nazvaná “Jeden pás – jedna cesta”, ktorá má za úlohu posilniť euroázijske štáty pozdĺž bývalej Hodvábnej cesty.

“Nikto si nedokázal predstaviť, že AIIb bude taká úspešná a že toľko krajín sa k nám pripojí,” povedal iný čínsky zdroj agentúre Reuters.

Čínska rozvojová banka sa stretla s veľkým záujmom po celom svete. Podporu projektu prekvapujúco oznámili štáty Perzského zálivu a najväčšie európske krajiny – v rozpore s požiadavkami Spojených štátov. Spomedzi európskych štátov sa ujíma vedenia v čínskej rozvojovej banke Nemecko. S podielom hlasov 4,1 percenta bude Nemecko po Číne, Indii a Rusku štvrtým najväčším akcionárom AIIb. Aj Rusko sa bude podieľať na AIIb, hoci bolo voči projektu spočiatku skeptické. Avšak pretože sa snaží vytvoriť eurázijsku ekonomickú úniu, vidí v čínskom pláne istý potenciál. Okrem týchto krajín medzi zakladajúcich členov patrí aj Británia, Francúzsko, Taliansko a Švajčiarsko.