Môj profil 
Predplatné
- Gemer zažíva najväčšie suchá
Rimavská Sobota 30. júna (TASR / Foto TASR)
Od augusta minulého roka napršalo v okrese Rimavská Sobota len 232 milimetrov zrážok. Podľa dlhodobého priemeru chýba poľnohospodárom až 69 % zrážok. Ako pre TASR povedal predseda Regionálnej poľnohospodárskej a potravinárskej komory v Rimavskej Sobote František Tóth, klesla už aj hladina podzemných vôd. Vo viacerých domácnostiach je problém získať zo studní dostatok vody pre dennú potrebu rodiny.
Poľnohospodári na juhu stredného Slovenska pociťujú klimatické zmeny pravdepodobne najviac, pretože nedostatok zrážok je tam najvýraznejší. “V rámci globálneho otepľovania sa okres Rimavská Sobota stáva jedným z najsuchších oblastí u nás. Keď to chceme vyjadriť v číslach, u nás v okrese od augusta minulého roka doteraz napršalo 232 milimetrov zrážok. Keď to porovnáme s dlhodobým priemerom, chýba 328 milimetrov, čiže 69 % zrážok. Problém zvýrazňuje skutočnosť, že prší hlavne v období, keď rastliny nevedia vlahu využiť, alebo prídu prívalové zrážky, z ktorých opäť využijú len minimum,” uviedol Tóth.
Prívalové dažde nepomáhajú
Prívalové dažde sú pre poľnohospodárov rovnako nebezpečné ako dlhotrvajúce suchá. Hoci zásoby podzemnej vody vlani pomohli, teraz už nie sú takmer žiadne. “V okrese Rimavská Sobota boli vybudované melioračné systémy, ako aj sústava zavlažovacích systémov. Dnes sú však nefunkčné, rozkradnuté. Čo sa týka podzemných vôd, ich hladina značne poklesla. Už je problém aj vo viacerých domácnostiach získať zo studní dostatok vody pre dennú potrebu rodiny. Riešením by bolo lepšie využitie zimných zrážok a to budovaním nadzemných vodných nádrží, kde by sme vedeli zadržať aj vodu z prívalových zrážok. Poľnohospodár sa musí zamyslieť aj nad spôsobom prípravy pôdy. V suchom období rýchlo spracovať a zavrieť pôdu a následne hneď siať bude bezpodmienečne nutnosťou,” dodal predseda Regionálnej poľnohospodárskej a potravinárskej komory v Rimavskej Sobote.
Podľa ochrancov prírody môžu extrémy počasia zmierniť úpravy v poľnohospodárskej krajine. Hovoria o vsakovacích pásoch na lúkach a na poliach by mali vznikať predely zo stromov. “V určitom slova zmysle majú aj pravdu. Ale len ten, kto musí hospodáriť na malých rozdrobených parcelách vie, ako je to náročné. Využiť vysokovýkonné mechanizmy je možné len na veľkých celkoch, len tak je to ekonomicky efektívne. Určite ale musíme aj my rozmýšľať o všetkých možných spôsoboch ako si vlahu udržať,” pokračoval Tóth.
.jpg)
.JPG)
.jpg)
