Bratislava 26. marca 2018 (HSP/Foto:TASR – Martin Baumann)
Kiska nebol nikdy prezidentom všetkých občanov. Bol síce zvolený ako nezávislý, ale jeho politické postoje ho posúvali stále viac na stranu a počas udalosti po Kuciakovi si jednoznačne obliekol tričko opozície.
Včera Kiska napadol už aj cirkev, a tak sa vyhranil voči ďalšej skupine občanov – voči veriacim. Zámienkou na útok proti cirkvi bolo pozvanie dvoch členov parlamentu za ĽSNS na oslavy 30. výročia Sviečkovej manifestácie v Redute.
Skutočným dôvodom však bol triezvy a racionálny postoj cirkvi k pokusu o zvrhnutie vlády počas udalosti posledných dní, po vražde dvoch mladých ľudí. Okrem košického pomocného biskupa Marka, ktorý sa na pohrebe Kušnírovej nechal uniesť k excitovaným rečiam, cirkev ako celok vyzývala k pokoju a utíšeniu médiami a opozičnými politikmi bičovaných vášní.
Aj tento zmierlivý postoj cirkvi v konečnom dôsledku prispel k tomu, že revolúcia nenabrala také obrátky, aby úplne zmietla vládu. Smer ako úhlavný nepriateľ síce musel urobiť mnoho ústupkov, ale zostal pri moci.
Kiska tak dal pri prvej príležitosti cirkvi jasne pocítiť svoju nespokojnosť s jej postojom, keď táto svojou malou angažovanosťou a výzvami na pokoj prispela k zmareniu jeho malej farebnej revolúcie.
V tom revolučnom chaose posledných týždňov sme sa síce často pýtali, komu by bola na prospech vražda a potom sa šlo po stopách talianskej mafie, sudcovskej mafie, slovenských oligarchov a tak ďalej, ale málo sme sa pýtali, komu by bolo na prospech povaliť vládu, komu by bola na prospech zmena mocenských pomerov, komu by bol na prospech štátny prevrat.
Lebo ak sa začneme pýtať takto, tak Kiska je jedna z hlavných figúrok. Samozrejme, na prvom mieste je opozícia, ktorá sa takýchto výziev a príležitosti chytá automaticky. A prečo Kiska? Možno preto, že súčasná moc, teda Smer, ovláda políciu, vyšetrovateľov, daňových úradníkov a má vplyv na prokuratúru. A tí všetci teraz pracujú na 23 kauzách súčasného prezidenta, ktoré sa majú týkať daňových podvodov, podvodov s pozemkami a ďalšej trestnej činnosti. Zmena moci by tak nielen prispela k možnému vyšetreniu káuz Smeru, na ktoré sa tak vehementne poukazuje, ale s najväčšou pravdepodobnosťou aj k nevyšetreniu, zastaveniu a postupnému zameteniu pod koberec morálnych tienikov Kisku.
Skončiť v nápravnovýchovnom zariadení alebo podporiť či organizovať malú farebnú revolúciu proti vláde, to potom nemáte veľmi nad čím hútať.
Otázna je miera angažovanosti Kisku v celej revolúcii. To, že bol jedným z najaktívnejších aktérov revolúcie, je jasné. Urobil, čo mohol, využijúc všetky páky svojej funkcie, aby podporil revolučné vrenie. Aký má podiel na celej veci, čo sa týka príprav a organizácie, asi zostane za dverami Sorosovej rezidencie, kde ho na svojej pracovnej ceste do USA Kiska navštívil.
Asi sa už nedozvieme, kto zavraždil dvoch mladých ľudí a prečo. Každopádne ich vražda poslúžila k naštartovaniu protestov a následnému pokusu o puč a uchopenie moci klikou okolo prezidenta. Nepodarilo sa. Verme, že vyšetrovanie prezidentových káuz bude pokračovať, že neboli urobené dohody, ktoré by to zmarili.
Každopádne prezidentov útok na cirkev hovorí jasnou rečou o jeho nespokojnosti s výsledkom slovenského majdanu. To, že sa rozhodol napadnúť cirkev a cez ňu 60 % voličov, ktorí sa považujú za veriacich a z ktorých sú mnohí voličmi opozície a stáli na námestiach na podporu záujmov prezidenta, sa nedá hodnotiť inak, ako neuvážený čin urazenej mysle.
Preto verím, že prezident Kiska vo svojom vlastnom záujme aj v záujme upokojenia situácie na Slovensku, tento svoj nepriateľský postoj voči cirkvi prehodnotí a ospravedlní sa.
Ľuboš Macko